Upíria láska: Spoznanie (18.kapitola)

Zvyšok cesty sme prešli skôr mlčky. Veď žiadne slová sme nepotrebovali. Užívali sme si blízkosť našich tiel. Každú sekundu som si vychutnávala.
„ Tak a sme tu!“ povedal keď ma zložil na posteľ. Teta Eliz a Sophie už spali, keďže boli asi tri hodiny nad ránom.
„ Mhm.“ zahmkala som od únavy. Dal mi pusu na čelo.
„ Dobrú.“
„ Dobrú.“ odpovedala som a on vyskočil von oknom.

Túto noc som prespala úplne bezsenne. Zobudila som sa ráno o desiatej.
„ Dobré.“ pozdravil sa mi Alex zo stoličky vedľa mojej posteli. Znova som až poskočila.
„ Dobré. Teba fakt baví ma takto strašiť, že?“ opýtala som sa a on sa zasmial.
„ Veľmi!“
„ A kde je Lucas?“ opýtala som sa cestou do kúpelne. Na chodbe sme ešte stretli Sophie.
„ Dobré.“ pozdravila sa z úsmevom.
„ Ahoj.“ obaja sme sa jej pozdravili. Ona vošla do svojej izby no na prahu dverí ešte zakričala.
„ Eve, fakt by si si mala aspoň na noc zatvárať okno!“ zakričala a Alex sa zasmial.
„ Však? Aj ja jej to hovorím!“ zakričal jej na odpoveď a ja som sa zasmiala. Keď som vošla do kúpelne Alex vošiel za mnou.
„ Takže, kde je Lucas?“ opýtala som sa netrpezlivo.
„ No, nad ránom prišiel domov, kde som naňho čakal, zložil si veci a prišiel rovno k tebe a bol tu až do siedmej, kedy som ho vystriedal ja. A teraz šiel skontrolovať ostatných.“ povedal.
„ Aha. Super.“ povedala som a umyla som si zuby.
„ Môžeš teraz ísť na chvíľu k Sophie alebo niekde inde? Rada by som sa prezliekla.“ povedala som a on sa otočil a v sekunde bol preč. Zabuchol za sebou dvere.

Ja som otvorila dvere na šatníku a vybrala tričko na ramienka a kraťasky. Konečne teplo. Aj keď nie až také aké očakávam, no predsa. Obliekla som sa a o dve sekundy na to zaklopal Alex na dvere.
„ Môžeš!“ zakričala som a on vošiel dnu.
„ Máš fakt múdru sestru.“ zahlásil a hodil sa na moju posteľ. Ja som prešla k zrkadlu a zobrala kefu na česanie.
„ Ja viem. Veď je moja sestra.“ povedala som a on bol v sekunde pri mne.
„ Eve, si krásna.“ povedal a pohladil ma po líci. Ja som sa od neho odtiahla.
„ Alex, prestaň! Dobre vieš, že milujem Lucasa!“ povedala som a vytočila som sa na pätách. On ma však rýchlo zachytil a pritiahol k sebe. Oboma rukami si ma k sebe pridržiaval.
„ A čo keď to tak nie je? Ja viem, že cítiš niečo aj ku mne. Cítim ako sa trasieš v mojom objatí.“ povedal a približoval sa ku mne svojou tvárou. Ja som zavrtela hlavou na znak nesúhlasu.
„ Alex, dosť! Ja milujem Lucasa a len on má právo si so mnou robiť čo chce. Takže ma okamžite pusť!“ povedala som a snažila som sa vyslobodiť z jeho zovretia. No, bezvýsledne. Stále sa ku mne približoval.
„ Alex, pusť ju!!!“ zavrieskal Lucas keď dorazil. Bleskovo sa na Alexa hodil a odstrčil ma od neho. Pristála som v rohu izby a zadok ma neskutočne bolel.
„ Ty vieš vždy všetko pokaziť, hajzel!“ vykríkol naňho Alex a skočil na Lucasa. Hodil ho o stenu a vtedy sa v nej urobila puklina.
„ Dosť!!!“ skríkla som a vbehla som medzi nich.
„ Eve, nechaj ma nech ho zabijem!“ povedal Lucas keď sa do sekundy vrátil a priblížil sa ku mne.
„ Nie! Obaja prestaňte! Nenúťte ma zakročiť!“ povedala som a oni obaja stíchli. Obaja sa postavili zo svojich obranných skokov na ľudské postavenie.
„ Vybavím si to s tebou neskôr.“ povedal Lucas Alexovi a pozrel sa naňho vražedným pohľadom. Ja som len neveriacky pokrútila hlavou.
„ Prišiel som vám povedať, že dnes o dvanástej bude tréning. Nie len tvoj Eve, ale aj tréning upírov a vlkolakov.“ prehovoril Lucas a ja som sa potešila.
„ Super.“ povedala som a silno som ho objala. Počula som Alexove hlasné povzdychnutie.

„ Čo sa to tu deje? A prečo mám v izbe na stene menší kopec?“ vbehla do izby Sophie.
„ No, to ja som hodil Lucasa o stenu.“ povedal Alex a ukázal na puklinu v stene. Lucas naňho zavrčal.
„ Silák.“ povedala Sophie a Alex sa zasmial.
„ Sophie, dnes o dvanástej na obed buď pripravená. Prídeme po vás, pretože budete mať tréning.“ povedala Lucas a ja som sa od neho odtiahla.
„ Super! Aj ja? Pecka!“ vykríkla Sophie a až poskočila od radosti. Alex sa zasmial.
„ Čože? Sophie? Nie!“ povedala som.
„ Eve, aj ona je Gracenová. Aj jej môžu ublížiť a to predsa nechceme. Čiže aj ona bude dnes trénovaná.“ prehovoril Lucas.
„ Eve, nekaz mi radosť! Aj ja chcem byť silná a zabíjať upírov na tom veľkom boji!“ povedala Sophie a vošla do mojej izby.
„ Sophie! Toto mi nerob!“ povedala som a prišla som k nej.
„ Aj ja mám moc a treba ju využiť!“ prehovorila.
„ Máš len dvanásť rokov! Toto ti nemôžem dovoliť!“
„ Dnes trinásť! Fakt ti ďakujem, že si zabudla na moje narodeniny. Poslednou dobou, si stále s ostatnými, no na mňa čas nemáš! Prečo mi nechceš dovoliť sa do toho zapojiť? Mám na to právo!!!“ skríkla a rozbehla sa do svojej izby.
„ Sophie, počkaj!“ vykríkla som a rozbehla som sa za ňou. No, ona sa v izbe zamkla.
„ Eve, nechaj ju! Ju to prejde.“ priletel Alex.
„ Nie! Má pravdu! Vôbec z ňou nie som. Je to moja sestra a ja som dokonca zabudla na jej narodeniny!“ povedala som a zaklopala som jej na dvere.
„ Sophie! Prosím otvor!“ povedala som. No, ona sa neozývala.
„ Sophie!“ znova som to skúsila. V tom ku mne pribehol Lucas.
„ Šla k Emily!“ povedal.
„ Ako?“ opýtala som sa a nadvihla som obočie.
„ Zabudla si? Je Gracenová! Má moc! A vyzerá to tak, že ju vie dobre používať.“ prehovoril a zobral ma na ruky. Vyleteli sme von oknom.
„ Je neuveriteľné, že aj ona je taká silná, aj keď je odo mňa mladšia.“ pošepkala som mu.
„ Mala by si ju pustiť trénovať.“ povedal mi a pozrel sa mi rovno do očí. Srdce sa mi rozbúchalo akosi prirýchlo.
„ Lucas, no ja neviem.“ povedala som.
„ Rob, ako chceš.“ povedal a pozrel sa po ceste, ktorou sme leteli.
Toto miesto mi chýbalo. Leteli sme lesom, v ktorom mi Lucas vysvetľoval upírie schopnosti.
„ Asi jej to dovolím.“ povedala som, keď sme pristáli pred Emilynim domom a on ma zložil na zem.
„ Počkám ťa tu?“ opýtal sa. Radšej nech ide so mnou.
„ Nie, poď so mnou.“ povedala som a chytila som ho za ruku. Vošli sme dnu. V dome bola Emily, Sophie, Taylor a Lilly. Sophie ležala Emily na kolenách.
„ Eve!“ povedala Lilly a rozbehla sa ku mne.
„ Som tak rada, že ťa tu vidím!“ pošepkala keď ma objala.
„ Aj ja ťa rada vidím.“ tiež som jej pošepkala.
„ Eve, poďte si tu sadnúť.“ povedala Emily a pousmiala sa na nás. Lilly ma chytila za ruku a ťahala na gauč. Lucas ostal pri dverách a poriadne si ma obzeral.
„ Sophie, dovolím ti, aby si sa zúčastnila na boji, no sľúb mi, že budeš poriadne trénovať a budeš na seba dávať pozor.“ prehovorila som a ona mi skočila rovno do náručia.
„ Sľubujem!“ vykríkla celá šťastná.
„ Fajn. Ideme domov?“ opýtala som sa a ona prikývla.
Tak sme sa s ostatnými rozlúčili a Lucas ma zobral na ruky. Alex zobral na ruky Sophie a išli sme preč.
„ Wow! Toto je úžasné!“ povedala Sophie a Alex sa zasmial.
„ No, tak trochu.“ povedala som ja a Lucas sa pousmial.
„ Takže, oslávenkyňa. Ako chceš stráviť svoje narodeniny?“ opýtal sa jej Alex.
„ No, asi budeme všetci na tréningu a potom ešte neviem. A ty? Ako chceš stráviť svoje?“ opýtala sa ho Sophie.
„ Čože? Alex, ty máš dnes narodeniny?“ opýtala som sa ho. On sa ku mne otočil a pousmial sa.
„ Áno, ale veď som ti vravel, že štrnásteho decembra ma stvorila.“ prehovoril a ja som si spomenula.

„ Prepáč. Zabudla som.“ ospravedlnila som sa mu.
„ A mne to kedy vysvetlíš?“ opýtala sa ho Sophie a on sa zasmial.
„ Dnes nie. Ale sľubujem, že ti to raz všetko porozprávam.“ sľúbil jej a ona sa naňho usmiala. Vyzerá to tak, že si padli do oka. Pozrela som sa na Lucasa zo zdvihnutým obočím. On mi naznačil perami: Neviem. A ja som mykla plecami.
Celú cestu sa rozprávali a ja s Lucasom sme ich len počúvali a občas na nich vyvalili oči.
„ Ták a sme tu.“ prehovoril Alex keď sme vleteli cez okno do mojej izby.
„ Všimla som si.“ povedala som ja a Lucas sa zasmial.
„ Čiže, by ste sa mali ísť naobedovať, pretože je už jedenásť. O trištvrte na dvanásť po vás prídeme.“ prehovoril Alex a Lucas ma silno objal.
„ Milujem ťa!“ pošepkal mi do ucha a ja som sa usmiala. Znova mi srdce začalo silno biť a kolená sa mi v jeho objatí podlamovali.
„ Aj ja teba!“ tiež som mu pošepkala.
„ No, dosť! Veď sa nelúčite navždy. Lucas, poďme!“ zničil tú krásnu chvíľku Alex.
„ A že kto potom všetko krásne ničí.“ odvrkol mu Lucas a ja som sa zasmiala.
„ Ahoj, láska.“ povedal keď skákal z okna. Ešte mi venoval prekrásny pohľad, až mi srdce poskočilo, a potom odišiel. Len som si povzdychla.
„ Eve, zabudla som ti povedať, že teta Elizabeth ostala zatiaľ na Slovensku. Ostala tam s Phillom a neviem kedy sa vráti.“ prehovorila a ja som zvraštila čelo.
„ A s kým si tu včera bola?“ opýtala som sa.
„ S Alexom.“ povedala a ja som na ňu vyvalila oči. Páni!
„ Nejako ste sa zblížili.“ prehovorila som a ona sa zasmiala.
„ No. Veď je to super chalan.“ povedala a hodila sa na posteľ. Ja som ju len nemo sledovala.
„ Ale, je odo mňa o sto tridsaťpäť rokov starší.“ zasmiala sa. Tiež som sa zasmiala.
„ Tebe sa páči, však?“ opýtala som sa jej a ona sa posadila.
„ No, možno trošku. Ale teraz spolu budeme tráviť viac času, pretože na mňa bude dávať pozor tak, ako na teba Lucas.“ povedala a ja som na ňu vyvalila oči. No, super.
„ Nás budú strážiť dvadsať štyri hodín denne?“ opýtala som sa jej a ona sa zasmiala.
„ Nie, len dvadsať.“ povedala a teraz som sa ja zasmiala.
„ Aha.“ povedala som a ona si znova ľahla na moju posteľ.
S Lucasom teraz budem tráviť veľa času. Úžasné!
„ No, poď nech nám spravím obed.“ povedala som jej a ona vstala.
Zišli sme dolu do kuchyne.
„ Ahojte! Alex a Lucas ma poslali, aby som vám urobila niečo na obed.“ povedala Taylor a Sophie sa zasmiala.
„ No vidíš. Nemusíš nám variť ty Eve.“ povedala a obe sa začali smiať.
„ A netreba ti pomôcť, Taylor?“ opýtala som sa jej.
„ No, vlastne by si mohla prestrieť.“ povedala a usmiala sa.
„ Fajn. Mám bojovú úlohu. Idem na to!“ povedala som a všetky tri sme sa začali smiať.
Keď som prestrela, Taylor doniesla na stôl jedlo. Najedli sme sa a Taylor dokonca aj umyla riad. Nemuseli ju posielať.
Ešte som sa prezliekla a už tu boli obaja.
„ Ahoj, láska.“ pozdravil sa mi Lucas a jemne si pritisol svoje pery na tie moje.
„ Ahoj, Luke.“ pozdravila som sa mu a on sa usmial. Zobral ma do svojho náručia a skočili sme von. Znova oknom.
„ Tak, čo? Ste pripravené, krásky?“ opýtal sa Alex a ja som len prekrútila očami. Sophie, však pohotovo reagovala.
„ Samozrejme Alex.“ pousmiala sa.
„ A ty Eve?“ opýtal sa ma.
„ Som!“ povedala som a Lucas sa usmial.
„ Lucas, si pripravený?“ opýtala som sa ho.
„ Jasné, láska.“ povedal a silno ma k sebe privinul. Srdce sa mi rozbúšilo a viečka zatvárali. Jeho omamná vôňa ma vždy dostane. Je úžasný.
Zastali sme na nejakom voľnom priestranstve. Všetci tam už boli. Rozdelený v troch skupinkách. Čarodejnice, upíri a vlkolaci. Pousmiala som sa. Alex sa postavil do skupinky s upírmi, no ale najprv Sophie odniesol k skupinke s čarodejnicami. Lucas ma položil vedľa Sophie a prešiel do skupinky kde aj Alex.
„ Dobre, čiže, môžeme začať.“ povedal Alex. Všetci sme si podelili voľné miesta a postavili sme sa tam. Upíri na juh, vlkolaci prešli do lesa a čarodejnice na západ.

„ Eve, teraz ti ukážeme čo všetko dokážeš.“ prehovorila Taylor a ja som si sadla do trávy. Sophie si sadla vedľa mňa a z úžasom sledovala to čo ja.
Najprv Taylor podpálila tri stromy naraz, potom ich uhasila silným dažďom a napokon ich premenila na znovu krásne stromy. Ja a Sophie sme tam na ňu len vyvaľovali oči. Bolo to úžasné. Potom nasledovala Sonya. Zavolala k sebe Jakea, aby jej pomohol.
„ Takže, teraz vám ukážem, ako môžete ublížiť upírovi.“ prehovorila a Jake sa trochu zatriasol. Najprv trochu, no potom sa triasol až príliš.
„ Toto bolo zasiahnutie elektrickým šokom. Ben, poď teraz ty!“ zakričala na Bena. On pohotovo priletel.
„ Toto bude trošku bolieť.“ prehovorila a on sa na ňu usmial.
„ Začni.“ povedal a ona od neho ustúpila na tri kroky. Najprv sa nič nedialo, no potom Ben spadol na zem.
„ Toto je pohrávanie z jeho mysľou. V hlave mu teraz vytváram tie najhoršie predstavy, aké mu môžu psychicky ublížiť.“ povedala a o dve sekundy na to sa postavil.
„ Od tejto chvíle sa ťa bojím, Sonya.“ prehovoril a vrátil sa späť k ostatným upírom. Potom prišla Amy.
„ Alex, poď!“ povedala a on s úsmevom prišiel. Vtedy som si všimla, že za ním stála nejaká žena. Kelly.
„ Prepáč, ale budem ti musieť ublížiť.“ povedala a on sa zasmial.
„ Poďme na to.“ povedal a ona od neho trochu ustúpila. Zavrela oči a o dva sekundy na to, Alex vyletel do vzduchu a dopadol na chrbát. Zem pod ním zapraskala a on hneď na to vstal.
„ Si silná.“ povedal jej a ona sa naňho zaškerila.
„ Ja viem.“ povedala a obaja sa zasmiali.
„ Pusťte ma, nech idem teraz ja.“ povedala Mia a Alex tam ostal.
„ Teba? Fajn.“ povedala a mykla plecami.
„ Začni, kráska.“ povedal jej a vtedy mu začala horieť ruka.
„ Mia, toto nie!“ zakričal na ňu, no ona nič nerobila. Nikto z nich nič nerobil. Oheň sa mu šíril. Už mu horelo rameno. Tak som rýchlo zakročila. Očami a mysľou som ten oheň uhasila. Okamžite sa mi hodil okolo krku.
„ Ďakujem, ďakujem, ďakujem!“ ďakoval.
„ Mhm. Čím viac nás bude na boji, tým máme väčšiu šancu.“ povedala som a on sa vrátil k ostatným.
„ Šikovná, Eve. Poď teraz ty.“ povedala Mia a ja som bleskovo zaujala jej miesto.
„ Vyber si niekoho.“ povedala mi, no vtedy sa predo mňa postavil Lucas.
„ Čo tak mňa?“ opýtal sa s oslnivým úsmevom.
„ Lucas, nie!“ povedala som mu, no on sa ani nepohol.
„ Jeho.“ povedala Mia a sadla si vedľa Sophie.
„ Nie! Lucasa nie!“ povedala som.
„ A čo tak mňa?“ opýtala sa Kelly a bleskovo stála vedľa Lucasa.
„ Rada.“ povedala som jej.
„ Tak fajn.“ povedal Lucas a preletel k Alexovi a ostatným.
Ja som ustúpila od Kelly asi štyri kroky.
„ Priprav sa, že to bude bolieť.“ povedala som jej a ona si vyhrnula rukávy na tričku.
„ Som pripravená.“ povedala a postavila sa do obranného skoku. Vtedy som sa na ňu pozrela a zapozerala som sa jej do očí. Vtedy sa začala zvíjať v kŕčoch. No, ja som sa trochu rozptýlila, tým, že som si spomenula na to, ako sa zvíjala na zemi minule. Ona moje rozptýlenie využila a skočila na mňa. Už som ju videla pár centimetrov odo mňa, no v tom sa akoby od niečoho neviditeľného odrazila a skončila na druhej strane lúky. Ja som na to vyvalila oči. Nikto nič nepovedal a ani nič neurobil. Len na mňa vyvaľovali oči. V tom ku mne pribehol Lucas.
„ Si v poriadku, Eve?“ opýtal sa ma a ja som naňho nemo vyvalila oči.
„ Asi hej.“ napokon som zo seba dostala.
„ Páni! To bolo úžasné! Čo to vlastne bolo?“ pribehla Lilly. V tom sa prebrala Taylor.
„ Kto z vás jej urobil ochranné pole?“ opýtala sa. Poriadne sa pozrela na každého z našej skupinky a potom sa otočila na mňa.
„ Čiže si silnejšia než sme mysleli.“ dodala. Ja som zhlboka dýchala.
Prečo ja? Chcem byť normálny človek!
„ Eve, sestrička, si v poriadku?“ pribehla Sophie a v očiach už nemala ten zvláštny lesk, ale obavy. Zľakla som sa.
„ Áno, nič mi nie je.“ povedala som jej a ona ma tuho objala.
„ Sophie, teraz poď ty.“ povedala Taylor a stiahla Lilly späť. Ja som vstala zo zeme a bez námietok som sa vrátila na svoje miesto.
„ Fajn. Čiže čo mám robiť?“ opýtala sa a vyhrnula si rukávy na košeli. Presne takú mám aj ja doma. Červenú.
„ Takže, začneme niečím slabším. Pohrávanie s počasím. Urob, aby snežilo.“ povedala jej Taylor a ona automaticky zavrela oči. No, vystrela ruku a zápästím pravidelne pohybovala. Ja som sa zamračila. Čo to robí? No, o dva sekundy na to, začalo snežiť. Zas som sa zamračila. Ja som to hneď na prvý pokus nedokázala.
„ Šikovná. Eve, Sophie musí pohybovať pravým zápästím, pretože nie je až taká silná, ako ty.“ prehovorila Taylor.

„ Mne sa zdá, že je silnejšia. Ja som toto na prvý pokus nedokázala.“ povedala som a ona na znak nesúhlasu zavrtela hlavou.
„ O tomto sa hádam, nebudeme hádať!“ povedala a dvihla na mňa obočie.
„ Nie!“ povedala som jej a mykla som plecami.
„ A teraz, nech nesneží.“ povedala jej a ona prikývla. Znova vystrela ruku, no nič sa nedialo. Ja som sa zamračila.
„ Prečo sa nič nedeje?“ opýtala sa Sophie so strachom.
„ Neboj sa. To je v poriadku. To sa občas stane. Potrebuješ ešte tréning.“ prehovorila Taylor s utešeným tónom a jemne Sophie pohladila po ramene.
„ Fajn. Budem trénovať.“ povedala a na znak potvrdenia jej tvrdenia prikývla.
„ Dobre, ale na teraz stačilo. Eve, daj nech nesneží.“ povedala Taylor a ukázala na mňa.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu