„ Máš šťastie, chlapče. Začneme tebou.“ povedal mu. Prvý upír podišiel až k nemu a ostatný ostali stáť pri stromoch.
„ Nie! Prestaň!“ vykríkla som a môj otec sa znova pozrel na mňa.
„ Prečo? A ako mi v tom vy chcete zabrániť?“ povedal a stále upretým pohľadom načiahol ruku k tomu upírovi, aby si k sebe zobral Kevina.
Zahľadela som sa na toho neznámeho a v tej chvíli pustil na zem Kevina a rukami sa snažil zastaviť tú bolesť, ktorú som mu svojím pohľadom a schopnosťami uštedrila. Už sa zvíjal na zemi, keď sa ozval ich vodca.
„ Zaujímavé.“ povedal a zamračeným pohľadom ma skúmal.
„ Nechaj všetkých mojich blízkych, ak nechceš, aby si spolu so svojimi „deťmi“ neskončil tak, ako tento tu.“ prstom som ukázala na nehybného upíra pri jeho nohách. On sa len usmial a mysľou k sebe asi privolal ďalšieho upíra, ktorý mu priniesol nehybné telo Emily.
„ Niéééééééééééééééééé!“ vykríkla som a snažila som sa predrať cez Lucasa a rozbehnúť sa k tomu netvorovi, čo si hovorí môj otec, aby som zabránila smrti mojich blízkych. No Lucasove ruky ma zadržali neuveriteľnou silou.
„ My to vybavíme!“ povedal a nadzvukovou rýchlosťou ma odniesol do lesa. Fakt netuším, ako sa mu podarilo cez všetkých tých modrookých predrať, ale položil ma niekde na peň stromu a nahol sa ku mne.
„ Ostaň tu! Musím im tam pomôcť, ale ak by sa niečo stalo, najprv použi svoje schopnosti a potom ma zavolaj.“ povedal, vtisol mi na pery bozk a už ho nebolo. O necelú sekundu už vedľa mňa sedela Sophie a Alex ju rýchlo objal a potom sa otočil ku mne.
„ Teraz je to na tebe! Daj pozor na moju Sophie. Prosíím!“ zaprosíkal a ja som ešte stihla prikývnuť, keď ho už nebolo.
Sophie sa ku mne pritúlila a rozplakala sa.
Z miesta, odkiaľ nás obe doniesli, bolo počuť neznesiteľné zvuky. Vrčanie, praskanie- akoby kostí-, výkriky,...
A zrazu sa predo mnou objavil nejaký modrooký. V očiach sa mu blýskala túžba. Pohol sa smerom ku mne, keď v tom naňho niekto skočil. Zabodol mu do hrude ostrý konár a vtedy z jeho otvorených očí zmizli všetky náznaky modrej farby. Vystriedala ju však šedo-sivá a zreničky mu sčervenali.
Chvíľu ten, kto ho zabil, na ňom, akoby si nebol istý, že keď vstane, tak vstane aj modrooký, ešte chvíľu ostal nehybne ležať. Videla som blonďavé strapaté vlasy a v nich pár malých konárikov a kusy trávy. Vtedy blondiak vstal a vystrašene sa na nás zadíval.
„ Ste v poriadku?“ ozval sa Jason a Sophie pomedzi vzlyky prikývla.
„ Aj ty, Eve?“ opýtal sa ma.
„ Ak nepočítam šok z tohto všetkého, tak áno. Čo sa to ta deje?“ nedokázala som si tú potrebnú otázku odpustiť.
„ Je to tam strašné. Ten ich vodca sa sem k vám snaží dostať, ale našťastie Lucas a Alex sa mu v tom snažia zabrániť. Počul som niečo z ich rozhovoru, pomedzi boj. Ten chlapík ťa chce dostať, aby s tebou mohol ovládnuť Gradaru a neskôr aj celú našu ríšu a celý svet.“ povedal a ja som zalapala po dychu.
Zvuky vôbec neutíchali. Ba dokonca to bolo ešte horšie, ako na začiatku. Všetko dunelo a zem sa niekedy aj otriasla.
„ Och, no dopekla!“ zanadávala som, keď sa mi hlavou zavírila znova myšlienka, že všetci môžu umrieť kvôli mne.
„ Musím to všetko zastaviť!“ vstala som tak prudko, že Sophie, ktorá bola celú dobu o mňa opretá, klepla na peň.
„ To nemôžeš! Nesmieš tam ísť! Nesmieš!“ snažil sa ma zastaviť.
„ Ty tomu nerozumieš? Musím urobiť niečo, čím zastavím ten boj! Nechcem, aby ste všetci umreli! Teraz tu už nejde len o mňa!“ povedala som a jeho tvrdý výraz tváre o trochu zmäkol.
„ Eve...“ začal, no už som ho pekne obišla a vybrala sa smerom, odkiaľ ma doniesol Lucas.
Čím som bližšia bola k otvorenému priestoru, tým hlasnejšie a horšie boli strašidelné zvuky. Až keď som obišla posledný strom, ktorý mi otváral čistinku, si zaplo, prečo nechcel, aby som tam išla.
To čo som tam videla, mi niekoľko krát vyrazilo dych a podlomilo kolená. Rýchlo som si priložila ruku na ústa, aby som zadržala výkrik, ktorý sa mi chcel vydrať z úst, no vzlykom som zabrániť nedokázala.
To čo tam bolo, mi pripomínalo horor, alebo Twilight Eclipse. Bolo to takmer také isté, akurát horšie. Všade bolo viac tiel a končatín, než v tom filme. Kotúľalo sa tu veľmi veľa hláv, so sivými zreničkami. Znova som sa snažila zabrániť výkriku, ktorý bol v tejto situácií neodpustiteľný.
A vtedy sa na mne upreli oči. Všimli si ma len Lucas, Alex a Netvor.
„ Eve! Niééééééééééééé!“ skríkol Lucas, no v tom ma niekto schytil za ramená, nadvihol do vzduchu a odhodil k najbližšiemu stromu. Náraz bol taký silný, že bolo počuť, ako vo mne všetko zadunelo a ako mi to vyrazilo dych. Snažila som sa pozviechať, ale ostrá triaška, ktorá mi vystrelila do celého tela, mi to nedovolila a s bolestivým výkrikom som sa zložila na zem. Snažila som sa, mať otvorené oči, ale bolo to ťažké a darilo sa mi to len sčasti.
Zrazu sa nado mnou objavila ženská postava s posmešným úsmevom na perách a chytila do svojich rúk tu moju. Najprv na mňa len s úsmevom hľadela, no potom mi niečo v ruke hrozne zapraskalo.
„ Niééééééééééééé! Pusť ju!“ kričal Lucas a ja som z posledných síl otočila hlavu k nemu. Viacerí upíri ho držali a on sa im snažil vymaniť z ich zovretia, no bezvísledne.
V ruke mi niečo znova prasklo a neznesiteľná bolesť mi ovládla hlasivky, takže som znova zvrieskla. Nedokázala som už naspäť otočiť hlavu k osobe, ktorá mi chcela vziať život a tak som sa len sústredila na to, ako veľmi milujem Lucasa a predstavovala si, ako by sme spolu niekedy sedeli na verande a pili čaj s našimi vnúčatami.
Až dokým som nezačula hlas netvora, pri mojej hlave. Ani som si neuvedomila, že sa mi oči zavreli a pomaly som upadala do bezvedomia, až kým ma on neprebral.
„ Otvor oči! Pozri sa na svojich blízkych! Pozri, koľko kvôli tebe trpia!“ povedal a ja som bezmocne otvorila oči. Každého z nich, držali dvaja, okrem mojich priateľov, čo boli v bezvedomí, tých držali po jednom. Tí, čo boli pri vedomí, sa im hádzali a snažili sa dostať ku mne, aby ma zachránili a tých dvoch zabili.
„ Toto všetko môže skončiť a oni budú voľný! No hlavne, budú živý! Stačí jedno slovo alebo prikývnutie! Poď so mnou a ovládneme svet! Budeš mať všetko, po čom túžiš! Budeš človekom!“ pritlačil na slabú strunu. Náhle mi otočil hlavu, aby som mu videla do očí. Mal ich úplne diabolsky červené.
„ Počuješ ma? Môžeš si priať čokoľvek, ak mi dáš to, čo chcem!“ tlačil na mňa, no ja som bola nemá.
Nie! Ja som mu chcela povedať, že spravím čokoľvek, len nech im dá pokoj, no moje ústa trucovali!
„ Kelly! Pusť ju už!“ otočil sa náhle na dievča, čo mi stláčalo ruku.
Kelly? To nie je možné! Ona nás zradila? Prečo?
Kelly chvíľu váhala, no potom mi pustila ruku, čím urobila zle. Tým jej upírím zovretím mi ruku aspoň fixovala, no keď mi ju pustila, spadla mi na tvrdú zem a ja som znova vykríkla.
„ Prečo jej to robíte? Nechajte ju!“ kričal Lucas a ten jeho utrápený hlas zo mňa vydral vzlyk.
Stále som sa nedokázala pohnúť. Hrdlo som odrazu mala suché, bolelo ma a štípalo, ako v ohni. Chrbát ma hrozne bolel celý, no najhoršie to bolo presne v strede.
„ Čo nato hovoríš, dcérka? Nechajú ich, ak ustúpiš.“ povedal a jeho oči na mňa už netrpezlivo pozerali.
„ Tak dobre. Pritlačíme! Jerry, Andy!“ vykríkol, a tí upíri, čo držali Lucasa ho dovliekli k nám. Otec mi otočil hlavu tak, aby som naňho videla.
„ Milujem ťa!“ povedal a mne nevedomky skĺzla slza po tvári a jemu tiež.
„ Prosím nie!“ zachrípela som, no oni to aj tak počuli.
„ Chceš niečo povedať?“ opýtal sa netvor a Jerrymu a Andymu mávol rukou, aby ešte počkali.
„ Áno!“ znova som sa snažila povedať- vlastne zakričať-, ale iba som zašepkala.
„ Tak hovor, dávame ti priestor!“ povedal.
A zrazu bolo počuť cval koní. Stále bližšie a bližšie a môj otec sa zháčil od hrôzy, keď si uvedomil, kto to je. No mne to v prívale bolesti nedochádzalo.
Až kým sa neobjavili kone a na nich stráže. Najprv tých koňov bolo asi desať.
„ Máme ich!“ vykríkol jeden zo strážcov v silno modrej uniforme, zatiaľ čo ostatný mali slabšie modrú. Vtedy pricválali ďalšie kone, no ich jazdci mali klobúky a vyzerali staršie, ako stráže. A potom prišiel koč. Pripadala som si, aj napriek bolestiam, ako v rozprávke. Jeden zo strážcov zoskočil z koňa a otvoril dvere na tom fialovom koči.
Keď som videla, kto z neho vyšiel,- síce v bolestiach- som vyvalila oči.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár