„ Ty nie si môj otec! A okamžite mi povedz, prečo mi voláš!“ vrieskala som a Lucas sa veľmi rýchlo postavil vedľa mňa a chytil ma za ruku. Medzi tým sa predo mňa postavila Sophie s Alexom a hádzali na mňa zmätené pohľady.
V telefóne sa ozvalo Cst asi trikrát za sebou. Došlo mi, že asi krúti hlavou.
„ Ak ešte chceš vidieť svoju mamičku a kamošov, tak na tvojom mieste nie som taký protivný.“ znova sa zasmial a ja som pred seba vyvalila oči a pozerala úplne do prázdna.
Ach bože! On má mamu a ostatných? No dopekla!
„ Čo si to povedal? Okamžite ich pusť!“ rýchlo som zakričala a potešila sa, že môj hlas neznel tak vystrašene, ako som sa cítila.
„ Príď si pre nich, Eve! O pol hodiny ťa budem čakať v južnej časti lesa. A že prídeš sama, inak za tvoje činy zaplatia všetci.“ povedal a náhle položil.
Ja som si zložila mobil z ucha a on okamžite spadol na zem.
„ Je toto možné?“ zašepkala som, pretože som sa na viac nezmohla. Všetci okrem Sophie vedeli o čo ide.
„ V žiadnom prípade ťa tam nepustím samú!!!“ povedal Lucas naliehavým hlasom a tváril sa pri tom úplne vážne.
„ Nepočul si? Ak tam nepôjdem sama, stane sa niečo zlé!“ povedala som už- našťastie- normálnym hlasom.
„ O čo ide?“ opýtala sa Sophie a jej oči vraveli, že už si všimla, že niečo zlé. Alex ju chytil okolo pliec a pozrel jej rovno do očí. No ja som zareagovala rýchlejšie než on.
„ Náš takzvaný otec má našu mamu a všetkých ostatných a povedal, že ak do pol hodiny neprídem do južnej časti lesa sama, stane sa im niečo zlé.“ povedala som a Lucas ma tuho objal.
„ Musíme niečo vymyslieť.“ povedal Alex a objal Sophie. Jedným očkom však stále pozeral na mňa.
„ Ja viem.“ povedal Lucas a pri tom ma ešte stále objímal.
„ Lucas, nie je tu čo riešiť. Proste tam prídem pre všetkých. No počkať. To musí mať nejaký háčik.“ začala som premýšľať a hodila som sa na gauč.
Prečo by chcel, aby som tam prišla pre všetkých a nič mu nedoniesla? Je to čudné. Veď, keď únosca unesie, tak chce väčšinou výkupné alebo niečo. Nie, môj drahý otecko chce len, aby som prišla sama. Je to fakt divné.
„ No, lenže aký.“ povedal Lucas a sadol si vedľa mňa. Tuho sa zapozeral do neznáma a premýšľal. Alex urobil to isté a Sophie si sadla na jeho kolená . Aj ona intenzívne premýšľala.
Aký môže byť ten háčik?
Vtedy to akoby Lucasovi zaplo a vyskočil na nohy. S vyvalenými očami na mňa pozeral a zhlboka dýchal. Potom sa v jeho tvári zháčil hnev.
„ V žiadnom prípade tam nepôjdeš sama!“ snažil sa hovoriť pokojne.
Škaredo som sa naňho pozrela, ako na znak toho, že sa mi nepáči, keď niečo rozhoduje za mňa.
Tak sa mu hnev v tvári rozplynul a snažil sa mi všetko vysvetliť tak, aby som tomu rozumela.
„ Eve, všetko si treba spojiť dohromady. Chce, aby si tam prišla sama a nič za to nechce, teda za to, že ti ich akože všetkých dá. Lenže, on za to niečo chce. Chce tam teba. Preto chce, aby si prišla sama. Asi ťa chce uniesť alebo aj niečo horšie.“ povedal a teraz mal v tvári čistú bolesť.
Och bože! Takže môj otec ma chce uniesť? Pekne.
Ale musím uznať, že to do seba perfektne zapadá.
„ No dopekla!“ zanadával Alex a všetci sme sa na neho pozreli.
„ No čo? Čudujem sa, že to nedošlo mne.“ povedal a Sophie sa zachichotala.
„ No, dáva to zmysel.“ priznala som a Lucas si sadol znova vedľa mňa.
Ale prečo sa o toto všetko snaží? Čo sme mu spravili? Veď sme len jeho dcéry a on je náš poondiaty otec. My sme hádam chceli jeho za otca?
Niekedy si fakt želám mať úplne normálny ľudský život s najväčším problémom asi čo si vezmem na seba. No, to čo chcem ja, je vždy to posledné čo by sa mohlo stať. Na toto mám fakt šťastie.
Ale prečo sa mi snaží takýmto spôsobom ublížiť? Alebo je to pomsta? Ale dopekla pomsta začo? Mám naňho toľko otázok... Ale na všetko chcem dostať odpovede.
Vtedy ma niečo napadlo.
„ Ach mám nápad!“ zajachtala som a vyskočila na nohy. Lucas hneď spozornel ešte väčšmi.
„ No?“ spýtal sa a oči sa mu zaiskrili.
„ Dobre. Čo keby sme to spravili takto. Pôjdeme tam všetci, no potom sa vy oddelíte odo mňa a ja pôjdem sama. Vy ma budete sledovať a celý priebeh toho všetkého, čo sa bude diať. Ak sa o niečo pokúsi, tak zakročíte. Toto je podľa mňa to najľahšie riešenie.“ povedala som a chvíľku bolo ticho. Potom sa ozval Lucas.
„ Dobre, ale čo keby som na rýchlo zbehol po ďalších upírov v našom okolí? Vieš, pre istotu.“ povedal a Alex mu automaticky prikývol.
„ Dobre. Teda a čo keby som šiel ja? Mám tu lepšie skúsenosti ako ty.“ hrdo sa vystrel a usmial úsmevom pýchy.
„ Tak dobre, choď. Ale ponáhľaj sa!“ povedal Lucas zatiaľ čo Alex vstával.
Na rozlúčku Sophie silno objal a niečo zašepkal do ucha, na čo ona prikývla. Potom sa na mňa usmial a povedal.
„ Neboj sa. Nič sa ti nestane.“ usmial sa a zakýval mi.
„ Dobre, ale čo ostatný?“ opýtala som sa na čo on mi už nevedel odpovedať. Potom otvoril dvere a odišiel. Lucasa ani nepozdravil.
„ Tak a čo teraz?“ spýtala sa Sophie pri dverách.
„ No, poďte si sadnúť, baby.“ odpovedal Lucas a chytil ma za ruku. Prešli sme späť do obývačky a sadli sme si opäť na gauč. Chvíľu bolo ticho a potom sa ozvala Sophie.
„ Hrozne chcem vedieť, či sú v poriadku!“ vzdychla si a zapozerala sa niekde, kde duchom nebola pri nás.
„ Aj mňa. Ale my sa to nemáme ako dozvedieť. Nemáme takú schopnosť ako Kevin.“ povedala som.
Ale fakt to chcem aj ja vedieť. No počkať! Nemáme síce takú schopnosť, ale máme svoje!
„ Ale, veď nám netreba Kevinovu schopnosť! Stačia nám svoje!“ povedala som a Lucas sa usmial.
„ Myslím, že sa nám tu rodí nový nápad.“ zahlásil a pohladkal ma po vlasoch. Pri jeho dotyku mnou prešla akási triaška, ale nie od zimy.
„ Privoláme ho!“ vyhŕkla Sophie.
„ Presne toto napadlo aj mňa. Privoláme jeho astrálnu projekciu.“ potvrdila som a Sophie sa celá rozžiarila.
„ Si génius, sestrička!“ povedala s miernym detským úškrnom a s úsmevom, ktorý mal na lícach tie jej detské jamky. Pousmiala som sa.
„ Ja viem! Tak ale pusťme sa už do toho! Privolám ho ja?“ opýtala som sa a cítila som, ako sa mi prevrátil žalúdok a niečo ma v ňom pošteklilo.
Na jednej strane som sa bála, že to pokazím, ale na druhej strane som to strááášne chcela urobiť.
Sophie sa na moment zamyslela a potom prikývla.
„ Ehm, ale vieš čo treba robiť?“ opýtala sa a ja som sa na chvíľku zamračila, no potom som sa rozhodla, čo urobím.
„ Nie, ale budem počúvať svoju Gracenovskú intuíciu.“ povedala som a Lucas ma objal okolo pliec a potom sa usmial.
„ Ale dávaj si pozor.“ povedal milým až otcovsky milým hlasom.
„ Sľubujem, Luke.“ sľúbila som a on ma pobozkal.
Tak vášnivo, až som mala pocit, že toto bude náš posledný bozk. Celé telo mi pulzovalo. Srdce chcelo od neho viac, no mozog nedovolil.
„ Milujem ťa!“ zašepkal keď sa naše pery na moment oddelili. Ani som mu nestihla povedať, že aj ja jeho, lebo si pery znova vášnivo pritisol na moje.
„ Dobre, ak chceme niečo stihnúť, mal by si ju pustiť Lucas, nech už Kevina privolá.“ naliehala Sophie a Lucas sa potichu zachichotal.
„ Tvoja sestra má znova pravdu.“ poznamenal načo sme sa obe nevyhli smiechu.
Lucas a Sophie vstali z gauča, aby som ho mala celý pre seba.
Tak som zavrela oči a najprv som sa snažila počúvať svoje vnútro. Niečo mi hovorilo, nech úporne myslím na to, aby sa Kevin dostal k nám aspoň na moment.
A tak som na to myslela a k tomu používala svoju moc.
Vždy keď ju používam, cítim sa ako niekde inde. Cítim sa voľná, bez problémov, bez zlých myšlienok. Proste len ja a sila. Sila, ktorá ma napĺňa.
Celým telom mi tá sila prešla a ja som pocítila v sebe niečiu dôveru. Vlastne, to bola moja dôvera v seba samú. Cítila som sa tak, ako pohár, keď je až po okraj naplnený vínom. Cítila som sa plná energie, plná sily.
A vtedy som otvorila oči a predo mnou stál priesvitný Kevin.
P.S.: Tak čo vy na to?
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
katuska8808
17. 5.mája 2011 19:28
skvelé! teraz už neviem, ktorý príbeh mám radšej začínaš mi to sťažovať :!
Napíš svoj komentár