„ Páni!“ povedala som a on sa s chuti zasmial.
„ Eve! Eve!“ kričala Sophie, keď ma Luke položil na zem. Skočila mi rovno do náručia.
„ Ach Sophie, sestrička!“ zamrmlala som a silno ju k sebe pritisla.
„ Som tak rada, že si v poriadku!“ povedala som a cítila niečo mokré na krku.
„ Áno, kvôli Alexovi.“ povedala uplakaným hlasom. Vtedy som si všimla, že aj on pri nás stál.
„ Alex, ani neviem ako sa ti...“ nestihla som dopovedať.
„ To nestojí za reč. Urobil som to rád, a ak by sa to zopakovalo, určite by som to rád urobil znova.“ usmial sa.
„ Dobre, poďme sa radšej rozprávať do domu.“ povedal Lucas a ja som pustila Sophie na zem a ona sa rozbehla k Alexovi, ktorý ju chytil za ruku a šli do domu.
„ Má ju rád?“ opýtala som sa nežným hlasom Lucasa.
„ Tvrdí, že áno.“ pousmial sa Luke a preplietli sme si prsty. Takto sme vošli do menšej chatky.
Všetko tu vyzeralo tak vidiecky. Krb, veľké police a na nich kopu kníh, pred domom záhrada a luxusný nábytok.
„ Wow!“ zašepkala som, keď som si všetko s úžasom prezerala.
„ Aj mne sa to tu páči. Zanechali mi tento domček moja vzdialená rodina, keď pred sto rokmi zomreli.“ povedal Alex a sadol si na gauč. Sophie si sadla na jeho kolená a oprela sa o jeho hruď. Alex ju s úsmevom hladkal po chrbte.
Aj Lucas si sadol na gauč oproti nim a ja som ho nasledovala.
„ Alex, povedz nám ešte niečo s tvojej minulosti.“ prerušila som ticho a on sa usmial.
„ Už som ti niečo z mojej minulosti hovoril.“ povedal a oprel sa.
„ Áno, ale len to, ako ťa nejaké dievča premenilo. Ja chcem vedieť niečo viac.“ tiež som sa usmiala a Sophie si sadla vedľa neho.
„ Aj ja chcem o tebe ešte niečo vedieť.“ povedala a oprela sa o operadlo koženej sedačky. Alex si na jej vrh položil ruku.
„ Tak fajn.“ povedal.
„ Takže, moje celé meno je Alexej Nikolaj Krasninkij. Žil som od narodenia tam,kde som vám už hovoril. Mal som dve sestry. Jedna sa volala Maria Katerina a druhá Anastasia. Po tom, ako ma to dievča premenilo, som bohužiaľ musel opustiť svoje rodisko čo znamenalo aj celú moju rodinu. Bolo to pre mňa zo začiatku ťažké, no potom som si vsugeroval do hlavy, že začínam svoj nový život a ten starý musím zahodiť za hlavu. Podarilo sa mi to a život som si žil potom už ľahšie. Bol som takmer v každom zapadákove našej Zemi až som sa dostal sem. Potom nasleduje ten príbeh s Lucy a potom som šiel niekam kde by som na ňu mohol zabudnúť a potom som sa vrátil späť. A teraz som tu.“ usmial sa žiarivým úsmevom na Sophie. Ona sa začervenala a on ju pohladkal po líci. Sú taký zlatý spolu. Usmiala som sa na nich a oprela sa o Lucasa.
Ten sa na mňa nechápavo pozrel a potom ma jemne s milým úsmevom pohladkal po pleci. Aj ja som sa usmiala a ruky som si okolo neho obmotala.
To ticho bolo čarovné. Romantickú chvíľu doprevádzal pukot ohňa z krbu a jemná vôňa borovice. Aspoň na moment som sa cítila v dokonalom bezpečí.
A vtedy mi zavibroval mobil. S veľkou neochotou som sa pozrela na Iphone. Neznáme číslo.
Lucas hneď spozornel.
„ Daj mi to.“ povedal a vystrel ku mne otvorenú dlaň. Najprv som zaváhala, no potom som si predstavila, že sa niečo stalo a rýchlo som mu mobil vložila do dlane.
„ Prosím?“ ozval sa vážnym hlasom. Chvíľu bolo ticho, no potom sa zatváril veľmi vystrašene a celý zmeravel.
„ Čo je?“ opýtala som sa aj ja vystrašená. Sophie a Alex tiež spozorneli.
Lucas mi venoval pozorný pohľad a potom mi podal mobil. Ani na sekundu som neváhala- čo sa dosť čudujem- a doslova som mu ho vytrhla z ruky a priložila k uchu.
„ Haló?“ ozvala som sa a pozorne sledovala Lucasa, ktorý stál celý čas v pozore.
„ Ahoj, dcérka.“ ozval sa niekto v telefóne. Aj ja som úplne zmeravela a kolená sa mi podlomili. No dokázala som udržať stabilitu a zhlboka som sa nadýchla.
„ Čo chceš?“ vyštekla som. Bol to môj drahý otecko.
„ Nemusíš byť taká hnusná. Hádam si zabudla, že som tvoj otec?“ zasmial sa. Dosť odporne som začula ten jeho chichot.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár