„ Áno. Tá, ku ktorej má prístup len Aurorka- teda princezná.“ pripomenul mi.
„ A... čo sa v nej zmenilo?“ opýtal sa Jason.
„ No... o obsahu Proroctva by mal vedieť len ten, koho sa to týka, ale toto je výnimočná situácia. Takže, včera som si tak polievala na záhrade kvety, keď ku mne s prekvapením v očiach pribehla Pandorra
Emirtas! Proroctvo sa prepisuje!- kričala na mňa a ja som automaticky hodila kanvicu na zem a behala do zámku. Keď som vbehla do sály, kde je veľká sklenená urna s Proroctvom, stráže boli v pohybe. Veľa slúžok a ostatných chcelo vidieť, čo sa tam deje, no stráže ich museli vyhadzovať. A tak, keď som pristúpila k urne, Proroctvo svietilo ako zlato. Tak som otvorila urnu, vybrala Proroctvo a otvorila ho. Všetko čo sa týkalo budúcnosti, sa prepísalo. Ja budem Aurorka už len tri dni. A do vtedy, sa nová Aurorka musí rozlúčiť zo všetkým čo má a odsťahovať sa na Gradarru.“ povedala a teraz sme na ňu všetci vyvaľovali oči.
„ A... ale, Aurorka je predsa bábo, nie? Tak ako sa môže zo všetkým rozlúčiť a presťahovať sa?“ opýtala som sa.
Och nie! To znamená, že aj ja alebo Sophie sa musíme presťahovať! Nie, nie, nie, nie, nie, nie! Prosím nie! Prečo teraz?
„ No a práve to je to najčudnejšie. Aurorka je sedemnásť ročné veľmi výnimočné dievča. Fakt netuším, čo sa deje, ale všetko je hore nohami.“ povedala a pokrútila hlavou.
„ Vieš, kto to je? A čo to má spoločné s Eve?“ opýtal sa Lucas a ona sa doširoka usmiala akoby celú tú dobu čakala len na túto otázku.
„ No hádajte čo? Nie, ja vám to poviem! Eve je Aurorka!“ celá natešená poskočila.
„ Čože?“ opýtali sme sa ja, Lucas a Jason naraz. Emirtas sa zasmiala.
„ Toto ste si ako dlho nacvičovali?“ opýtala sa, no my sme si ten jej sarkazmus nevšímali.
„ Ako je to možné? Ja?!! to nie! To nie je pravda! Len sa ma snažíš vystrašiť! A vieš čo? Podarilo sa ti to! Gratulujem!“ vybuchla som a Emirtas s Pandorrou a strážcami sa pohoršili.
„ Myslíš, že žartujem? Nežartujem! O tomto sa nedá žartovať! Je to pravda! A ak neveríš, môžeš sa prísť pozrieť do Talianska na Proroctvo.“ povedala a ja som na znak nesúhlasu pokrútila hlavou.
„ Nie, nie! Ďakujem. Ale... ako je to možné?“ opýtala som sa celá prekvapená.
„ Veď hovorím, že sa svet stavia na hlavu! Všetko je úplne dopletené! Ale my sa to pokúsime napraviť. No ty budeš musieť ísť s nami o tri dni do Talianska. Navždy opustiť všetko to, čo tu máš. Presne tak, ako tvoja matka.“ povedala so zamračeným pohľadom sa otočila na moju matku.
„ Aj ako ochránkyňa by som musela všetko opustiť. Tak ako moja matka. Ale ja nechcem! Ja nemôžem!“ krútila som hlavou so slzami v očiach.
„ Eve, je mi to ľúto, ale musíš!“ otočila sa znova na mňa s prosebným pohľadom.
A vtedy zašuchotala tráva pri lese. Všetci sme sa tam pozreli.
„ Teta Liz!“ vykríkla som a Lucas k nej pribehol nadzvukovou rýchlosťou.
Teta Elizabeth bola celá od blata, niektoré kusy oblečenia mala zelené od trávy. Vyzerala veľmi vyčerpane. No čo bolo úplne najnenormálnešje, mala brucho veľké ako balón.
„ Och! Ona je tehotná!“ vykríkol Lucas, keď mu odpadla v náručí.
„ Čože?“ neverila som vlastným ušiam.
„ Ale veď...“ klipkala som očami, aby som vstrebala všetky tie nové informácie.
Tehotná? Veď má brucho akoby bola v piatom mesiaci a pritom môže byť tehotná asi tak tri dni.
„ Och, Phill!“ došlo mi a Lucas sa na mňa zahľadel.
„ To dieťa je určite Phillovo. Iba upírie dieťa rastie tak rýchlo. A predpokladám, že nepila krv! Musíme jej zohnať krv! Teda, tomu bábätku! Inak bude neskoro a to dieťa neprežije. Predpokladám, že ona to dieťa chce, inak by si ho vybrala aj kliešťami len aby ju nezabilo.“ uvažoval nahlas a zobral ju na ruky. Za sekundu už ležala vedľa mňa. Celá doráňaná, špinavá,...
„ Och bože! Lucas, choď pre veci, ktoré treba, Jason, vysvetli mi to!“ sadla som si, Lucas prikývol a Jason si sadol vedľa tety Lizi.
„ No, takže, keď žena otehotnie s upírom, urobí dosť zle. To tehotenstvo je môže aj zabiť. Dieťa v jej bruchu rastie veľmi rýchlo. Normálne tehotenstvo trvá deväť mesiacov, zatiaľ čo upírie len sedem dní. To dieťa v jej bruchu je veľmi silné, môže jej aj lámať rebrá, čokoľvek, no a ešte k tomu ak má aj nejaké silné schopnosti, je veľmi malá pravdepodobnosť, že to matka prežije. To dieťa v jej bruchu potrebuje krv. Ľudskú krv! A ak sa náhodou narodí a matka to prežije, medzi matkou a dieťaťom je veľmi silné puto. A to dieťa po narodení veľmi rýchlo rastie. Môže mať jeden rok a bude vyzerať na osem. No a v šestnástich sa mu zastaví rast a bude z neho normálny dospelý upír.“ hovoril a ja som naňho vyvaľovala oči.
„ Páni!“ neskrývala som údiv.
„ Ale... Phill je mŕtvy. Ako to zvládne? Upírie dieťa bez otca? To je fakt smutné.“ povedala Emirtas a sadla si vedľa mňa. Jej veľké šaty sa jej pritom rozprestreli okolo seba, takže kus fialovej vlečky bol aj na mne.
„ A... prečo má také fialové bruchu?“ zhrozila som sa, keď sa menší kopček na jej bruchu pohol a jej sa tam spravila modrina.
„ Keď to dieťa nemá ľudskú krv, je agresívne. Berie si živiny z matkinej krvi. Preto je Liz taká slabá.“ povedal a ja som tete Elizabeth utrela vreckovkou, čo mi podala Emirtas, čelo.
„ Neboj sa, teta. Ty to zvládneš. O chvíľu je tu Lucas s krvou. Napiješ sa a ty aj dieťa budete v poriadku.“ upokojovala som ju, aj keď som videla, že je v bezvedomí.
Jej teda na Phillovi muselo poriadne záležať. Inak by to dieťa nechcela. Predpokladám, že naňho chce mať spomienku.
A vtedy znova zašuchotala tráva. Tentokrát na mieste, kde ležala mama.
„ Eve?“ dezorientovane si utrela oči, aby na nás poriadne videla. Keď si však všimla, kto vedľa mňa leží a jej brucho, okamžite bola na nohách.
„ Och bože! Elizabeth!“ vykríkla a rozbehla sa k nám.
„ Ona...“ zasekla sa, keď pristála na zemi, pri nohách tete Eliz.
„ Áno, čaká dieťa. S upírom!“ povedala som a mama zaklipkala viečkami a priložila si ruku na ústa.
„ To nie je možné...“ neverila vlastným očiam a krútila hlavou.
Vtedy pri nás zastal Lucas. Až som poskočila, keď tak náhle pristál.
„ Tu je tá krv!“ povedal a podal mi vrecko s krvou.
„ Jason, my by sme mali ísť trochu ďalej, vieš čo s nami robí tá vôňa.“ povedal a očami ukázal na druhý koniec čistiny. Jason pomaly prikývol a v sekunde pri nás už nebol ani jeden z nich.
„ Čo mám robiť?“zakričala som na nich a Lucas sa pomaly otočil smerom, kde som sedela ja.
„ Musíš zubami...“ prehltol, aby zahodil predstavu, chuti tej krvi „ roztrhnúť jeden roh sáčka a priložiť jej ho k ústam.“ povedal a mňa striaslo pri predstave, že musím zubami odtrhnúť vrecko s KRVOU. Ale ak chcem tetu Liz a to dieťa na ktorom jej tak záleží, zachrániť, musím to urobiť.
Tak som- pre istotu- rýchlo trhla zubami a červenej tekutiny sa trochu vylialo aj na deku, kde sme sedeli. Rýchlo som vrecko priložila k tetiným ústam. Najprv sa nič nedialo, krv sa jej rozlievala po ústach, no potom akoby jej dieťa v bruchu nariadilo, aby pila, sa rozbehla a začala hltavo piť. Možno to bolo iba tým, že bola veľmi smädná, ale keď si po asi piatom hlte uvedomila čo to je, okamžite prestala. Náhle otvorila oči a trasľavou rukou si vrecko z krvou odtlačila od tváre.
„ Ach, Liz!“ jemne, akoby sa bála, že jej tiež ublíži, tetu objala mama.
Zahľadela som sa na tetino brucho. Malé kopčeky, ktoré tam boli, sa ešte chvíľu pohybovali, no potom prestali. Akoby to dieťa zaspalo.
„ Je kľudný.“ zašepkala s úsmevom teta Liz. Odkiaľ vie, že to bude chlapec?
„ Áno, odpočiň si teraz. Keď sa obaja preberiete, porozprávaš nám všetko. Ale nezabúdaj, potrebuješ veľa odpočinku a krvi.“ povedala jej mama.
Veď aj ona čakala dieťa s upírom. Dokonca dve. Mňa a Sophie. A ona to prežila.
„ Áno. Veľa musíš odpočívať. Budeš v poriadku, neboj sa.“ ubezpečila som ju a ona mi s úsmevom chytila ruku a jemne ju stisla.
„ Ďakujem.“ pošepkala a zavrela oči. Mama ju pustila a posadila sa vedľa ňu.
„ Je Gracenová. Zvládne to tak isto, ako som to zvládla ja. Akurát ja som porodila dve krásne dcéry a keďže som ochránkyňou Aurorky, moje dcéry nie sú upírky. Možno za to môže aj ten odvar, čo mi mama varila, keď som vás čakala.“ hovorila a hladila tetu Liz po vlasoch.
„ Odvar? Aký odvar? A my sme toto nerobili, ako to malé?“ ukázala som na tetino brucho.
„ Nie. To bude asi fakt tým odvarom. Škoda, že mama mi ho nenechala ani nepovedala ako sa robí. To bude možno tým, že nemohla vedieť, že aj jej druhá dcéra bude čakať dieťa s upírom.“ povedala a zahľadela sa na Lizine brucho.
„ A...ako to bolo s nami. Prečo vlastne nemáme nič spoločné z upírmi? Myslím aspoň znaky. Keby som neprišla sem a nespoznala Lucasa ako upíra a Alexa, ani by som si nevšimla, že nie som človek. Teda... myslím normálny človek.“ povedala som a zahľadela sa na miesto, kde stál Lucas s Jasonom. Bolo ich slabo vidieť, lebo boli dosť ďaleko.
„ Neboj sa, dcérka. Raz by si si všimla, že niečo nie je v poriadku. a... s vami to bolo inak. Vy ste síce vyvádzali podobne, ako toto malé, no ten odvar od vašej starej mamy s vami robil fakt divy a vy ste prišli na svet normálnym spôsobom, bez ujmy na zdraví. Boli ste tak povediac normálne deti.“ povedala a teraz už hľadela na mňa. Tak som to využila.
„ Mami... pozri... už chápem, prečo si nás opustila a aj keď to od teba nebolo pekné, odpúšťam ti!“ povedala som so slzami v očiach. Ona sa na mňa láskyplne usmiala a chytila ma za ruku.
Ach, ako mi chýbal takýto stisk ruky od mamy. Bolo to také kúzelné, až som sa nahnevala, keď nás Emirtas vyrušila.
„ Nerada vás ruším, ale musím si byť istá, že Eve, pôjdeš na Gradarru. Nemôžem tu byť celý deň. Tvoj otec urobil v škole novorodených poriadne škody a treba to tam dať do poriadku.“ povedala a mama sa na ňu so záujmom zahľadela, no ruku mi nepustila.
„ Na Gradarru? O čom to hovoríš? Hádam sa už nenarodila nová Aurorka!“ zháčila sa a Emirtas sa zasmiala.
„ Už dávno... ale včera sa prepísalo samo od seba Proroctvo.“ uzrejmila a mama na ňu vyvalila oči.
„ Čože? Ach tak ma mrzí, že som pri tom nemohla byť...“ pokrútila sklamane hlavou.
„ Myslím, že keby si pri tom bola, ako ťa poznám, jeho terajší obsah by sa ti nepáčil a hodila by si ho o zem.“ pri tej predstave sa zasmiala.
„ To by som asi fakt spravila. Ale povieš mi už ten obsah?“ dovážala sa odpovede.
„ No... vieš, Eve je nová Aurorka!“ vybalila na ňu s nevinným úsmevom.
„ Čože?“ mama vyskočila na rovné nohy ako strela, pričom tetina ruka klesla na zem.
„ No... to je podľa Proroctva.“ bránila sa Emirtas.
„ Ale... a kedy má byť na Gradarre? A kto je jej nová ochránkyňa?“ pýtala sa mama. Vlastne som rada, že tú druhú otázku položila za mňa. Na to som úplne zabudla.
„ No, o tri dni po ňu príde koč aj s pár strážami. A jej nová ochránkyňa je Melanie. Dievča z Londýna. O svojom osude už bola informovaná a podľa môjho zdroja, súhlasila, že bude ochraňovať Aurorku. Dokonca povedela, že je to pre ňu veľká česť a je rada, že sa s Eve môže stretnúť. Dovoľ mi, aby som ti oznámila, že Melanie je dcéra Baritossa a Emphy.“ povedala a mama sa zarazila.
„ Baritoss a Emphy spolu majú dieťa?“ neveriacky sa opýtala mama.
„ Počkať. Kto je Bari... neviem čo a Emphy?“ zasiahla som aj ja a mama sa na mňa otočila s rodičovským úsmevom na perách.
„ Baritoss a Emphy sú jedny z hlavných členov rady Starších!“ mamičkovsky mi objasnila a obrátila sa späť na Emirtas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár