Upíria láska: Spoznanie (24.kapitola)

„ Idem za Sophie.“ povedal a už sa vyparil.

Aspoň na chvíľu som sama. Pred čím nás to prišla ochrániť? A prečo ju tak zrazu sem pustili? Stalo sa niečo? Ďalšia vec, ktorú musím zistiť.
Ale musím sa priznať, chýbala mi. Chýbali mi jej dotyky, aj to, ako mi vravela princeznička a ako mi vždy pomáhala. Nikdy sme sa nehádali! Vždy stála pri mne. Po tom, čo sme si mysleli, že nás navždy opustila, som mala pocit, že som nestratila len matku a najbližšieho človeka, ale aj najlepšiu kamarátku!
Slzy sa mi z očí valili a ja som ich nevedela nijak raz zastaviť.
„ Eve? Si v poriadku?“ opýtal sa Lucas a zaklopal na dvere. Nesmie vidieť, že som až taká zarmútená. Rýchlo som sa snažila si poutierať líca.
„ Áno, Luke.“ zakričala som a vstala spod dverí. Vlastne som to zachrípela. Vtedy otvoril dvere a v rukách držal tanier s palacinkami a pohár vody. Položil ich na stolík pri mojej posteli a pristúpil ku mne. Silno ma objal a ja som sa oňho celá oprela.
„ Nevyzeráš tak, zlatko.“ povedal akonáhle mal mokrú košeľu od mojich sĺz.

„ Dobre, tak možno trochu som rozrušená.“ zajachtala som zachrípnutým hlasom. Lucas zobral moju dlaň do tej svojej a prekrížil naše prsty.
„ Chápem, aké je to pre teba ťažké.“ povedal a dal mi letmú pusu na vrh hlavy.
„ Veľmi.“ povedala som a on ma zobral sadnúť si na posteľ.
„ Eve, prišla vás ochrániť.“ znova tá veta.
„ Ja viem! Dnes som to už počula!“ povedala som a on si ma k sebe silno pritisol.
„ A už som aj Alexovi sľúbila, že keď sa trochu dám do poriadku- myslím psychicky- tak sa z ňou porozprávam.“ zamrmlala som mu do ramena a trochu som sa od neho odtiahla, aby som mu videla do očí. Úsmev sa mu tvári šarlatánsky hral.
„ Veľmi sa s toho tešíš, však?“ musela som sa nad jeho reakciou pousmiať. On ma pobozkal. Tak vášnivo, že som si myslela, že sa každý atóm v mojom tele rozpadne a v jeho náručí ostane len troska.
„ Som rád, že dáš svojej mame šancu.“ povedal zadychčane. Vyzerá to tak, že aj on pri bozku cíti to isté čo ja. Všetko vo mne bolo rozpálené. Každá jedna bunka môjho tela po ňom šalela. Po jeho dotykoch, bozkoch, objatiach...
„ Dám. Ale len maličkú.“ povedala som a on sa zachichotal. Potom to už nevydržal a znova ma pobozkal. Ach.
Ja som to nevydržala a začala som ho hladkať po ramenách, potom po chrbte a postupne som šla nižšie a nižšie. Aj on to robil a pritom sme sa vášnivo a bez dychu bozkávali. Potom si ma na seba vydvihol a jednou rukou si ma k sebe pritláčal a druhou hľadal zips na mikine, aby mi ho mohol rozopnúť. Keď to urobil, ja som sa snažila rozopnúť mu gombíky na košeli. Bola som celá nadšená- a rozpálená stále viac a viac- keď sa mi to podarilo. Potom mi vyzliekol tričko a ľahli sme si. Najprv sme sa len dotýkali a bozkávali sa, no potom si ma na seba vyložil.
Vtedy sa otvorili dvere a v nich stál Alex. Celý prekvapený, čo vidí.
„ Alex.“ povedala som v tom trápnom tichu, ktoré nastalo. Lucas mi rýchlo podal tričko a ja som si ho veľmi rýchlo- aj keď to už bolo zbytočné, pretože ma videl len v podprsenke- obliekla a rýchlo som podala košeľu Lucasovi.
„ Ja... som... len prišiel skontrolovať ťa, či si v poriadku, no ako vidím, si v úplnom poriadku.“ zamračil sa a pozrel na Lucasa ktorý si zapínal gombíky.
Jajs aký trapas. Po prvé, pred chvíľkou som mohla prísť o panenstvo z Lucasom a po druhé, nestalo sa to, lebo „včas“ zakročil Alex.
„ Áno, to teda je v poriadku.“ povedal Lucas s úsmevom. Poriadne som ich pozorovala. Obaja na seba hádzali nenávistné pohľady. A ja som si už myslela, že sa začínajú mať radi.
„ Alex, mohol by si odísť?“ opýtala som sa skôr, než by sa stalo niečo hrozné. Postavila som sa so zdvihnutými rukami medzi nich.
„ Áno, no prišiel som aj po Lucasa. Dolu s tebou niekto chce hovoriť.“ povedal odmerane a pre efekt pokrčil plecami.
„ Dobre.“ povedal a podišiel ku mne.
„ Hneď som späť láska.“ zašepkal a jemne ma pobozkal. Potom spolu a Alexom odišiel.

Páni! To bolo úžasné! Ešte stále sa celá od vzrušenia trasiem. Takto som sa ešte nikdy necítila.
Keď už hovorím o tom cítení, čo tu smrdí? Ako krv zmiešaná so zdochlinou a alkoholom. No nič, asi už mám halucinácie.
Prešla som ku stolíku, na ktorom bol položený tanier s palacinkami. S chuťou som sa pustila do jedla.
Prvé sústo, potom druhé, potom tretie... Zvláštne, ako dlho sa nič nedeje. Môžem sa v pokoji najesť.
Vtedy sa rozleteli dvere do izby a dnu vbehol Lucas. Plný strachu.
„ Poď! Rýchlo musíme vypadnúť!“ schmatol ma za ruku a ťahal von.
„ Lucas, čo je?“ opýtala som sa nechápavo, keď sme behali k oknu.
„ Je tu.“ zašepkal keď sa samo od seba zabuchlo okno a zamklo.
„ Kto?“ stále som nechápala. Vtedy sa zabuchli dvere a tiež sa zamkli. Bol to taký rámus, až som za každým poskočila.
„ Tvoj otec.“ povedal a snažil sa ma dostať do rohu izby a celým telom ma prikryť.
„ Už nemáme kam ísť.“ povedala som s hystériou v hlase.
Ako sa sem dostal? A ako dlho tu je? Bože a čo je so Sophie?
Srdce sa mi rozbúšilo od samého strachu.
„ Ja viem.“ povedal a cítila som aj jeho zrýchlený tep.
„ A čo je so Sophie?“ opýtala som sa a on sa ku mne otočil.
„ Dúfajme, že Alexovi sa podarilo ju dostať von z domu.“ preglgol.
„ Luke...“ snažila som sa ho osloviť a povedať mu, že všetko bude v poriadku, keď sa
otriasol celý dom.
„ Bože! Čo to bolo?“ rozplakala som sa. Luke ma silno objal a šepkal mi do ucha, že všetko bude v poriadku, aj keď som cítila, že sám tomu neverí.

„ Lucas, choď sa pozrieť, či je fakt zamknuté okno, prosím!“ poprosila som a on sa z nechuťou ma tu nechať- na druhej strane izby- prešiel k oknu. Nedalo sa otvoriť, tak sa ku mne vrátil.
„ Nejde.“ povedal a znova ma celú schúlil ku stene a čakal.
Bože čo sa ta dolu deje? Snáď si po nás prišli? Ale veď boj mal byť až o štyri dni. Čiže asi zmena plánu. Ale ako sa sem všetci mohli dostať?
„ Lucas, ako sa sem všetci dostali?“ opýtala som sa a on zvraštil čelo.
„ No, najprv prišiel do domu len jeden z nich, aj to sme netušili, že to je jeden z nich. Hovoril nám, či by si u nás nemohol zatelefonovať a my sme mu povedali, že áno. Vtedy tvojej mame na tom niečo nesedelo a povedala mi, aby som k tebe pre istotu šiel a Alexa poslala k Sophie. No a vtedy sa rozpútal boj. Čudujem sa, že sme si nevšimli, že boli pred vaším domom. Určite by ich aspoň niekto z nás vycítil. No, vyzerá to tak, že tvoj otec mal všetko predom pripravené a už aj vyhliadnuté niektoré deti zo schopnosťami. Asi medzi nimi je dieťa, čo má schopnosť zakryť ich pach, keďže deti cítime všetci. Aj ty by si ich mala cítiť ba dokonca i Sohpie.“ slová sa z neho liali. Vtedy som si spomenula na ten čudný pach.
„ Myslíš, pach po krvi zmiešanej z alkoholom a smrad po zdochline?“ opýtala som sa a on sa začudoval.
„ Áno, presne ten.“ zamrmlal.
„ Takže potom má ten upír slabú schopnosť.“ povedala som a on na mňa vyvalil oči.
„ Nie nemá. To len na teba neplatia žiadne schopnosti. Dokonca ani silných novorodených. Fascinujúce.“ pokrútil hlavou a pohladkal ma po líci.
Vtedy sa rozleteli dvere. Tak som sa mykla, že ma musel Lucas pridržiavať aby som nespadla.
„ Poďte deti!“ rýchlo vbehla do izby mama a postavila sa pred okno. Poriadne sa na neho zahľadela- tak ako to robím ja keď používam svoju moc- a okno sa prudko otvorilo.
Luke ma zobral na ruky a behal smerom k oknu.
„ Ďakujeme.“ povedal a mama sa usmiala. Pohladkala ma po líci- pri inej chvíli by som sa určite odtiahla- a usmiala sa znova.
„ Lucas, daj na ňu pozor. Neviem kedy sa znova uvidíme. Ale Sophie ku mne poslala telepatickú správu, že ona a Alex sú v poriadku a že máte ísť do domu pri jazere. Vraj vieš kde to je, Lucas.“ povedala a on prikyvoval.
„ Ľúbim ťa, Eve.“ povedala keď sme vyskočili von oknom.
Keď sme boli trochu ďalej od domu, Lucas si od úľavy vydýchol.
„ Zatiaľ sme v bezpečí.“ povedal a pohladkal ma po chrbte mojej dlane. Ja som mu na to len súhlasne prikývla.
„ Len neviem na ako dlho.“ priznal a ja som zavzlykala.
„ Ale aspoň je už Sophie v bezpečí.“ povedala som a v hĺbke duši intenzívne ďakovala Alexovi.
„ Áno, láska.“ povedal a dal mi džentlmenskú pusu na ruku, ktorú mi zvieral tak silno, až som sa bála, že mi ju zlomí. No bolo mi to jedno.

Ako pierko sme pristáli na druhej strane rieky, ktorú musel preskočiť.
„ Páni!“ povedala som a on sa s chuti zasmial.

a o chvíľku sa začína moja veľká zápletka!

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu