Upíria láska: Spoznanie (19.kapitola)

„ Fajn.“ povedala som a postavila som sa. Zavrela som oči a mysľou som si predstavovala, aby nesnežilo. V tom som už na tvári necítila nič okrem tepla slnečného žiarenia.
„ Dobre. Sophie choď si sadnúť.“ povedala Taylor a Sophie sa ku mne vrátila a sadla si.
V tom sa spoza stromov vynorili asi piati vlci. Zľakla som sa, pretože som ešte v živote nevidela takých veľkých vlkov. Jeden bol úplne sivý a vyzeralo to tak, že nad nimi mal najväčšiu kontrolu. Ďalší bol biely so sivými fľakmi. Ten mal v očiach akýsi zvláštny lesk. Také povedomé mi boli jeho oči. No, aj tak som sa pozrela na ďalšieho vlka. Bol veľký a nad očami mal čierny fľak v tvare koruny.
Bože už len dva týždne do boja a oni ešte nemajú nič vytrénované? Počula som od niekoho.
Thom prestaň! Znova som počula od niekoho.
Pozrela som sa na ostatných. Tí tiež zo strachom v očiach na vlkov pozerali, ale nikto nič nehovoril tak čo potom počujem? A kto je Thom?
Nie, neprestanem! Mali by zo sebou niečo robiť! Povedal ten prvý hlas. V tom sa ten najväčší vlk otočil dozadu a pozrel sa na toho hnedého z tým čiernym fľakom. Vtedy som znova niečo počula.
Thom, okamžite sa ukľudni! Majú ešte dosť času na tréning! To, že my sme už natrénovaný neznamená, že hneď vtedy aj oni musia byť. Počula som a vtedy som vyvalila oči na toho sivého.
„ Je možné, že by som počula na čo myslia?!“ opýtala som sa Taylor ktorá záhadným spôsobom, od kedy prišli vlci stála vedľa mňa. Vyvalila na mňa oči, tak ako Mia a Amy ktoré stáli blízko mňa.
„ No, je možné, že počuješ ich vlčiu telepatiu.“ povedala a ja som vyvalila oči. Vlčiu telepatiu?
„ Vlčiu telepatiu? To majú vlci telepatiu?“ opýtala som sa jej.
„ Áno. Tak sa dorozumievajú. Ak sú od seba veľmi ďaleko, musia sa niečím dorozumievať. Chceš aby som ti vysvetlila vlčie záležitosti?“ opýtala sa zo smiechom.

„ Ehm. Ja si ich chcem vypočuť od toho sivého.“ povedala som a prstom som ukázala na toho sivého vlka. Ten sa na mňa pozrel známym pohľadom.
Ty nás počuješ? Opýtal sa ma. Ja som hlavou prikývla. Čiže ich fakt počujem.
Wow! To je husté! Povedal a ja som sa zasmiala.
„ Asi.“ povedala som. Je mi blbé, že ja budem rozprávať a oni len myslieť.
Ona nás fakt počuje? Opýtal sa jeden z nich.
„ Áno. Ktorý sa to teraz pýtal?“ opýtala som sa a všetci, úplne všetci ma počúvali a pozerali sa na mňa ako na blázna. V tom sa vedľa mňa objavil Lucas.
„ Eve, čo sa to deje?“ opýtal sa ma a pozrel sa na mňa nechápavým pohľadom.
„ No, čo myslíš? Rozprávam sa z vlkmi.“ povedala som a vtom čierny vlk zodvihol labu.
Ja. povedal a ja som sa zasmiala.
„ Čiže tvoj hlas už poznám. Ešte mi povedz, kto si?“ opýtala som sa ho a urobila som krok dopredu. Lucas ma však automaticky chytil za ruku.
„ Radšej tam nechoď.“ pošepkal mi.
„ Prečo?“ opýtala som sa a on ma posunul dozadu.
„ Pretože im nemôžeme dôverovať.“ povedal a ja som sa zamračila.
„Ako to myslíš?“ opýtala som sa ho.
Zákony. Povedal ten sivý. Pozrela som sa naňho.
„ Aké zákony?“ opýtala som sa Lucasa.
„ Zákony stanovené radou starších.“ povedal.
„ Vysvetlíš mi ich bližšie?“ opýtala som sa ho.
Povedz mu, že mi ti ich s radosťou vysvetlíme. Prehovoril jeden z nich. Teda ženský hlas.
„ Zoe?“ opýtala som sa. Úplne biely vlk pohol hlavou hore a dole. Čiže znak súhlasu.
„ Ehm, Lucas vlci mi ich vysvetlia.“ povedala som ale on ma stále nepustil.
„ Eve, vlci s nami spolupracujú len kvôli tebe a Sophie.“
Nie len preto. Myslel ten sivý. Už sa mi celkom darí zaradiť ich hlasy.
„ Ten sivý povedal, že nie len preto.“ tlmočila som. Lucas sa zamračil.
Ja len preto. Myslel biely zo sivými fľakmi. Aj tento hlas mi je povedomý.
„ A ten biely z fľakmi len preto.“ povedala som z miernym úškrnom.
Matt. Pomyslel si ten s fľakmi.
„ Matt? To si ty?“ opýtala som sa ho a on tou svojou veľkou hlavou prikývol.
„ Páni. No, ale vysvetlite mi to už niekto!“ povedala som a Lucas sa znova zamračil.
„ Ja jej to vysvetlím.“ prehovoril, no povedal to skôr mne, pretože sa k vlkom ani len neotočil.
Tak nech ti povie on svoju verziu. Pomyslel si sivý.
„ Máš mi povedať svoju verziu.“ povedala som a on prikývol.
„ Takže, začnem od začiatku. Kedysi dávno, boli vlci a upíri spoločníkmi. No, raz sa jeden upír- Normend a vlkolak- Pari Ha pohádali. Bolo to kvôli jednej žene. Obaja ju milovali, no Normend sa nedokázal zmieriť s tým, že ona milovala aj Pari Ha a tú ženu zabil. Tak sa spustila najväčšia vojna aká kedy vypukla. Upíri si obhajovali upírov a vlkolaci vlkolakov. Táto vojna na niektorých miestach pretrváva až dodnes.“ povedal a ja som naňho vyvalila oči.

No nikomu nezáležalo na tom, aké mali niektorý vlkolaci s upírmi vzťahy. Každý vlkolak musel bojovať proti upírovi. Prvé storočie bolo najhoršie. Väčšina krajín bola spustošená a nedalo sa ju obývať. Preto sa vtedajší vodca svorky a vtedajší vodca najväčšieho klanu upírov dohodli, o menší mier. Ten pretrval asi tak týždeň a potom to všetko vypuklo odznova. Vlkolaci nedokázali odpustiť upírom škody a upíri nedokázali odpustiť vlkolakom. Vysvetlil mi sivý.
„ Páni. Takže, preto sa každý upír neznáša z každým vlkolakom? No mne to tak nepripadalo keď ste prišli.“ povedala som a Lucas sa znova zamračil.
No, vieš my sme spolu neprišli. Rozdelili sme sa do dvoch skupín- vlkolaci a polka čarodejníc a upíri a druhá polka čarodejníc. Vtedy v obývačke sme dokázali byť spolu v jednej miestnosti len kvôli tebe a Sophie. Ako náhle si odišla, nevydržali sme to a vlkolaci sa presunuli do inej miestnosti. Aj naspäť sme prišli vo viacerých skupinkách. Povedal mi znova sivý.
„ Bože. Tak toto je čistá falošnosť.“ povedala som a neveriacky som pokrútila hlavou.
„ Čo ti povedal?“ opýtal sa ma Lucas.
„ Vysvetlil mi ako k nám dorazili a ako to pretrvali.“ povedala som mu. V tom som si spomenula na Kevina.
„ A kde je vlastne Kevin?“ opýtala som sa.
„ Tu.“ zo strachom v očiach sa mi ukázal. Vtedy prišla ďalšia vidina. Kevin sa musel chytiť Bena a Jakea aby nespadol.
„ Čo vidíš?“ opýtala som sa ho a rozbehla som sa za ním. Keď som k nemu dorazila, Lucas a Alex pri ňom už dávno boli.
„ Čo sa deje?“ opýtala som sa, no Kevin mal ešte stále vidinu.
„ Zatiaľ nevieme.“ povedal Alex a kľačal pri Kevinovi ktorý ležal na zemi.
„ Ach bože. Tak už viem prečo sa skrýval za Benom a Jakeom.“ povedala som a aj ja som si k nemu kľakla. Chytila som ho za nohu, že ho pohladkám, no to som robiť nemala.
Videla som jeho vidinu. Ja, Lucas, Sophie a Alex sme stáli presne na tej istej čistinke na ktorej aj teraz. No niečo tam bolo iné. Na zemi boli bez pohybu telá. Niektoré boli plné menších žiliek, iné zas vyzerali ako ľudské. Tie čo vyzerali ako ľudské, boli ženské. Zo žilkami ich bolo viac. A pri stromoch ležali vlci. Mŕtvi. Z tiel som spoznala Alexovo, Benovo, Miino, Taylorino a viac som sa radšej nesnažila identifikovať. V tom sa k nám blížili ďalšie postavy.
Vtedy som sa už ja prebrala, no Kevin bol ešte stále vo svojej vidine.
„ Preboha! Čo to bolo?“ vykríkol Lucas a silno ma k sebe privinul.
Čo to bolo? Opýtal sa jeden z vlkov, no bola som v takom šoku, že som nevedela určiť o koho išlo.
„ Ja...bola som v Kevinovej vidine.“ povedala som a vtedy sa prebral aj Kevin. Zhlboka dýchal.
„ Videla si to?“ opýtal sa ma a ja som zo slzami v očiach prikývla. No po sekunde slzy neboli len v mojich očiach, ale aj na mojich lícach, tričku, Lucasovej košeli,..
„ Ale som rád, že si tam neostala dlhšie. Zistil som niečo nové.“ povedal a bleskovo vstal. Rýchlo zo seba striasol trávu a pozrel sa na mňa. Ja som ešte stále plakala v Lucasovom objatí.
„ Asi si to nemala vidieť.“ povedal napokon.
„ Kevin, čo tam bolo?“ opýtal sa Lucas.
„ Ja ti to poviem.“ zachrípela som. On však nesúhlasil a zotrel mi slzy.
„ Nie, nech to povie Kevin.“
„ No, tak bolo už po boji. Ostali ste len ty, Eve, Alex a Sophie v strede všetkého. Všetci boli mŕtvi okrem vás štyroch. V tom tam prišli ďalší. A...no, no,...“ zasekol sa. Ja som zavzlykala.
„ Ale, to ešte pokračuje. Dozvedel som sa, že ten ktorý ich ovládal ich zobral ilegálne zo školy pre Novorodených. A.... ešte že sa ten boj uskutoční skôr než to bolo naplánované. Vlastne sa to uskutoční už o päť dní.“ povedal a všetci stíchli.
„ Čože?“ prerušil ticho Lucas a ja som sa až vtedy od neho odtiahla.
Dokonca ani vlci na nič nemysleli.
Asi minútu bolo úplné ticho. V tom Lucas zareagoval.
„ Vlci nech idú domov a o pól hodiny nech sú u Eve. Platí to tiež pre ostatných. Do pól hodiny že ste všetci u Eve. Musíme to všetko prebrať.“ povedal a až vtedy sa všetci prebrali. Vlci sa rozbehli preč. Až priveľmi rýchlo. Tak tiež aj upíri. Čarodejnice šli normálnou ľudskou chôdzou. Ja, Lucas, Alex a Sophie sme tam ešte ostali.
„ Všade boli nehybné telá. Spoznala som tam aj Kevinovo. Ja toto nechcem. Nechcem aby všetci umreli. Ak tu ide o to, že ma chcú zabiť aby som nemohla ochraňovať následníčku Gradary, tak by som to mala čo najrýchlejšie ukončiť. Pôjdem do Gradary.“ povedala som. Mala som úžasný nápad. Ak ma tak veľmi chcú zabiť, aby som nemohla ochrániť budúcu, tak tomu môžem zabrániť aj bez toho, aby boli straty na životoch. Jednoducho pôjdem do Gradary, aby som tam žila až dokým sa nenarodí nová princezná. Vlastne nie. Pôjdem do Gradary aby som im oznámila, že ja ani Sophie nebudeme ochraňovať budúcu a nech si nájdu inú.
„ Nie, to v žiadnom prípade!!!“ vykríkol Lucas.
„ A prečo nie?!“ tiež som vykríkla.
„ Je to riskantné. Určite majú niekoho, kto im o nás donáša, čo znamená, že budú aj vedieť, keby sme sa rozhodli odísť do Gradary a určite by nám šli naproti.“ povedal a Alex mu prikývol.
„ Neznášam ho, ale má pravdu.“ prikývol.
„ Tak čo chcete potom robiť?“ opýtala som sa. V tom mi niečo nové napadlo. Čo keby som sa im vzdala?
„ To zatiaľ neviem. Ale do stretnutia to ešte domyslíme.“ povedal a ja som to využila.
„ Mala by som jeden návrh.“ povedala som a Lucas sa zamračil.
„ Eve,...“ nedokončil, pretože som mu skočila do reči.
„ Vzdám sa im.“ povedala som a všetci traja na mňa vyvalili oči.
„ Nie! Nikdy ti to nedovolím!“ skríkol Lucas.
„ Lucas, ak ich tým mám zachrániť, urobím to!“ skríkla som a on ma silno objal.
„ Nie!“ pošepkal mi do ucha.
„ Počkať, mám nápad.“ poskočila Sophie. Všetci sme sa na ňu z nadšením a nádejov v očiach pozreli.
„ Nápad bez toho, aby sme sa museli obetovať.“ povedala Sophie a Lucas sa usmial.
„ Tak von s tým.“ prehovoril a pustil ma. Podišiel ku nej. Aj ja som k nej prišla. V tom mnou potriaslo a ja som mala vidinu.
Ja a Sophie sme behali lesom. V tom išla oproti nám skupinka veľmi rýchlo pohybujúcich sa postáv. Upírov. Už boli tesne pri nás, keď v tom spoza stromov vybehli vlci. Tí upíri nečakali, že pri nás budú a preto sa ich báli. Vlci ich zahnali na iné miesto, než sme boli teraz dohodnutí, na miesto kde pražilo slnko a polka z nich sa tam premenila na popol. Druhú polku zabili vlkolaci a upíri.
V tom som sa prebrala.

„ A to je môj návrh.“ povedala s úsmevom Sophie.
„ Páni! Si čoraz silnejšia. A k tomu nápadu. Si geniálna!“ povedala som a ona sa zasmiala.
„ Pravdepodobne to mám po svojej sestre.“ obe sme sa zasmiali.
„ O čo tu ide?“ opýtal sa Alex nechápavo.
„ Sophie, mohla by si aj im ukázať to isté čo mne?“ opýtala som sa jej a ona prikývla. Po dvoch minútach sa prebrali. Najprv reagovali z vyvalenými očami a dokorán otvorenými ústami. No potom reagovali.
„ To neprichádza do úvahy.“ najprv reagoval Lucas.
„ Ale nie, je to dobrý nápad. Takto by sme ich mali o polku menej a mohli by sme sa lepšie zbaviť ostatných. Sophie, si úžasná.“ povedal Alex a ona sa naňho usmiala. Lucas ma rýchlo zobral do náručia.
„ Lucas, je to skvelý nápad. A nezabudni, že aj ja a Sophie máme moc a môžeme vám veľmi pomôcť.“ povedala som, no on sa sústredil na cestu.
„ Môžete si aj ublížiť.“ povedal, no nevenoval mi ani jeden jediný pohľad.
„ Nie, neboj sa. My si neublížime. A videl si to predsa, neďaleko budú aj vlci. Prosím!“ povedala som, no ním to stále nehlo.
„ Nedovolím vám zo seba urobiť návnady!“ povedal a až vtedy sa mi pozrel do očí. Oprel sa svojím čelom o to moje.
„ Eve, ja ťa milujem! A to dobre vieš. A to znamená, že ti niečo také nesmiem dovoliť! Nesmiem dovoliť, aby si riskovala život a ja by som ťa mohol stratiť.“ povedal a slza mu stiekla po líci. Rýchlo som ju zotrela.
„ Lucas aj ja ťa milujem! A preto nesmiem kvôli sebe riskovať tvoj život! A ani životy ostatných!“ povedala som a on ma pobozkal. Cítila som v tom bozku, ako ho to všetko raní. Ako ho raní moje rozhodnutie, ako ho raní to, že by ma mohol stratiť!
„ Eve, prosím ťa! Budeme ešte tých päť dní tvrdo bojovať a zabijeme ich všetkých aj bez toho, aby ste ich museli nalákať na iné miesto.“ povedal a ďalšia slza mu stiekla po líci.
„ Nie! My ich nalákame a vy zabijete. Ešte sa musíme dohodnúť na tom, kto tam bude ovládať počasie. Sophie? Kto myslíš, že by mal?“ opýtala som sa a pozrela jej smerom. Obaja nás hltali pohľadom.
„ No, myslím, že by mala asi Taylor.“ povedala a ja som jej po dvoch sekundách premýšľania prikývla.
„ Skvelý nápad. Čiže, sme dohodnutý. Kto to povie ostatným?“ opýtala som sa.
„ Ešte nie sme dohodnutý. Ale, prosím ťa, keby niečo spojí sa jedna z vás so mnou. Dobre? A budete na seba dávať pozor.“ dostala som Lucasa.
„ Samozrejme. A milujem ťa!“ povedala som mu a on ma pobozkal. Už bol síce uvoľnenejší, no stále na ňom bolo vidno, že má strach.
Už sme dorazili pred dom a takmer všetci tam už boli.
„ To už prešla pól hodina?“ opýtala som sa Lucasa a on mi prikývol.
„ Ahojte. A kde je Kevin a Kelly?“ opýtal sa Alex. Ben reagoval.
„ O chvíľu sú tu. Len šli vraj niečo vybaviť.“ prehovoril. Všimla som si, že vlci už boli v normálnej podobe a prišli ako ľudia. No už sa nepretvarovali a boli trochu ďalej od upírov.
„ Fajn. Poďme zatiaľ dnu a počkáme na nich.“ prehovoril a ja som odomkla.
„ Ja som hneď späť, len si idem doniesť mikinu. Z izby.“ povedala som a vybehla hore schodmi. Keď som otvorila dvere, všimla som si papier na mojej posteli.


Ahoj dcérka.
Len ti chcem povedať, že sa už teším na piatok, keď sa stretneme. A ešte ti chcem povedať, že ste tu Elizabeth nemali nechávať s tým slabochom a že vás vrúcne pozdravuje. Čiže sa stretneme na čistinke v lese. A pozdravuj aj Sophie.

Tvoj drahý otec

Skoro som odpadla. Takže to všetko má na svedomí on. Rýchlo som vybehla do obývačky a zo slzami v očiach skočila Lucasovi do náručia.
„ Eve, čo sa stalo?“ ozval sa znepokojene a vtedy sa spustil príval sĺz. Dala som mu do ruky ten papier a on ma pustil. Taylor hneď zaujala jeho miesto a silno ma objala.
Lucas si ten papier čítal možno aj tri krát. No, nič nepovedal.
„ Daj mi to.“ povedal Alex a vytrhol mu papier z ruky. Lucas odsunul Taylor a silno ma objal.

„ Ja... ja... tomu nedokážem uveriť. On...on to má všetko na svedomí. On nás dal zabiť. A má tetu Elizabeth. Čo ak sa jej niečo stane?“ rozplakala som sa. V tom sa ten list dostal aj k Sophie, ktorá sa tiež rozplakala. Alex ju silno objal.
„ On o nás celých sedemnásť rokov ani nezakopol, po tých sedemnástich rokoch sa z ničoho nič zjaví a aj to len preto, že sa nás snaží zabiť. Perfektné.“ povedala som a zamračila som sa. Prestala som plakať a odsunula som sa od neho.
„ Eve, nič si z toho nerob.“ povedal Lucas a bolestivo sa na mňa pozrel.
„ Nie, chce ma zabiť, tak sa budem brániť! A takisto aj Sophie! Náš otec nemá šancu.
Nech si len príde a už viac neodíde. Nie živý.“ nenávistne som povedala.
„ Nie. O to sa postaráme. A náš plán vyjde na sto percent.“ povedala Sophie bez sĺz a nariekania.
„ Aký plán?“ opýtala sa Taylor.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu