Bola to Emirtas. Strážca jej ponúkol svoje rameno a ona ho bez problémov vzala. Keď stúpila svojimi drobnými nohami na zem, strážca si pred ňou kľakol a pobozkal jej chrbát dlane. Ona sa naňho usmiala a potom už obaja podišli smerom k nám.
Emirtas sa najprv zahľadela na bojové pole. Jej dokonalé obočie sa stiahlo k sebe a ona zalapala po dychu. Očami pokračovala v prehrabovaní sa, až zastala pri skupinke modrých, ktorý držali našich pri vedomí a v bezvedomí. Znova zalapala po dychu a zapotácala sa. Oči jej znova pokračovali, až zastali na nás. Veľmi ma zaujíma, aký pohľad asi musel byť na nás, keď sa tak pozerala. Jerry a Andy držali Lucasa na zemi, Kelly a Netvor boli pri mne a všetci sme na nich vyvaľovali oči. Bolo také ticho, že po tom hurhaji to bolo až neuveriteľné. Bolo počuť len odfukovanie rozrušených koní.
„ Och! Eve, si v poriadku?“ opýtala sa svojím perfektne dokonalým hlasom ustarostene. Ďalšiu chvíľu bolo ticho, no potom som bolestivo raz prikývla.
„ John! Čo to má znamenať??!“ oborila sa na netvora. Takže John hej?
On sa nezmohol na slovo. Len na ňu a na všetkých zo zámku vyvaľoval oči. A potom sa zrazu zamračil.
„ Chcem svoju dcéru! Čo asi?!“ opýtal sa a poslednú vetu položil sarkastickým tónom. Ona sa naňho zahľadela podozrievavo a potom prešla pohľadom Lucasa.
„ Vydrž, stráže ich od teba dostanú!“ povedala a ani nemusela nič hovoriť strážcom, oni automaticky zoskočili z koní a pohli sa smerom k nám. Jerry a Andy tam stáli ako obarený. Nedokázali sa ani hnúť. Zdalo sa mi, že chceli utiecť, ale niečo ich tam ako keby držalo. A zrazu som už necítila bolesť v ruke. Dokonca aj bolesť v chrbte bola slabšia, aj keď neodišla.
„ Čo robíš?“ opýtala som sa, keď mi napadlo, že niečo so mnou robí ona.
„ Ja? Ja tu len držím týchto Johnových poskokov. Ale Pandorra ti zmierňuje bolesti.“ povedala a ukázala na drobunké dievča, ktoré asi len pred nedávnom vyliezlo z koča.
„ Ďakujem.“ povedala som to smerom na dievča a ona jemne prikývla. Už som konečne rozprávala normálne.
Všimla som si, ako sa Emirtas rozšírili zreničky a vtedy stráže odtrhli Jerryho a Andyho od Lucasa.
Veci, ktoré sa odohrali v tej istej chvíli, sa odohrali veľmi rýchlo. Keď Emirtas pustila tých dvoch, asi pustila zo svojej moci všetkých, ktorých držala, pretože v tej istej sekunde sa od nás vytratili John, Kelly a viacerí modrooký. Chcelo ich ubziknúť viac, ale boli pomalý a Emirtas ich rýchlo svojou mocou znova udržala.
„ Ale, ale! Vy nikam nepôjdete! Herrold! Vezmi niekoľko strážcov a choďte pohľadať tých utečencov.“ povedala a niektorý zo strážcov zoskočili z koní- oni vedeli, čo sa stane a dohodli sa, ktorý z nich pôjdu???- a vbehli do lesa.
Lucas ku mne priletel svojou nadzvukovou rýchlosťou. Odhrnul mi vlasy zo spoteného čela a vzal ma na ruky.
„ Poď, Eve! Dostanem ťa odtiaľto!“ povedal a zahľadel sa na mňa utrápeným pohľadom. Pri tom pohľade ma zabolelo pri srdci.
Pandorra si plnila svoju úlohu dobre. Necítila som takmer žiadnu bolesť, až kým ma Lucas nevzal do náručia. Ruka ma nesmierne zabolela. Čudujem sa, že som vedela potlačiť výkrik, ktorý sa mi snažil predrať z úst. Nechcela som Lucasa vystrašiť ešte viac, ako bol.
„ Nie! Počkajte ešte! Potrebujeme vás tu. Keď to tu s novými skončím, potrebujeme sa s vami porozprávať. Najmä s tebou, Eve.“ venovala mi dlhý pohľad a ja som jej jemne prikývla.
Potom som sa znova pozrela na Lucasa. Nevenoval pozornosť ničomu inému, okrem mňa. Utrápene sa na mňa pozeral so slzami v očiach. Aj ja som mala slzy v očiach.
Celú túto situáciu by som si pred dvoma mesiacmi nevedela ani len predstaviť. Upíri, vlkolaci, čarodejnice,... to všetko bolo pre mňa ako z nejakej vymyslenej fikcie. A teraz? Teraz tu som v upírovom náručí, stráže zámku Gradarra hľadajú v lese môjho upírskeho otca s mojou bývalou najlepšou kamarátkou, ktorá je tiež upír a tiež hľadajú nových upírov. Som tu na čistinke s princeznou, jej kočom, koňmi a s končatinami upírov. Ďalší upíri, síce nehybne ale aj tak, držia nehybné telá mojich priateľov- upírov, čarodejníc, vlkolakov,... Fakt je to veľmi čudné, a čo som ja? Nejaké výnimočné dievča, ktoré v budúcnosti by malo chrániť Princeznú Našej ríše. Aké zvláštne, že nepatrím do ríše ľudí, ale nadprirodzených bytostí. Aj moja trinásť ročná sestra, patrí do tej skupiny.
Lucas mi vtisol do vlasov bozk a potom sa otočil na Emirtas.
„ Nemôžem ju aspoň odniesť do tvojho koča?“ opýtal sa a ona pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.
„ Nie, potrebujeme vás TU.“ povedala a potom sa otočila na Pandorru.
„Paddy, prines z koča deku a podušku.“ povedala jej a Pandorra dychtivo prikývla, vliezla do koča a o necelé dve sekundy bola pri mne a Lucasovi. Podala Lucasovi deku a Lucas ma na zem, na deku, jemne položil. Pandorra mi jemne zodvihla hlavu a menší vankúšik mi pod ňu položila veľmi opatrne. Povzbudzujúco sa na mňa usmiala.
Táto dievčina vôbec nevyzerá ako upír. Ale jej rýchlosť a schopnosti sa inak vysvetliť nedali. Bola drobná, s blonďavými vlasmi a hnedými očami. Skôr by som ju tipovala na dieťa a nie na bytosť stvorenú pre zabíjanie.
„ Ďakujem.“ poďakovala som jej a ona mi ešte stále s úsmevom pohladila líce.
Za necelú sekundu už bola znova pri koči a zmierňovala mi bolesť.
Lucas si sadol k stromu vedľa mňa a hladkal ma po vlasoch.
„ Milujem ťa!“ šepkal mi pritom do ucha a ja som sa cítila, akoby už bolo po všetkom, aj keď v hĺbke duši som vedela, že to tak nie je.
„ Takže,“ vyrušila nás Emirtas a my obaja sme svoju pozornosť darovali jej.
„ mám jeden návrh.“ povedala smerom k modrookým. No nedočkala sa odpovede, tak pokračovala ďalej.
„ Nezabijeme vás. Ale len pod jednou podmienkou.“ povedala a jeden z modrookých nabral odvahu a opýtal sa.
„ Akou?“ jeho hlas znel veľmi hlboko a isto.
„ Pôjdete s nami do Talianska. Do Gradarry. Pre tých, ktorý nevedia čo je Gradarra, tak je to naše sídlo. Sídli tam celá naša šľachta spolu s radou Starších.“ povedala a nastalo ďalšie ticho.
„ Ty ich chceš vziať na Gradarru?“ opýtal sa prekvapene Alex. Ach, aj jeho držali dvaja modrooký.
„ Levin! Dostaň ich od neho. A áno, Alexej Nikolaj Krasninskij.“ odpovedala mu jeho celým menom. Dvaja strážcovia tých dvoch od Alexa dostali a o ani nie v sekunde zmizol v lese.
„ Kam šiel?“ zašepkala som otázku Lucasovi.
„ Pre Sophie, aj keď dobre vedel, že u Jasona je v bezpečí.“ povedal a o tri sekundy na to k nám prišiel Alex a Sophie položil vedľa mňa.
„ Ach, Eve! Si v poriadku? Až tam bolo počuť tvoje výkriky!“ povedala a jemne ma objala, pričom mi o zem stlačila boľavú ruku.
„ Au, au, au! Počkaj!“ povedala som a Alex ju z mojej ruky okamžite nadvihol.
„ Pozor na ruku!“ zahriakol ju Lucas a pohladkal ma po vlasoch.
„ Prepáč!“ zašepkala Sophie a potom sa porozhliadala po čistine. Keď všade videla končatiny, priložila si ruku na ústa, aby potlačila výkrik, ktorý ju dusil, tak ako mňa, keď som to videla.
Alex jej rýchlo položil ruku na oči a ona neprotestovala. Objala ho a on ju následne vzal do náručia.
„ Emirtas, Sophie, beriem preč! Neznesiem, že by mala vidieť túto hrôzu!“ povedal a ona prikývla, pričom jej zaskackali jej kučeravé hnedé vlasy.
„ Dobre.“ prikývla a Alex ju už zatiaľ normálnou chôdzou bral preč.
„ Tak poď, jalovička!“ povedal jej a my všetci sme sledovali, ako odchádzajú.
„ Takže kde sme to skončili? Aha už viem. Takže beriete?“ opýtala sa smerom k modrookým a ich hovorca- ten čo sa ozval prvý- sa zamračil.
„ Prečo?“ ten jej hrubý hlas mi dráždil uši.
„ Ste nový druh upírov. My vás budeme potrebovať, ale aj vy nás. Potrebujete sa naučiť pravidlá. Potrebujete sa naučiť, ako prežiť. No a na oplátku, že vás to naučíme, vy budete bojovníci našej ríše. Vlastne by to pre vás mala byť česť! Nie veľa upírov dostalo takú ponuku.“ povedala a nastalo ďalšie ticho.
„ Musíme si to premyslieť.“ prehovoril napokon hovorca.
„ Ako sa voláš, chlapče?“ opýtala sa ho Emirtas a jeho pokojný výraz tváre mi naháňal hrôzu.
„ Aaron.“ povedal a ona sa krátko usmiala.
„ Tak, Aaron, na premyslenie máte desať sekúnd. Ale moje schopnosti vás z miesta nepustia.“ povedala on sa zasmial.
„ To ani nie je potrebné. Upíria telepatia je silná.“ povedal a otočil sa na modrookého, s ktorým držal Emily.
„ Upíria telepatia?“ zopakovala Emirtas.
„ Áno. a... berieme vašu ponuku, vaša jasnosť.“ povedal a ona sa nad tým oslovením pousmiala.
„ Fajn. Levin, vezmi zo sebou Nicholassa, Edwarda, Korella a Leonarda a odveďte ich do Gradarry. Keby niečo, vieš čo máš robiť.“ povedala, no ešte stále upierala zrak na Aarona a náhle všetkých pustila zo svojej moci.
Aaron a ostatný chvíľu váhali, no potom pustili mojich priateľov a nasledovali lesom stráže.
„ To bol múdry krok.“ pochválil ju Jason, ktorý sa až teraz vydral z lesa.
„ Ďakujem, Jason.“ usmiala sa a náhle prešla pohľadom po telách mojich blízkych, až kým nenarazila na telo, ktoré hľadala.
„ Ach bože, Ellen!“ zháčila sa od hrôzy.
„ Mami!“ zaúpela som a zalapala po dychu. V tom sa telo, ktoré bolo vedľa nej, pohlo.
„ Kevin!“ skríkla som a snažila sa vstať, no Lucas ma zachytil.
„ Eve?“ opýtal sa Kevin chrapľavým hlasom. Potom sa posadil a poobzeral okolo seba. Na všetko, čo tam videl vyvaľoval oči. Zazdalo sa mi, že oňucháva okolie.
„ Hm... Asi by som mal ísť na lov!“ povedal a už ho nebolo.
„ To robí tá krv.“ povedal Lucas a zamračil sa.
„ Aj mne sa ťažko odoláva.“ dodal nakoniec a Jason mu prikývol.
„ Nie si sám, braček.“ povedal a prišiel k nám.
„ Chalani, vy to zvládnete.“ ubezpečila som ich a Lucas mi venoval láskyplný úsmev.
„ Dobre a teraz to, prečo sme sem prišli.“ vyrušila nás Emirtas a pomalým krokom prišla k nám.
„ Vy ste sem neprišli kvôli modrookým?“ opýtala som sa, pretože mi to nedávalo zmysel.
„ Nie. To, že som ich poslala do Gradarry mi v sekunde napadlo a zdalo sa mi to ako dobrý spôsob, ako vás všetkých zachrániť. Aj keď viem, že Johna a Kelly sme teraz nevideli posledný krát. A nemyslím si, že ich moje stráže dnes nájdu.“ povedala a ja som jej prikývla.
„ Samozrejme, že ich nenájdu. Ale teraz k veci.“ prehovoril Jason a uprene na Emirtas hľadel.
„ Proroctvo sa po dvesto rokoch samo od seba prepísalo.“ povedala a všetci okrem mňa na ňu vyvaľovali oči.
„ Proroctvo? To je tá kniha osudu, či čo?“ opýtala som sa a Lucas mi prikývol.
„ Áno. Tá, ku ktorej má prístup len Aurorka- teda princezná.“ pripomenul mi.
„ A... čo sa v nej zmenilo?“ opýtal sa Jason.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár