Potom som sa pozrela na Amy. Najprv som si všimla jej perfektne tvarované telo. Nohy mala prekrížené. Ona mi najviac pripomínala modelku. Fakt som sa čudovala, čo robí tu a nie je niekde v modelinkovej agentúre a nefotí nejaké fotky.
Taylor z nich vyzerala najstaršie. Ale nie o veľmi staršie od nich, skôr tak na devätnásť. Ale aj ona bola neuveriteľne krásna.
Sonya vyzerala veľmi poplašene. Aj jej oči mi to naznačovali. Mala v nich akýsi zvláštny a pritom prekrásny lesk. Mala na krátko ostrihané vlasy s čiernym melírom.
A pri Zoe som sa zastavila. Vyzerala veľmi podobne Mattovi.
„ Koľko tu je ešte vlkolakov?“ opýtala som sa Matta.
„ No, ešte je vlkolak okrem mňa Connor a Zoe.“ odpovedal mi.
„ Aha. Páni.“ povzdychla som si. V tom si Lilly sadla vedľa mňa z druhej strany.
„ A baby sú to čo my, lenže silnejšie od nás a slabšie od teba.“ povedala. Ďalšia vec, čo ma prekvapila. Ale rozhodla som sa, že už ma nič tak veľmi neprekvapí.
„ Aha.“ povedala som a ďalej som si ich premeriavala.
Zoe mi pripadá ako Mattova sestra. Veľmi sa na seba podobajú. Potom som sa pozrela na Connora a všimla som si, že aj on má tie isté črty tváre ako Zoe a Matt.
„ Vy traja ste rodina?“ opýtala som sa a pozerala som sa na Connora.
„ Áno, sme.“ prikývol mi. Pokračovala som v obdivovaní ďalej.
Jake sa na mňa pozeral s vyvalenými očami a otvorenými ústami dokorán. Zľakla som sa.
„ Čo sa stalo?“ opýtal sa ho Ben. No, on nereagoval. Pozeral na mňa ako na zjavenie.
„ Jake!!!“ skríkla naňho Zoe a až potom sa prebral. No, už sa pozeral akoby sa nič nestalo.
„ Čo je?“ opýtal sa akoby nič. Ja som tomu nerozumela.
„ Si v poriadku?“ opýtala sa ho Zoe. Pozrel sa na ňu prekvapene.
„ Prečo by som nemal byť?“ opýtal sa. Má krásny hlas.
„ No, pozeral si sa na Eve s otvorenými ústami a vyvaľoval si na ňu oči.“ povedal Matt.
„ Fakt?“ nerozumel. On si to nepamätá?
„ Áno.“ prikývla som.
„ Vyzeral si ako zhypnotizovaný.“ povedal Ben. Skočila do toho aj Taylor.
„ Eve, ty ešte nevieš poriadne ovládať svoju moc, však?“ opýtala sa ma. Trochu ma to zaskočilo.
„ No, ani nie. Prečo? Súvisí to nejak s týmto?“ opýtala som sa a nadvihla som obočie.
„ Zhypnotizovala si ho.“ povedala a ja som na ňu vyvalila oči.
„ Páni.“ zašepkala som. Ja som ho zhypnotizovala. Pecka! Ale som teda poriadne silná.
„ Pomôžeme ti s tvojou mocou. A aj Emily a Lilly.“ povedala napokon. Potešila som sa.
„ Super!“ prejavila som svoju radosť. V tom bol vedľa mňa Alex.
„ S čoho sa tak tešíš?“ opýtal sa ma a ja som poskočila. Ben sa zasmial.
„ No, Taylor a ostatný mi pomôžu kontrolovať svoju moc.“ znova som sa potešila. Som tak rada, že tu nie som jediná s takouto mocou. A že mi pomôžu ju ovládať.
„ Páni, super!“ povedal Alex.
„ Inak, som pred chvíľkou zhypnotizovala Jakea.“ pochválila som sa. Zasmial sa.
„ Ejha, šikulka.“ povedal a všetci sme sa začali smiať.
„ Si píš.“ povedala som a vtedy tam vtrhol Kevin celý rozrušený. Okamžite som vstala a rozbehla som sa za ním.
„ Čo sa stalo, Kevin?“ opýtala som sa celá rozrušená ako on.
„ Ide o Lucasa.“ povedal znepokojene. Okamžite som ho schytila za ruku a snažila sa ho ťahať hore. No, samozrejme on je ako kameň takže som nemala na začiatku šancu. No, potom zbadal moju snahu a môj výraz a behal so mnou do izby.
„ Kevin, čo sa deje?“ opýtala som sa ho a mierne sa mi triasol hlas.
„ Mal som videnie.“ povedal a vtedy tam doslova doletel Alex.
„ O čom?“ opýtala som sa. Na chvíľu zaváhal a pozrel sa na Alexa. On mu prikývol a on povedal.
„ No, Lucas je pri Taliansku. Sledoval tam toho muža. No, stratil jeho stopu pri Taliansku. No, má podozrenie, že to má niečo spoločné s Emirtas.“ povedal a ja som naňho vyvalila oči.
„ Ach.“ povzdychla som si.
„ A ako vieš čo si myslí?“ opýtal sa ho Alex zamračene.
„ No, objavil som novú schopnosť.“ povedal. Ja som sa trochu potešila.
„ Akú?“ vyhŕkla som.
„ Daj mi ruky.“ povedal a podával mi svoje dlane. Trochu som zaváhala, no nechcela som mu skaziť radosť.
Ruky mi jemne stisol a vtedy sme sa ocitli niekde úplne inde. Bol tam les a oproti mne stál veľký zámok. Presne ten, o ktorom sa mi snívalo. A vedľa mňa stál Kevin a usmieval sa.
„ Čo sa stalo a kde to sme?“ opýtala som sa ho celá prekvapená a pohla som sa k tomu zámku.
„ No, takáto je moja nová schopnosť. My tu naozaj nie sme. Sme tu len mysľou. No, nie je to úžasné?“ povedal a ja som naňho vyvaľovala oči. V tom okolo nás prebehol Lucas a bil sa s nejakým mužom. Vlastne, s tým upírom, ktorý bol vtedy u mňa v izbe.
„ Ale ostatný nás nevidia keď nechcem.“ dodal Kevin keď som sa rozbehla k Lucasovi.
„ Lucas! Nie! Prosím nechaj ho!“ kričala som, ale celkom zbytočne.
„ A ani nás nepočujú.“ dodal. Otočila som sa naňho.
„ Daj nech nás vidia a aj počujú.“ skríkla som naňho a pozrela som sa vražedným pohľadom. On sa pošúchal po brade a potom pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.
„ Nie, pretože toho muža ešte budeme potrebovať.“ povedal.
„ Povedz, čo od nich chceš!!!“ kričal Lucas.
„ To nie je tvoja vec!!!“ krik mu opätoval ten druhý. V tom ho Lucas odstrčil od seba. Urobil to vtedy, keď vyšlo z toho zámku to isté dievča, o ktorom sa mne a Sophie snívalo. Vtedy si obaja kľakli a ona sa na nich usmiala. No v tom sa pozrela na nás.
„ Kevin, zober ju odtiaľto preč.“ povedala jemným hlasom, ale ja som na ňu stále vyvaľovala oči.
„ Áno, madam.“ povedal a až vtedy som si všimla, že aj on kľačal. V tej sekunde sme naspäť v izbe. Vstala som zo zeme.
„ Preboha!!! toto mi už viac nesmiete spraviť! Vieš jak som sa bál? Ach.“ uľavilo sa Alexovi. Pozrela som sa na Kevina ktorý už stál pri dverách a opieral sa o ich rám.
„ Ako to, že ona nás videla? A prečo si ju oslovil madam a všetci traja ste si kľakli?“ nechápala som a sadla som si na posteľ.
„ Eve,“ začal keď sedel vedľa mňa a ja som poskočila.
„ To bola princezná Emirtas.“ takmer šepkal a ja som zalapala po dychu.
„ Chceš povedať, že mne sa snívalo s Emirtas ešte pred tým než som ju videla a v tom sne vyzerala presne tak ako pred chvíľou?“ opýtala som sa a on zmeravel.
„ Prečo si nám to nepovedala?“ opýtal sa Alex a sadol si tiež vedľa mňa.
„ A vysvetlíš mi, odkiaľ som mala vedieť, že je to Emirtas? Ja mám už od malička zlé sny, takže som ani tomuto nevenovala pozornosť. Ale aj tak tomu nerozumiem.“ povedala som a vtedy sa otvorili dvere.
„ Spojila sa s tebou.“ povedala Taylor a ja som na ňu vyvalila oči.
„ A videla nás preto, pretože je veľmi mocná a toto je jedna z jej schopností. Vidieť dary ostatných.“ povedal Kevin. Ja si fakt pripadám, akoby som žila v blázinci. A to som tu len týždeň.
„ Presne tak.“ potvrdila Taylor. No, ja som sa stále nezmohla na slovo.
„ Povie mi niekto, čo sa tu deje?“ vyskočil Alex.
„ Boli sme pri Gradare. Lucas sa tam bil s tým upírom, ktorý tu bol vtedy, keď to vycítila Sophie. V tom tam prišla Emirtas a oni prestali.“ povedal Kevin.
„ Aha. Takže Eve nám spoznala Emmi.“ povedal Alex a sadol si späť vedľa mňa.
„ Eve? Čo sa stalo?“ prišla k nám Sophie.
„ Nič sestrička. Nič.“ stlmovala som a slzy sa mi tlačili do očí.
Kiežby bola staršia. Kiežby sme toto nikdy nemuseli zažiť. Kiežby sme boli normálna rodina s normálnymi- ľudskými- problémami. No, nie. Už sa to asi zmeniť nedá. Kiežby tu pri nás bola mama a všetko nám vysvetlila. Aj to, prečo nás tu takto nechala. Áno, to že nás chcela chrániť už vieme. No, takto nás nechráni. Len nás vystavuje väčšiemu nebezpečenstvu. A nie len mňa a Sophie, ale aj všetkých, na ktorých mi záleží. Lucasa, Emily, Lilly, Kevina a dokonca aj Alexa. No a mrzí ma, že sme do toho zatiahli aj upírov, vlkolakov a niečo ako čarodejnice.
„ Počkať! Ona sa s tebou spojila!“ nahlas premýšľala Taylor.
„ Sama si to povedala.“ takmer som šepkala.
„ To znamená, že ty si ďalšia vyvolená.“ prekvapene a pritom šťastne vydychovala.
„ Čo budem, čo?“ zavrieskala som a okamžite som vyskočila z postele.
„ Ty budeš tá, čo bude ochraňovať ďalšiu princeznú nášho sveta.“ povedala Taylor.
„ Ach pane bože!!!“ vykríkol Alex a ja som stratila vedomie.
„ Už sa prebrala!“ vykríkol Alex keď som otvorila oči. Pomohol mi sadnúť si.
„ Si v poriadku?“ opýtal sa ma a ja som asi minútu zvažovala, čo mu poviem.
„ Nie, nie som!“ napokon som zo seba dostala. Mala som veľa slov pripravených, no radšej si budem šetriť sily.
„ A ako dlho som vlastne bola v bezvedomí?“ opýtala som sa.
„ No, od včera si bola v bezvedomí a už je večer.“
„ čiže deň. Čo? Tak dlho?“ vyhŕkla som.
„ A kde je Lucas?“ rýchlo som sa spamätala.
„ Šiel aj s Benom a Jakeom na lov.“ povedal. Síce trochu sklesnuto, no sadol si vedľa mňa na posteľ. V izbe s nami ešte bol Kevin a Lilly.
„ A ostatný?“ opýtala som sa, keď som nepočula hlasy z dola.
„ No, šli na pred.“ povedal Alex a oprel sa o rám postele. Pozrela som sa naňho nechápavo.
„ Na pred? Kam na pred?“ opýtala som sa ho.
„ No, dnes odchádzame späť do Glendale.“ povedal a nahodil špeciálny výraz tváre. Tento som uňho ešte nevidela. Ale stopercentne naznačoval, že je spokojný a šťastný že odchádzame. Aj ja som sa trochu potešila.
„ Aha. No, to je celkom dobrá správa. Ale, mám ešte jednu otázku.“ povedala som a kusla som si do spodnej pery. Spomenula som si, na ten incident na mojom poslednom tréningu. Aj keď bol tréning úspešný.
„ No, dávaj.“ povedal a sprudka si sadol. Mne by sa takým prudkým pohybom určite zatočila hlava.
„ No, kde je Kelly?“ opýtala som sa a nikto z nich nič nepovedal. V tom z otvorených dverí vyšla Kelly.
„ Tu.“ povedala a prišla bližšie. Vtedy som si všimla jej jazvu na krku. Po chrbte mi prešli zimomriavky. Ale nič som nedokázala povedať. Za to ona...
„ Nenávidím ťa za to, že si ma skoro zabila a ďakujem ti za to, že si ma zachránila.“ povedala keď bola na druhej strane postele.
„ Nenávidím ťa za to, že si skoro ublížila Lucasovi a... nie aj tak ťa nenávidím.“ povedala som a Alex sa zasmial. Kelly dvihla jedno obočie a vstala z postele.
„ Fajn. Len som sa snažila byť milá. Uvidíme sa v Glendale.“ povedala a už jej nebolo. Krátko som sa zasmiala. V tom sa zavrelo okno.
„ Lucas!!!“ skríkla som a skočila mu rovno do náručia. Stál pri okne nehybne a vedľa neho Ben a Jake. Keď som skočila odišli od nás.
Lucas si ma k sebe pritisol tak silno, že som skoro nevedela dýchať. Hladkal ma od vrchu hlavy až po spodok chrbta.
„ Eve! Ach Eve!“ šepkal a objímal ma oboma rukami. Zhlboka som dýchala. Srdce mi bilo splašene.
„ Lucas! Si v poriadku?“ opýtala som sa a odsunula som sa od neho. Nie veľmi, len tak, aby som mu videla do očí. Jeho zlaté oči sa do tých mojich vpíjali.
„ Áno, láska.“ povedal a jeho hlas mi hral v ušiach ešte asi päť sekúnd potom, ako to povedal. Strašne mi chýbal. Je mojou spriaznenou dušou. Keď tu nebol, cítila som sa neúplná. A teraz keď tu je, cítim sa sama sebou. Milujem ho!
„ A ty? Zlato si v poriadku?“ opýtal sa ma a oči mal plné obáv a strachu.
„ Teraz už áno.“ pousmiala som sa a on sa ku mne približoval. Zavrela som oči a vdychovala jeho vôňu. Končekom nosa sa dotýkal toho môjho. Čakala som, kedy ma vrhne na posteľ a začne ma náruživo bozkávať. No, ovládol sa. Za to ja som tú pár centimetrovú vzdialenosť prerušila a pobozkala ho. Jemne a pritom vášnivo mi bozk opätoval. Aj toto mi hrozne chýbalo. Niekedy si fakt želám, aby tú svoju schopnosť dokonale sa ovládať nikdy nedostal.
„ Milujem ťa!“ pošepkal mi keď som sa od neho na tú chvíľu, aby som sa nadýchla odtiahla.
„ Aj ja teba Luke!“ tiež som pošepkala a vtedy ma znova pobozkal. Pravou rukou si ma k sebe pridržiaval a ľavou ma jemne hladkal po chrbte. Ak by ma pri sebe nedržal, určite by som omdlela od toľkého šťastia a vzrušenia.
V tom túto rozprávkovú chvíľu prekazil Alex, keď si odkašľal.
Lucas ma prestal bozkávať a odtiahol sa odo mňa na toľko, že sa stále dotýkal končekom svojho nosa môjho.
„ Čo chceš Alex?“ opýtal sa ho ešte stále zo zavretými očami.
„ Mali by sme vyraziť.“ prehovoril a v tom bol úplne blízko nás. Znova som až poskočila.
„ Fajn.“ povedal Lucas a zobral ma do náručia. Nerada si to priznávam, ale aj toto mi chýbalo.
Skočili sme von oknom a Alex bol hneď vedľa nás. Lucas si ma znova pridržiaval blízko k svojej tvári. Zhlboka som dýchala, aby som náhodou neprestala dýchať alebo neomdlela. Aj on zhlboka dýchal a cítila som jeho zrýchlený tep. Pousmiala som sa.
„ Ja asi dobehnem ostatných, lebo vidím, že z vás nič.“ prerušil ticho Alex. Až vtedy sa naňho pozrel Lucas a započula som jeho jemné povzdychnutie úľavy.
„ Dobre. Ja pôjdem ešte domov odprevadiť Eve a ty ma počkaj v mojom dome.“ povedal a pozrel sa späť na mňa.
„ Fajn.“ prikývol Alex podráždene a rozbehol sa ešte rýchlejšie preč. Ja som sa zasmiala.
„ Aj ty si rada, že sme sa ho zbavili?“ opýtal sa ma Lucas a teraz som sa rozrehotala.
„ Po pravde, dosť.“ pripustila som a on sa zasmial.
„ Si nádherná, vieš o tom?“ opýtal sa ma a očami ma hltal.
„ Ale prestaň!“ povedala som a cítila som, ako mi teplo ide na tvár. Začervenala som sa a Luke sa jemne zasmial.
„ Aj ty si krásny.“ povedala som po chvíľke mlčania. Len sa pousmial a jemne ma pobozkal. Tak jemne a s citom.
„ Už som ti to dnes hovoril, ale milujem ťa!“ povedal keď sa nadýchol.
„ Už som ti to dnes hovorila, ale aj ja teba!“ pripomenula som mu a obaja sme sa zasmiali.
Kiežby bola táto chvíľa nekonečná a zabudli by sme na všetky problémy. No, to je bohužiaľ nemožné.
„ A skoro som zabudol! Kevin našiel novú schopnosť, je to tak?“ opýtal sa a sledoval cestu. Vlastne let.
„ Ehm, áno.“ povedala som.
„ A ty si videla Emirtas, však?“ opýtal sa ma znova a ja som prudko prehltla hrču, čo sa mi zrobila v hrdle.
„ Áno. A nevidela som len to. Lucas! Prečo si sa pobil s tým mužom?“ spomenula som si.
„ Áno. Takže, chcel som zistiť, čo u nás chcel a prečo vás hľadal. No, aj tak som nič nezistil, pretože bol odo mňa silnejší a na šťastie nás zastavila Emirtas.“ povedal a až vtedy sa mi pozrel do očí. Zhlboka som sa nadýchla.
„ Lucas, ja nechcem, aby si kvôli mne riskoval svoj život!“ povedala som napokon a zamračila som sa. Aj on sa zamračil a spomalil tempo.
„ Eve, zabudla si? Ja už dávno nežijem! A budem riskovať svoju existenciu, pretože je to moja povinnosť. A pretože ťa milujem!“ povedal a ja som len sťažka predýchavala.
Nezmohla som sa na slovo. Znova som sa zamračila nad predstavou, že už nie je živý. Možno nežije ľudský život, no svoju dušu má stále v sebe.....
„ Lucas, možno nežuješ ľudský život, no svoju dušu máš stále v sebe. Tým som si istá.“ povedala som a on sa na mňa pozrel s bolesťou v očiach.
„ Čo by som dal za to, aby som bol normálny človek ako ty. Aby sme spolu mohli byť bez toho, aby som sa bál, že každý bozk alebo dotyk ti môže ublížiť.“ jedna slza mu stiekla po líci. Bleskovo som ju zotrela.
„ Lucas, ja som rada, že sme vôbec spolu. A ja nie som normálny človek. Zabudol si? Najnovšie som zistila, že budem ochránkyňou novej princeznej v Gradare. Aj keď ňou nechcem byť.“ zavzlykala som. Celú dobu sledoval emócie v mojej tvári. Asi sú na mne dosť čitateľné.
„ Eve, rozprával som sa o tom z Emirtas. Vravela mi, že keď sa narodí nová vyvolená, princezná nášho sveta, zvolá sa rada Starších a tam sa budú zvažovať možnosti. Nová princezná, sa má vraj narodiť o dva mesiace, čiže vtedy bude rada,“ nedokončil, pretože som mu skočila do reči.
„ Čože? Tak skoro?!“ zakričala som.
„ Áno, a nechaj ma dokončiť prosím. No, čiže sa o dva mesiace zvolá rada na ktorej budú najstarší upíri, vlkolaci a vlastne všetci najstarší nášho sveta. A budeš tam musieť byť aj ty so Sophie a vaša matka. No a vlastne všetko sa tam bude točiť najmä okolo vás a vašich možností. Keďže, si tu ty a aj Sophie, budete sa musieť rozhodnúť,
ktorá z vás bude jej strážkyňou. Väčšinou je lepšie, ak je to tá staršia, čiže ty. No, ale ak ňou budeš ty, Sophie stratí navždy svoju moc a ty ju budeš mať dvojnásobnú. A ak sa ňou stane Sophie, s teba sa stane obyčajný smrteľník.“ povedal a dal mi čas na vstrebanie tohto všetkého.
Čiže mám na výber len dva možnosti do budúcnosti.
„ A ešte som ti zabudol povedať. Pamätáš sa na to, ako si ma presviedčala, aby sa s teba stal upír?“ opýtal sa ma a ja som pohotovo reagovala.
„ Samozrejme.“ povedala som a zamračila som sa.
„ No, a Gracenová kým má svoju moc, má v sebe nejakú protilátku na upíri jed. To znamená, že ak by si v sebe mala náš jed, mohol by ťa len uspať, alebo by ti ublížil a bola by si slabšia na najbližších päť hodín.“ povedal a ja som naňho vyvalila oči.
„ To je, to je neuveriteľné!“ len toľko som zo seba dostala.
Takže, kým budem mať svoju moc, budem pre upíra smrtiaca? Môžem ho bez problémov zabiť a on ma nemôže premeniť? Je to ako z nejakého filmu.
„ Eve, vždy ťa budem milovať! Bez ohľadu na to, čím si a čím budeš.“ povedal a znova ma pobozkal. No, tento bozk bol viac vášnivejší. Keď som sa od neho odsunula, spýtala som sa.
„ Ešte niečo si sa dozvedel?“
„ No, vlastne áno. Pamätáš sa na to, ako sa Kelly zvíjala na zemi?“ opýtal sa ma.
„ No, pamätám.“
„ Tak som zistil, že tá tvoja schopnosť, len vytvára ilúziu bolesti. Fyzicky nikomu neublížiš, len tvoja obeť má pocit, že cíti bolesť.“ povedal a ja som nadvihla jedno obočie. Koľko veľa vecí ešte neviem.
„ Páni.“ povedala som a on sa usmial.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
katuska8808
26. 3.marca 2011 21:45
no ja čumím ... vážne dobré
3
prosim prosim ja chcem dalsiu cast
(a s tou protilátkou si to urobila dobre..aspon s anemusi bat ze jej "ublizi")
(a s tou protilátkou si to urobila dobre..aspon s anemusi bat ze jej "ublizi")
Napíš svoj komentár