Zrazu som na mieste, kde mám na krku Margarittu, pocítila akúsi vybráciu. Prišlo to, ako nejaké znamenie. Došlo mi, čo mám urobiť. Znova som chytila do ruky Margarittu a myslela som na vec, ktorú som chcela urobiť. Teleportovať sa do mojej izby. Ja viem, znie to bláznivo, no bolo to jediné čo som mohla urobiť.
Tak som sa nahnevala na Kelly a zvierala v ruke Margarittu. V duchu som si želala byť v mojej izbe. Po dvoch sekundách som otvorila oči. Bola som totálne fascinovaná a prekvapená. Nebola som jediná, pretože na mňa prekvapene pozeral Kevin. Rýchlo som k nemu pribehla. Alex sa tam bil s Kelly a Lucas ležal na zemi.
„ Preboha! Lucas!“ vykríkla som a snažila som sa k nemu rýchlo pribehnúť. No, neurobila som ani jeden myšací krok, pretože ma Kevin rýchlo zachytil jeho upíriou silou a nechcel ma pustiť. Hádzala som sa mu, no beznádejne.
„ Eve, nesmieš tam teraz ísť!“ zachripel Kevin. Cítila som, ako sa mu jemne triasli ruky. A to sa upírovi často nestáva. Došlo mi, že ho rozrušilo to, čo sa tam deje. No, ja som nespúšťala oči z Lucasa.
„ Kevin, čo sa stalo? A vlastne ešte aj deje?“ opýtala som sa totálne hystericky. Moja otázka a reakcia na toto všetko ho očividne neprekvapila.
„ Eve, choď k Emily a Lilly. Teraz by si tu fakt nemala byť!!!“ snažil sa ma odviezť preč. No, ja som sa ani nepohla. A on sa potom viac nepokúšal nič robiť, pretože mi nechcel ublížiť.
„ Kevin, vysvetli mi, čo sa to tu deje!“ skríkla som naňho. Oči mi prebehli na Kelly a Alexa. Odhadzovali sa navzájom už dosť dlhú dobu. Strhla som sa. Kevin si to všimol.
„ Eve, no tak dobre. Len sa prosím ťa kroť. Dobre??? Najmä po tom čo ti teraz poviem. Nebude sa ti to páčiť...“ pripravoval ma. Znova som pocítila hnusnú príchuť strachu.
„ Hovor.“ povedala som mu. No, nepustil ma. A asi to ani nemal v pláne.
„ Všetko sa to zvrtlo tak rýchlo. Po tom čo ste odišli z izby, sa niečo odohralo. No, musím ťa ubezpečiť, že ho Kelly len ovládala. Nič s toho čo robil, nerobil z vlastnej vôle. Ona ho do toho donútila! Zvádzala ho. Ak by sme s Alexom nezakročili, mohla ho aj zabiť. No a Alex sa teraz bije s Kelly preto, lebo povedala niečo, čo nemala.“ povedal mi a ja som sa pri tej predstave, že by som stratila Lucasa, zapotácala. Kevin ma schytil ešte tuhšie, takže som spadnúť nemohla. Ak by to neurobil, určite by som spadla na zem.
„ Pre boha! A prečo teraz Lucas leží na zemi a ty ma k nemu nechceš pustiť?“ opýtala som sa sarkasticky. Zvraštil čelo a povedal.
„ No, Kelly to trochu prehnala a Lucasa toľké ovládanie položilo.“ povedal Kevin.
„ A prečo ma k nemu nepustíš?“ opýtala som sa zmätene. Nerozumiem tomu.
„ Pretože, je to príliš blízko pri Kelly a Alexovi a ak by si sa tam dostala, mohli by ťa zabiť.“ povedal mi. Zakývala som hlavou na nesúhlas.
„ Toto som si už raz zažila, takže to pre mňa nebude problém. A viem si dať na seba pozor.“ povedala som mu. Trošku povolil ruky, ale na to aby som sa vyslobodila to nestačilo.
„ Eve, nenúť ma použiť násilie.“ varoval ma.
V tom sa Kelly už s Alexom nebila a ja som videla ako Alex leží nehybne na zemi. Kelly si to znova namierila k Lucasovi. Nahnevala som sa a v žiadnom prípade som ju k nemu nechcela pustiť. Neviem ako, ale vo chvíli sa zvíjala na zemi v očividnej agónii. Mučila som ju až kým mnou Kevin nepotriasol. Ležala na zemi a chvíľu sa nehýbala. Kevin ma pustil. Bol to hrozný pohľad keď som ich všetkých troch videla nehybne ležať na zemi len pár centimetrov od seba. Rozbehla som sa, samozrejme, najprv k Lucasovi. Kevin tam len tak stál a bol v totálnom šoku.
„ Ty... ty... ako si to...?“zakoktal sa.
„ Ja neviem. Choď k Alexovi a skontroluj ho, či žije.“ prikázala som mu.
Lucas bol len v bezvedomí. No, bála som sa, že by sa z neho tak skoro neprebral, preto som ho chytila za ruku a zavrela som oči. Sústredila som sa. Po chvíli sa prebral.
„ Eve? Čo sa to?“ nestihol dokončiť vetu, pretože som sa mu hneď hodila okolo krku. Stíchol a silno ma objal. Bola to prekrásna chvíľa. Želala som si, aby sa nikdy neskončila. No spomenula som si na Kelly a Alexa. Vyslobodila som sa z objatia a behala som k Alexovi.
„ Čo je s ním?“ opýtala som sa Kevina, ktorý bol ešte stále v šoku. Nedokázal mi ani odpovedať, tak som ho poslala k Lucasovi, nech mu to všetko vysvetlí. Cestou som ho silno drgla nech sa preberie. Aspoň trochu to pomohlo.
„ Alex? Alex, počuješ ma?“ opýtala som sa. Nikdy som si nemyslela, že ho budem niekedy preberať tak, ako on mňa. Ale dlhujem mu to.
„ Alex! Preber sa. No tak.“ povedala som a jemne som mu kývala plecom. Bol totálne vyčerpaný. Nedokázal sa ozvať, no všimla som si, ako sa veľmi snažil. Bolo očividné čo potreboval. Tak som rýchlo skríkla na Kevina.
„ Kevin!! Máš tu nejaké zásoby ľudskej krvi?“ opýtala som sa prekvapená tónom akým som sa to opýtala. Vlastne som bola prekvapená aj obsahom tej otázky.
„ No, áno. Dolu v pivnici. Počkaj, donesiem nejakú.“ odpovedal tiež prekvapený mojou otázkou.
„ Lucas, zvládneš ísť na lov sám? Myslím v tejto situácii sám. Potrebujem tu Kevina.“ opýtala som sa.
„ Som síce slabý, no áno. O takú hodinu som späť.“ povedal a vyparil sa v tme. Pozrela som sa na hodinky. Bolo presne pol dvanástej v noci. Pred očami som už mala hmlu, no vedela som, že len ja mu dokážem pomôcť.
O päť sekúnd na to prišiel Kevin aj s vreckom plným krvi. Zacítila som jej pach a slabo ma naplo.
„ Asi by si mu ju mal dať ja. Pre istotu choď dole.“ povedal a sadol sa vedľa mňa. Tentokrát mal pravdu. Ak by som bola niekde na blízku keď sa kŕmi, určite by ho moja vôňa zvábila viac než to vrecko s krvou.
Tak som sa nejako dotackala dolu. Emily zaspala na gauči a Lilly na deke na zemi. Už len pohľad na to bol dosť nepohodlný. Teta Liz a Sophie pravdepodobne, spali v druhej izbe. Telka bola pustená, no ja som nemala ani len štipku chuti ju pozerať. Tak som ju vypla. Sadla som si do kresla a premýšľala.
Čo by sa stalo ak by som sa k nim nedostala včas? Čo by urobila Kelly Lucasovi, ak by som ju nesparalizovala? A odkiaľ sa vo mne odrazu vzala toľká moc? Už viem čím ju ovládam. Emóciami. A najmä hnevom. Dokážem urobiť všetko, na čo si spomeniem. No, keď sa Kelly zvíjala v bolestiach, nemala som v rukách Margarittu. Proste som jej len chcela nejako ublížiť a nechcela som ju pustiť k Lucasovi. A čo ma tak volalo do izby? Prečo som mala pocit, že musím zakročiť? Je to zvláštne. No, nič ma už neprekvapí. A ako je možné, že keď ma Kevin držal, tak nemal ani jedno videnie? Mám veľa nezodpovedaných otázok. A nie som si istá, či na nich niekedy dostanem odpoveď.
Kým som tak premýšľala, začala na mňa účinkovať únava. Asi po piatich minútach som zaspala. Mala som veľmi zvláštny sen. Bolo v ňom nejaké dievča. Mohla mať asi tak štrnásť alebo pätnásť. Bola veľmi krásna. Hnedé, brčkavé vlasy jej neposlušne skackali po pleciach. Mala krásne zelené oči s veľkými mihalnicami. Plné pery, malý až detský nos a zvonivý smiech. Biele zuby sa jej na slnku žiarivo leskli. Bola ako princezná. Dokonca, bola aj tak oblečená. Prihovorila sa ku mne.
„ Eve, dnes si konala veľmi odvážne. Si veľmi šikovná a teším sa na naše stretnutie.“ povedala mi a ja som bola aj v sne prekvapená.
„ Čože? O čom to hovoríš?“ opýtala som sa jej, no už mi zmizla v tme. Kričala som na ňu, nech neodchádza, no už bola preč. V tom zlome okolností, som sa ocitla pred nejakým zámkom. S veľkou a farebnou záhradou. Všade boli kvety a samá zeleň. Zámok mal štyri špicaté veže a jednu plochú. Pred tým zámkom na mňa niekto čakal. Najprv som sa na tú osobu len pozerala, ale potom som urobila jeden krok dopredu. A v tom som sa zobudila. Emily a Lilly ešte stále spali. Reflexne som vletela do mojej izby. Pozrela som sa von oknom a bolo už ráno. Nechcelo sa mi veriť, že som prespala celú noc.
V mojej izbe bol len Lucas a Alex. Rozprávali sa. Keď si všimli, že som vošla do izby, okamžite prestali. Lucas sa na mňa usmial a prstom mi ukázal, aby som k nim prišla. Sedeli na posteli. Tak som mu úsmev opätovala a vykročila som k nim. Alex sa odsunul, aby som si mohla sadnúť k Lucasovi. Jeho výraz tváre hovoril, že to neurobil veľmi rád. Usmiala som sa naňho. Sadla som si vedľa Lucasa. Najprv ma jemne objal a potom mi chytil tvár do svojich studených rúk. Boli sme od seba len niekoľko centimetrov a ja som cítila jeho sladký dych na mojich lícach.
„ Eve, Kevin a Alex mi vysvetlili čo sa stalo. Prepáč mi to! Ja som nevedel čo so mnou robí. Ovládala ma. Fakt ma mrzí, čo si si prežila. Prepáč...“ ospravedlňoval sa. Umlčala som ho bozkom. Sladkým bozkom.
„ Ty za to nemôžeš.“ povedala som mu krátko po tom ako sme sa odtiahli. Nosom sa dotýkal môjho. Stále sme mali zatvorené oči. Vychutnávala som si to. Bála som sa, že keď sem vojde Kelly, tak túto chvíľu zničí. A to som nechcela.
Pustil mi tvár a chytil ma silno okolo pásu. Pritlačil si ma k sebe. Srdce mi začalo silno búšiť a slabo som sa zachvela. Vedel prečo, preto sa odo mňa neodtiahol, len sa usmial. Ak sa ešte o niečo podobné Kelly pokúsi, prisahám, že sa o ňu postarám. Tentoraz by ma už nikto nezastavil ako včera Kevin. Pozrela som sa na Alexa. Mal sklamaný výraz. Preto som už ticho nepredlžovala.
„ A kde je Kevin a Kelly?“ opýtala som sa. Pri jej mene som pocítila menší prúd hnevu. No potom ma Lucas stisol trochu silnejšie, aby som sa odreagovala. Podarilo sa mu to perfektne.
Keď je pri mne blízko, nedokážem sa sústrediť na nič iné, len na jeho vôňu a na blízkosť, ktorou si ma pohĺca. A on si je toho až príliš dobre vedomí. Typujem, že práve preto mi to robí. Ale vôbec mi to nevadí. Práve naopak. Nech to s radosťou robí ďalej.
„ Išli na lov.“ odpovedal mi Alex. Jeho hlas znel ľadovo až ma striaslo. Lucas sa usmial a prikryl ma dekou.
„ Ľahni si.“ povedal mi a ja som si naňho ľahla. Kolená som si pritiahla k sebe, aby mal aj nejaké miesto Alex.
Schúlila som sa k nemu tak silno, až sa mi ťažko dýchalo. No, nevadilo mi to. V tom momente som bola ochotná aj umrieť v jeho náručí. Zavrela som oči. No, Alex ma prebral.
„ Ehm, Eve. Len sa ti chcem poďakovať kvôli tomu včerajšku. Nespanikárila si a preto sme teraz tu živí. Ak sa to dá nazvať životom.“ povedal a zamyslel sa. Vtedy som si uvedomila, že ani neviem ako a kedy sa z neho stal upír. No, jeho pohľad mi naznačoval, že to asi nechcel. Nechcel sa vtedy asi stať tým, čím je.
„ No, nie je zač.“ povedal som mu.
„ Kevin nám vravel ako sa Kelly zvíjala v bolestiach. Ako si to dokázala?“ opýtal sa ma Lucas a pozeral do stropu. Trošku som sa nadvihla a podoprela som si hlavu, aby som naňho dobre videla.
„ No, ja ani neviem. Proste, som to tak odrazu cítila a vyšlo to zo mňa von. To mi pripomína, ďakujem Alex.“ dodala som a usmiala som sa naňho. Obaja na mňa pozerali nechápavo. Vedela som, že z nechápavosti sa ani jeden neozve, tak som im to vysvetlila.
„ No, ďakujem ti, že si ma vtedy zobral na tú čistinku a ja som zistila ako to všetko funguje.“ objasnila som mu to a jeho naraz osvietilo. Prikývol a usmial sa. Tak som mu úsmev opätovala.
Mám taký pocit, že už asi pochopil, že medzi nami nikdy nič nebude. No, samozrejme, že kamarátmi byť môžeme. Vedela by som si predstaviť, že by sme sa tak do duše rozprávali. Aj keď aj teraz sme celkom v pohode. Myslím, že to nie je tak ako na začiatku. Teraz je to omnoho lepšie. Nech je rád, že som mu dala šancu.
Tak som si vychutnávala každú sekundu v Lucasovom objatí. Cítila som sa ako v chladnom, ale za to lásky plnom raji. Nikdy som si nemyslela, že nájdem človeka, s ktorým chcem prežiť zvyšok svojho života. No, áno, zvyšok môjho života. Nie jeho. On tu bude ešte veľmi dlho. Uvedomila som si, že aj bezo mňa. A chcel by ma ešte, keby som bola zvráskavená, stará babizňa? Pochybujem. Preboha! Takto nechcem žiť! S touto predstavou. Musím s tým niečo urobiť. Ale, čo?
„ Ahojte!“ prebral ma Kevin, keď sa vrátil. Zastal pred dverami a nahodil šibalský úsmev. Zasmiala som sa. Lucas sa tiež slabo zasmial. Jeho smiech mi pripomína zvonkohru. Krásnu, melodickú zvonkohru, ktorá hrá pomalé rytmy, určené pre uspávanku. Pousmiala som sa nad touto myšlienkou.
„ Ahoj.“ pozdravil sa mu Lucas. Kevin celý žiaril. Takto pomáha upírom lov. Predtým na ňom bolo vidno, že už nevládal. Bol zoslabnutý. Ale teraz, je ako vymenený. Musel si uloviť poriadneho greezleho. Zasmiala som sa.
Lucas sa na mňa nechápavo pozrel. Znova som sa zasmiala a pritúlila som sa k nemu ešte tuhšie. Je taký zlatý. Taký... taký, krásny. A nie len to. On má predpoklady pre ideálneho chalana. Vlastne, mám pocit, že nie len on, ale všetci upíri sú taký. Taký bezchybný.
Za Kevinom vošla do izby Kelly. Zachmúrila som sa, keď som ju uvidela a Lucas si to všimol. Okamžite ma spacifikoval, pretože nechcel ďalší boj. Lenže tentoraz, medzi mnou a Kelly.
Pristúpila k nám bližšie. Okamžite som si sadla a napla som sa. Hodila som na ňu vražedný pohľad a ona o krok ustúpila. Usmiala som sa. Nie, nevinným úsmevom, ale chladným a bezcitným. Je samozrejmé, že sa teraz bojí mojich pohľadov. A má prečo.
Lucas ma znova automaticky chytil za ruku.
„ Eve, Eve. Len pokoj.“ upokojoval ma a sadol si tiež. Chytil ma okolo ramien a jemne a pomaly si ma k sebe otočil tak, aby mi videl do tváre.
„ Eve, upokoj sa. Nič to nie je. Len pokoj. Som tu pri tebe.“ povedal a položil si ma na hruď. Zavzlykala som. Počul to a vzdychol si. Nie som si istá, či z toho istého dôvodu ako ja, alebo od radosti. Alebo spokojnosti. Je veľa možností.
Boli sme takto asi päť sekúnd a ja som medzi tým počula ako si Kelly sadla na gauč pri mojej posteli. Cítila som na svojom chrbte jej pohľad. Chcela som sa otočiť, ale Lucas mi to nedovolil. Toto ho asi fakt baví. Tak nech.
„ Lucas...“ začala „ mrzí ma čo sa stalo.“ povedala celkom úprimným hlasom. Keby som ju nepoznala, uverila by som jej.
„ Ja viem.“ povedal a ani sa nepohol, aby sa na ňu pozrel. Stále si ma pridržiaval. Vôbec mi to nevadilo. Položil si jeho pery na moje vlasy. Kelly sa na mňa znova tak pozerala. Je očividné, že žiarli. Jej smola.
„ Ehm...“ znova začala, „ a Eve, aj tebe sa chcem ospravedlniť.“ povedala.
„ Samozrejme.“ povedala som a Lucas sa potichu zasmial smiechom, ktorý sa mi tak veľmi páčil.
Kevin medzi tým odišiel. Typujem, že šiel skontrolovať Emily a Lilly. Nejako sa zblížili. Najmä s Lilly. No, myslím že s toho v budúcnosti niečo bude.
Ani som si nevšimla, že Alex sa tiež vyparil. A netuším kam a ani kedy. Znova upírska schopnosť, ktorá sa mi tak bezhranične páči. Vlastne, mne sa všetko na upíroch páči.
Ale, nevadí mi moja moc. Vlastne, som s ňou spokojná. Tak ako mi na začiatku vadila a prekvapovala ma, teraz sa mi páči. Je to úžasný pocit, keď viem, že s ňou môžem robiť všetko, stačí len menšie ovládanie emócii.
Kelly už radšej nič nevravela, pretože jej došlo, že jej neverím. A aj to, že jej neverí Lucas. Ale aj tak, som ju pre istotu musela varovať. Aby potom- keď už bude neskoro- nebolo, že som ju nevarovala.
„ Kelly,“ začala som a prišla som bližšie ku gauču kde sedela „ pozri. Tak aby bolo jasné, môžeš sa poďakovať Kevinovi za to, že žiješ. Ak by ma nezastavil, už by si tu pravdepodobne nebola...“ nedopovedala som, pretože, si ku mne hneď prisadol Lucas.
„ Eve,...“ tiež nedopovedal, lebo som ho nenechala. Vrátila som mu to.
„ Lucas, nechaj ma dohovoriť,“ povedala som jemu a hneď na to som pokračovala v Kellyinom rozhovore „ chcem tým povedať, že ak sa ešte o niečo budeš pokúšať, môžeme si to kedykoľvek zopakovať. Lenže, teraz svoje dielo dokončím. Zabijem ťa na to sa priprav!“ povedala som jej chladným a ľahostajným hlasom. Bola si vedomá, čo ju v budúcnosti čaká. Asi sa na to už pripravovala.
Lucas ma chytil za ruku a jemne mi ju stlačil. Chcel mi tým naznačiť, že mám prestať. No, ja som sa na ňu stále tak pozerala. Vražedne, chladne, hnusne, ľahostajne, neveriacky,... mám preto veľa výrazov. Najradšej, by som ju hneď teraz umučila na smrť, ale Lucas má nado mnou kontrolu. A jemu nechcem ublížiť.
„ Ja viem, preto už nič neurobím.“ sľubovala mi. Pozerala sa na mňa zo strachom. Bolo jej to vidno na očiach.
Pozrela som sa na hodiny. Bolo presne jedenásť. Emily a Lilly už určite vstali. Tak som zobrala Lucasa za ruku a vstala som. Samozrejme, aj on vstal a zišli sme dolu.
V obývačke sedeli Emily, Lilly, Kevin, Sophie a teta Liz. Všetci okrem Kevina, raňajkovali. A smiali sa nad niečím. Usmiala som sa. Som rada, že majú dobrú náladu.
Lucas ma posadil k stolu a sadol si na stoličku vedľa mňa. Usmieval sa na mňa. Tak som mu dlhý úsmev opätovala. Usmieval sa na mňa asi desať sekúnd a ja za tú istú dobu som sa z neho už smiala. Potom sa smial už aj on. Nespúšťali sme zo seba oči. Ja teda z neho až kým sa ma niečo nepýtala teta Liz.
„ Eve, čo si dáš na raňajky?“ opýtala sa ma a celá žiarila. Myslím, že aj ona bola šťastná s toho, že sú šťastný ostatný.
„ Neviem. Je mi to jedno. Ani nie som veľmi hladná.“ zaklamala som. V žalúdku sa mi hrali všetci škriatkovia sveta. Skákali a vrieskali až ma bolela hlava. Od hladu samozrejme.
„ Liz, urobte jej praženicu.“ vyhlásil za mňa Lucas. Zasmiala som sa naňho. On sa len usmial a pod stolom ma chytil za ruku. Usmial sa na mňa šibalským úsmevom. Tento úsmev milujem. A on to vie. Mám taký pocit, že vie o všetkom čo sa mi páči. A nie len o tom. Určite vie aj o tom čo ma hnevá, čo sa mi nepáči, čo z duše nenávidím,... chcem tým povedať, že vie o všetkom v mojom život. Aj o tom, že ho milujem. A že ho aj vždy budem.
Pozrela som sa na Emily a Lilly. Boli zaujaté Kevinom. Zasmiala som sa. Celú dobu si s nimi robil srandu. A oni sa z neho celú tú dobu smiali. O to mu išlo. Všimla som si, ako sa pozerá na Emily. A Emily sa naňho pozerá tak isto. S citom. Sú to zaľúbené pohľady. Oni spolu budú naozaj. Možno neskôr, možno až po boji, možno ešte neskôr. Ale budú. To mi hovorí moja schopnosť predvídať. Páni, ja mám schopnosť predvídať!
Teta Liz mi podala tanier, na ktorom bola praženica.
„ Ďakujem.“ poďakovala som. Teta sa na mňa usmiala a šla si sadnúť k Sophie. Lucas naše spojené ruky s prepletenými prstami položil na stôl. Kevin si to všimol a usmial sa. Za ním si to všimla Emily spolu z Lilly. Na chvíľu stíchli, ale potom Kevin znova niečo zahlásil a začali sa smiať. Pozrela som sa na Lucasa. Znova sa tak šibalsky usmieval od ucha k uchu. Tentokrát, som mu ja stisla ruku a úsmev som mu opätovala.
Je taký sladký. A je len môj. No, ešte stále som nevyriešila ten problém z budúcnosťou. A ani neviem ako to vyriešim. Po boji by som si mohla želať nesmrteľnosť. Alebo aj pred bojom. Margaritta by mi s tým mohla pomôcť. No, najprv sa o tom budem musieť porozprávať s Lucasom. Určite s tým bude súhlasiť. Veď, budeme potom spolu už navždy.
Tak som sa pustila do jedla. Praženica bola výborná. Lucas mi pomáhal z jedením tak, že ma kŕmil. Pripadala som si trochu ako malá, ale páčilo sa mi to. Keďže jeho ľudské jedlo veľmi nenasýti, tak so mnou nejedol. Len jedno sústo ktoré som ho donútila zjesť.
Uvedomila som si, že pri nás nie je Alex a Kelly asi ostala hore. Alebo sa tiež niekam vyparila. Dúfam, že niekam odišla a už sa nevráti. Aj keď viem, že vráti. Stále v nej hľadám tú Kelly, ktorú som poznala predtým než som odišla. No, tá Kelly zomrela a spolu s ňou aj Kellyina duša a život. Ostalo tu z nej len jej telo a nesmrteľnosť. A ešte túžba po krvi. Stalo sa z nej monštrum. A to ma trápi aj na priek tomu, že ju už nenávidím.
Vôbec netuším, kam odišiel Alex.
Keď som dojedla, Lucas ma zobral do mojej izby.
„ Takže, čo ideme teraz robiť?“ opýtala som sa ho a sadla som si na posteľ.
„ No, také sú plány, že teraz pôjdeme do lesa trénovať. Čaká tam na nás Alex. Ale ak nechceš, môžeme ostať tu.“ povedal a usmieval sa. Ja som sa mu okamžite hodila okolo krku.
„ Lucas! To myslíš vážne? Súhlasíš s tým?“ opýtala som sa prekvapená a šťastná zároveň. Urobil mi veľkú radosť.
„ Samozrejme. Pochopil som, že sa nemám prečo báť. Včera si dokázala, že si silná a vieš sa o seba postarať. No, aj tak sa bojím pustiť ťa do toho boja. Preto budeme trénovať. Každý deň.“ povedal.
„ Dobre.“ povedala som ja a on ma pobozkal. Podlomili sa mi kolená pri jeho vôni.
„ Milujem ťa!“ pošepkal mi. Usmiala som sa a povedala som.
„ Ja teba viac. A teraz poďme.“
On ma zobral na ruky a nemusela som mu vysadnúť na chrbát. Zobral mi bundu a skočil von oknom. Pristál na zemi ako mačka. Jemne, bez akéhokoľvek zvuku. Oprela som sa naňho a on cezo mňa prehodil moju bundu. V jeho náručí mi síce bola zima, ale bunda to obrátila na teplo.
P.S.: Asi bude znova trochu trvať, kým tu pridám ďalšiu časť, čiže sa vopred ospravedlňujem dúfam, že budete trpezlivé, baby ale fakt ďakujem, že to tu čítate a dúfam že sa vám to fakt páči
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elsi
23. 3.marca 2011 15:49
booze len nech to netrvá dlho lebo som nedočkavá ako tiger v klietke krásne to bolo
Napíš svoj komentár