„ Aký plán?“ opýtala sa Taylor.
„ Sophie napadol skvelý nápad. Keď tu budú všetci, objasníme vám ho.“ povedala som a ona len krátko prikývla. Všetci čo tam boli, dokonca aj vlci mali v očiach poriadny strach a nechápavosť. No vedela som, že nikto z nich nevycúva a bude bojovať až do posledných síl. To mi pomohlo veriť, že máme nádej.
Všetci si posadali, len ja a Lucas sme ostali stáť. V tom sa otvorili dvere a dnu vošiel Kevin a Kelly.
„ Sme tu. Čiže môžeme začať.“ povedal Kevin a postavil sa do rohu obývačky, čo najďalej odo mňa. Pochopila som prečo.
„ Dobre. Takže Sophie mala nápad. Ja s tým osobne veľmi nesúhlasím, no je to možná alternatíva ako by sme mohli vyhrať. Sophie, ukážeš im to?“ prehovoril a ja som sa jemne zamračila. Nie preto, že by mi vadilo, že Sophie je v tomto jednoznačne lepšia, ale preto, že viem aké je ťažké a vyčerpávajúce takto silno používať svoju moc a môže sa jej niečo stať. Chcela som preto niečo povedať, no ona už začala. Najprv to ukázala všetkým upírom. Keď sa to po dvoch minútach skončilo, prešla k čarodejniciam. Upíri zatiaľ na ňu pozerali dosť zvláštne. Keď to ukázala čarodejniciam, prestúpila k vlkom, ktorý boli trošku ďalej od upírov. Čarodejnice na ňu pozerali takisto, ako upíri. Predpokladám, že boli dosť zmätený. No ani sa im nečudujem.
„ Tak čo na to hovoríte?“ opýtala sa Sophie a sadla si späť na svoje miesto, na kolená Alexovi.
„ Môžem začať?“ opýtala sa Taylor a Sophie jej prikývla.
„ Si veľmi silná a ohľadom toho plánu, no... je to až príliš riskantné.“ povedala a ja som sa zamračila.
„ Ale máme šancu.“ povedala som a Lucas mi stisol ruku.
„ Dobre, čiže by sme mali hlasovať. Kto je za?“ opýtal sa. Ruku zdvihli Ben, Mia, Amy, Connor, Kelly, Sonya, Kevin, Jake a dvaja neznámi. Okamžite som sa na nich pozrela. Oči oboch mi boli hrozne povedomé.
„ Takže súhlasia štyria upíri, tri čarodejnice a traja vlkolaci. Čiže proti sú dvaja upíri, jedna čarodejnica a jeden vlkolak.“ povedal keď sa po nich poriadne obzeral. Proti boli Alex a Lucas- netuším prečo aj Alex, teda zatiaľ to netuším- potom Taylor a Zoe. A vtedy som si všimla, že tu niekto chýba.
„ Počkať, kde je Emily a Lilly?“ opýtala som sa z poriadnym strachom v hlase, pretože sa každý začal obzerať.
„ Oni tu nie sú.“ povedala Sophie a okamžite vstala z Alexa.
„ Vedeli, že sa tu máme stretnúť o pól hodiny, tak kde sú potom?“ opýtala som sa a prešla som do stredu obývačky.
„ Eve, neboj sa. Pôjdeme ich skontrolovať a privedieme ich sem. Prosím vás, dajte na ne pozor.“ povedal Lucas a ešte pred tým ako odišiel, ma silno objal.
„ Neboj sa, nič sa im určite nestalo. Možno len zabudli.“ pošepkal mi a už ho nebolo. Nervózne som sa prechádzala po obývačke spolu zo Sophie, keďže Alex išiel z Lucasom.
„ Prosím, len nech sú v poriadku.“ stále som si opakovala. Napätie v obývačke by sa mohlo aj krájať. Každý bol netrpezlivý a čoraz viac sa začal báť.
„ Určite sú v poriadku. Musia byť v poriadku!“ opakovala si Sophie.
„ Nebojte sa, určite sú v poriadku.“ prehovoril Ben no bolo počuť v jeho hlase obavy, čiže ma vôbec nepresvedčil. A ani Sophie.
„ A čo keď ich má otec? Čo keď im niečo urobí?“ prišla na mňa hystéria. Celá som sa začala klepať. Mám hrozný pocit, že sa niečo deje. A to je zlý pocit.
Každý sledoval raz mňa a raz Sophie, keďže sme sa obe prechádzali v rovnakom netrpezlivom tempe. No Sophie nad niečím intenzívne premýšľala.
„ Možno sa dozvedel o našom pláne a chce Emily a Lilly použiť ako návnadu. Ako zámienku.“ povedala a mne začalo ešte rýchlejšie biť srdce ako doteraz.
„ Možné to je. Ale mali by sme dúfať, že to tak nie je.“ povedala Taylor. Nesmie to tak byť. Už ubližuje ostatným. Ja som vedela, že to príde. Povzdychla som si. Počkať, on povedal, teda napísal, že sme tetu Eliz nemali nechávať na tom slabochovi. To znamená, že on to plánoval a Philla zabil. Okamžite som sa zastavila a zamračila.
„ Ach bože.“ povedala som a jedna slza mi stiekla po líci.
„ To nie!“ zašepkala som a sadla som si na zem. Oboma rukami som si objala kolená a zaborila hlavu.
„ Čo sa stalo, Eve?“ opýtala sa ma Sophie a skĺzla sa ku mne na zem.
„ On Philla zabil.“ zašepkala som a pozrela na ňu. Ona najprv zmätene pozerala a potom v tom istom výraze tváre jej skĺzla jedna slza. Aj jej došla pointa. Okamžite som ju objala a obe sme sa silno rozplakali.
„ Ako je to možné? Urobil by niečo také náš otec?“ opýtala sa ma a ešte plač neustupoval. Aj ja som stále plakala.
„ Táto otázka trápi aj mňa, Sophie.“ povedala som jej. Trápi a veľmi. Tiež pochybujem, že toto môže byť náš otec. Ale pravdepodobne je. Kiežby tu bola mama. Vlastne nie. Len nech si ostane, tam kde je, pri Emirtas a nech ju chráni.
V tom sa otvorili dvere. Okamžite som vstala a behala k nim. Ešte stále z plačom. Najprv vošiel Alex, potom Lucas a na šťastie, za nimi Emily a Lilly. Okamžite som sa im hodila okolo krku.
„ Ach bože! Ste v poriadku! Ach!“ povedala som a normálne som cítila, ako mi spadol kameň zo srdca.
„ Nie tak celkom, ale sú.“ povedal Lucas a ja som sa od Emily a Lilly odtiahla.
„ Ako to, že nie? Čo sa stalo?“ opýtala som sa a podišla som k Lucasovi. On ma silno objal. Medzi tým sa okolo krku hodila Sophie, Emily a Lilly.
„ No, vieš váš otec im dal odkaz pre teba.“ povedal a ja som sa od neho odtiahla. Hrozne som sa začala báť. Čo keď v ňom bude, že ublížil tete Eliz?
„ Aký odkaz?“ opýtala som sa a srdce mi od strachu začalo neuveriteľne biť.
„ No, vieš šli sme lesom tu k tebe a v tom sa pred nami objavili tri siluety. Okamžite sme zastali a čakali, či to nie je niekto z vás. No, keď sa k nám priblížili dosť blízko na to, aby sme ich videli a zistili kto to je, nestihli sme zareagovať. Oni majú pri sebe niekoho, kto má schopnosť odoberať z nadprirodzených bytostí vnútornú silu a energiu. A to urobili aj nám. Omdleli sme a potom sme sa prebrali až keď pri nás bol Lucas a Alex. Postavili sme sa a vedľa seba som zbadala nejaký papier na ktorom bolo napísané, že je to pre teba.“ povedala Emily a podala mi ten papier. Najprv som zaváhala. Zobrala som ho do ruky a pozerala naň. Potom som sa pozrela na Lucasa a Sophie. Nedočkavo sa na ten papier pozerali. To ma prinútilo obálku otvoriť.
Milá Eve.
ak máš strach o Elizabeth, tak sa neboj. Zatiaľ je v poriadku. No, nedáme vám ju, kým sa neskončí boj. Takže vám prajem veľa šťastia. A ešte niečo... nemáte ani najmenšiu šancu na výhru.
Tvoj drahý otec.
Dočítala som a pozrela na Lucasa.
„ Čo sa tam píše?“ opýtal sa ma. Ja som sa zobrala a vošla do obývačky. Všetci ma nasledovali.
„ Sadnite si.“ povedala som zarmúteným hlasom. Všetci sa niekam posadili a hľadeli na mňa ako na prízrak.
„ Milá Eve, ak máš strach o Elizabeth, tak sa neboj. Zatiaľ je v poriadku. No, nedáme vám ju, kým sa neskončí boj. Takže vám prajem veľa šťastia. A ešte niečo... nemáte ani najmenšiu šancu na výhru. Tvoj otec.“ prečítala som a nastalo také ticho, že bolo počuť len pravidelné tikanie hodín. Nikto sa nezmohol na slovo.
„ Ak budeme trénovať, máme šancu. A to aj budeme robiť. Budeme každý deň trénovať najmenej pätnásť hodín. A keďže bol už aj tu u vás doma, budete mať okolo domu stráž. Každé tri hodiny sa budeme striedať. Ale, mali by sme začať z tréningom. Každá minúta je veľmi drahocenná.“ prehovoril Lucas a každý vstal a prikývol.
„ Počkajte. To s tou strážou je prehnané.“ povedala som a všetci pri dverách zastali.
„ Nie, nie je to prehnané. Je to nevyhnutné.“ povzdychol si Lucas.
„ Choďte na pred. Ja s Eve vás dobehneme. Ak nám to bude trvať dlhšie, začnite bez nás.“ povedal Lucas a Alex- keďže bol úplne pri dverách- otvoril dvere a všetci vyšli von.
„ Ach bože! Ja toto nechcem! Lucas, on zabil Philla a tetu Elizabeth má pod svojou mocou.“ zavzlykala som a on si ma k sebe jemne privinul.
„ Eve, my sa o neho postaráme. Nemaj strach.“ povedal a kúsok sa odo mňa odsunul. Ale len na toľko, aby mi videl do očí.
„ Ako si môžeš byť taký istý? Lucas, ja som to videla. A sami ste povedali, že má niekoho, kto mu o nás donáša. Čo keď to je niekto z nás?!“ zalapala som po dychu. On zobral moju tvár do svojich dlaní.
„ Tak to nám neostáva nič iné, len zistiť kto.“ povedal a pre efekt nadvihol jedno obočie. Ja som sa na krátko zasmiala.
Pravou rukou mi prešiel po vlasoch a druhou si ma pri sebe pridržiaval. Dobre že tak robil, inak by som sa asi z neho zosypala na zem ako troska. Poriadne som si túto chvíľku užívala. Každá takáto chvíľka je pre mňa veľmi drahocenná. On mi jemne hladkal vlasy a skúmal každú bunku tváre. Ja som sa mu pozerala rovno do očí a skúmala jeho pocity, myšlienky, emócie a všetko čo sa takto skúmať dalo. Ani sme nemuseli rozprávať, pretože sme používali reč očí. Tá nikdy neklame. Ach ako ja ho veľmi milujem. Snáď sa to ani opísať nedá. A z jeho očí som vycítila, že aj on mňa. A možno aj viac než ja jeho. A nie, to sa nedá. Povedala som si sama pre seba a zasmiala som sa.
„ Čo ti je smiešne?“ opýtal sa Lucas z nechápavým úsmevom. Znova som sa zasmiala.
„ Ale, no, len tak premýšľam a už som sama sebe smiešna.“ zasmiala som sa a on sa ku mne pridal.
„Ach, keby takéto chvíle trvali večne a nebolo by žiadne trápenie. Čo by som za to dala.“ zavzlykala som a on mi priložil hlavu na jeho hruď. Srdce mu bilo ako o závod. Tak ako mne.
„ Eve, už len päť dní a vyriešime tento najväčší problém a potom je všetko už len na tebe či pôjdeš za budúcou princeznou alebo tu ostaneš so mnou. No ak nepôjdeš ty, bude musieť ísť Sophie a Alex bude trpieť.“ zavzlykal. Neviem či nad tým, že by som od neho odišla, alebo nad tým, že bude Alex trpieť. Ale to potom bude trpieť aj Sophie. Ach bože. Zas je všetko na mne. Ja musím rozhodnúť.
„ Ach. Prosím, do konca boja mi toto nespomínaj. Nechcem sa cítiť ešte horšie ako doteraz.“ zachrípela som, pretože sa mi slzy nahrnuli do očí. On zobral moju tvár do svojich dlaní a pozrel sa mi hlboko do očí.
„ Eve, verím, že sa rozhodneš správne. A mali by sme to prebrať, pretože sa tu Emirtas môže hocikedy zjaviť a príde po konečné rozhodnutie.“ aj on zosmutnel. Neviem si predstaviť, že by som ho mala opustiť.
„ Lucas a to by si nemohol ísť so mnou?“ opýtala som sa ho a on pokrútil hlavou.
„ Nie. Vieš prečo tvoja matka odišla, keď si mala dvanásť a nie hneď? Pretože chcela s tebou byť. Preto od teba často chodievala a bývala u vás tvoja babka. Tvoja mama odbehovala k tebe a potom naspäť k Emirtas. Teoreticky ste z Emirtas ako sestry, ktoré sa nikdy nevideli.“ povedal a ja som sa zamračila. Ako to, že mi to hneď nedošlo?
„ Chceš tým povedať, že mama ma fakt mala rada? Nemala radšej Emirtas, než mňa?“ opýtala som sa z miernym podtónom.
„ Samozrejme že nie. Teba mala radšej. Vieš, keď si mala jeden rok, vtedy sa narodila Emirtas a tvoja matka to mala veľmi ťažké. Musela sa rozhodovať, či ostane pri svojej ročnej dcére, alebo pôjde k Emirtas. A nejako to vybavila u rady Starších, aby mohla ostať aj pri tebe aj chodiť preč. A doteraz to ľutuje. Vtedy mala dvadsať jeden a ty máš len sedemnásť a už to prišlo skôr. Táto chvíľa je zapísaná v Proroctve ako jediná.“ povedal a tuho ma objal. Ja som sa zamračila.
„ V čom?! O tomto som ešte nepočula.“ povedala som a mierne som sa od neho odtiahla, ale len tak, ako to býva, aby som mu videla do očí.
„ No, prvá rada Starších napísala knihu menom Proroctvo. Všetko ohľadom princezien. Riaditeľ vtedajšej rady, ju spísal. Zatiaľ všetko čo v nej bolo napísané sa uskutočnilo. No nikto nevie, ako to bude z tebou. Proroctvo je bezpečne uložené na Gradare, no nikto nevie kde presne. To vie len princezná, ktorá v tej dobe vládne. V našom prípade to je Emirtas.“ prehovoril a ja som sa zarazila. Takže o mne je napísané v nejakej knihe? no...
„ Och... takže, oni o mne vedeli ešte dávno predtým, než som sa narodila?“ opýtala som sa a on sa usmial. Takým nežným úsmevom až zo mňa všetky pochybnosti opadli.
„ Áno. Aj ja som vedel hneď ako som ťa spoznal, že ty budeš pre mňa tá pravá.“ usmial sa tentokrát žiarivým úsmevom. Ja som sa usmiala a jemne začervenala.
„ Aj ty si pre mňa jediný. A vždy budeš!“ povedala som mu a on ma nežne pobozkal. Nežne a pritom tak vášnivo, že ak by sme sa bozkávali dlhšie než desať sekúnd, určite by som sa mu z rozpakov v rukách rozpadla.
„ No, už by sme asi mali ísť.“ napomenul a zobral ma do náručia.
„ Fajn. Inak, vieš o tom, že si na toto už pomaličky začínam zvykať?“ opýtala som sa ho a on sa z chuti zasmial.
„ No, všimol som si, že už neprotestuješ.“ zasmial sa a ja som sa k nemu pridala. V tom som začala premýšľať. Spomenula som si na tých dvoch vlkov, ktorých som nikdy nevidela a zrazu boli v mojom dome.
„ Ehm, Lucas? Kto boli tí dvaja, čo prišli s ostatnými? Myslím, tých neznámych.“ povedala som mu a on sa pousmial.
„ No, to boli Thom a Louise.“ povedala a ja som sa nad prvým menom pousmiala.
„ Takže, to oni sú tí, s ktorými som sa „rozprávala“?“ opýtala som sa ho a on sa zasmial.
„ Áno, presne oni.“ prikývol a sledoval cestu. Všimla som si, že sa už stmieva. Ďalší deň v čudu.
„ Lucas, už máme teoreticky len štyri dni.“ napomenula som ho a on sa na mňa pozrel z obavami.
„ Eve, my to zvládneme. Stačí tréning a sme perfektný. Vieš predsa, ako sa mi rýchlo učíme. Len ma trápi, že on má pri sebe učňov zo školy pre mladších upírov. Nevieme, čo od nich môžeme čakať.“ vzdychol si a hryzol si do spodnej pery.
P.S.: Ospravedlňujem sa vám, baby za toľké zdržanie ale dúfam, že to za to čakanie stálo
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár