„ Tak ty si tu už predtým žila, však?“ opýtal sa ma.
„ No. Áno, bývala som tu.“ neveriacky som odpovedala.
„ A ty sa poznáš s Lucasom?“ opýtala som sa trochu dotieravo. No a čo? On je dotieravý, tak budem aj ja.
„ No, už veľmi nie. Boli sme kamaráti predtým.“ ako to predtým? Veď na kamarátstvo sa len tak nezabúda. Pomyslela som si.
„ Aha. A ako to myslíš? Ako predtým?“
„ No...“ nejako sa zakoktal. Ja som naňho pozerala so zdvihnutým obočím.
„ To je dlhý príbeh.“ povedal a otváral mi dvere do učebne. Ani v učebni nikto nebol. Keď ich otváral a ja som urobila jeden krok že už pôjdem do učebne, oprel sa o jednu stranu rámu dverí a o druhú stranu tak, aby som nemohla prejsť. Pritom sa mi približoval k tvári. Už som si myslela že ma pobozká, no neurobil to. Asi tri sekundy som na svojej tvári cítila jeho dych. Srdce mu tak rýchlo bilo a všimla som si že mu vynechalo jeden úder. Čakala som kedy sa pohne a odíde, no v tej chvíli okolo nás prešiel Lucas. Ja som sa od Alexovej tváre otočila a pozrela som sa na Lucasa. On sa ani nepohol akoby naschvál chcel aby nás Lucas pristihol. Videla som Lucasov pohľad. Spaľoval nás pohľadom. Najme Alexa. Nepotreboval ani slová na to, aby som zistila na čo myslí. Jeho pohľad hovoril „ Daj od nej ruky preč! Neopováž sa jej skríviť čo i len vlások na hlave!“ Pozrela som sa znova na Alexa a on sa do polovice otočil k Lucasovi a potom sa znova otočil ku mne. Pozeral mi rovno do očí a znova sa ku mne približoval. Lucas zastal a čakal čo sa stane. Ja som sa zachvela a snažila som sa vyslobodiť z Alexovho zajatia. Napokon ma on sám pustil a ja som vošla do učebne. Hodila som tašku ku lavici a otočila som sa aby som sa pozrela či tam ešte stojí. No už tam nestál ani Alex ani Lucas. Bolo to dosť zvláštne. Vyložila som si na lavicu učebnice a čakala kedy niekto príde do učebne. Prišla Emily a Lilly a ľudia čo stáli pri jej aute. Emily s Lilly sa od nich odtrhli a klusali ku mne. S úsmevmi od ucha po ucho.
„ Ha! Kelly je teraz odstrčená! Tak jej treba. Teraz sme na vrchole my!“ vysmievala sa Lilly.
„ Ale Lilly. Tak by si nemala hovoriť. Nezabúdaj že Kelly bola naša najlepšia kamarátka.“ obhajovala ju Emily. Emily má fakt dobré srdce. A pre tento krát, mala pravdu.
„ Áno, presne ako si povedala. Bola! Už nie je. Prestala ňou byť keď sa z nej stala taká harpia. A teraz je ňou Eve!“ oznámila Lilly.
„ No v tomto s tebou musím súhlasiť Lilly.“ dodala Emily.
„ Haló Eve! O tebe je teraz reč.“
„ Ó prepáčte. Trošku som sa zamyslela. Áno. Aj vy ste teraz pre mňa najlepšie kamarátky. Ale to predsa dobre viete.“ povedala som. Musím sa snažiť zakryť ten šok ktorý som pred chvíľou zažila a ešte stále celkom neustúpil.
„ Ale áno vieme. A nad čím si sa zamyslela?“ opýtala sa ma Lilly.
„ No...s kým pôjdem na ples.“ zaklamala som. Malá lož nikomu neuškodí.
„ Eve! Takže ideš na ples? Super! Ďakujem moja!“ povedala a silno ma objala.
„ Hmm. Asi áno.“ povedala som jej.
„ No a s kým pôjdeš?“ opýtala sa ma Lilly.
„ No to presne neviem.“ odpovedala som jej.
„ A čo Alex? Alebo Lucas. Jeden z nich by s tebou určite šiel. Prečo sa ich nespýtaš?“ opýtala sa ma Emily.
„ Čože? A prečo by som mala ísť z jedným z nich??“ opýtala som sa zakrývajúc prekvapenie.
„ No všimli sme si ako na teba pozerajú a myslíme si, že sa im obom dosť páčiš.“ povedala Lilly a ja som na ne obidve pozrela pohľadom, ktorý často nepoužívam. Do triedy vošiel učiteľ biológie, pán Smith takže si Emily a Lilly rýchlo sadli vedľa mňa. Ja som sedela v strede lavice a oni vedľa mňa. Emily sa ku mne naklonila a pošepkala mi.
„ Eve, myslím že sa im fakt páčiš. Stále na teba zazerajú a nespustia s teba oči. Mala by si sa aspoň jedného z nich na to opýtať.“
„ Emily! No tak dobre. Nech je po vašom. Po tejto hodine sa opýtam Alexa. Dobre?“
„ Dobre.“ krátko odpovedala. Tak sa ho na to opýtam. Nemohla som jej prikývnuť o tom čo povedala že sa mu páčim a ako dôkaz čo sa stalo keď tu ešte nikto nebol. Čo by si pomysleli? Určite by to zvalili na mňa. Hovorili by, že ja som ho zviedla. Aj keď to teda svojím spôsobom urobil on. Musím sa ho opýtať, čo to pred učebnou malo znamenať. A potom či so mnou pôjde na ples. Nedokážem uveriť, že som sa na toto dala nahovoriť. Z mojich myšlienok ma prebral pán Smith.
„ Slečna Gracenová! Mohli by ste nám vysvetliť pojem fotosyntéza?“ opýtal sa ma. Biológia bolo to posledné na čo som práve myslela.
„ Ehmm áno, pán Smith...“ povedala som ale nestihla som odpovedať pretože zazvonilo. Tak ma Emily a Lilly schytili za ruku a ťahali ma von z triedy.
„ Dobre, takýto je plán.“ oznámila Lilly.
„ Alex mal teraz pravdepodobne chémiu. Takže má tadiaľto cestu. Keď okolo teba prejde, zastavíš ho opýtaš sa ho na to. Môže byť?“ tento plán bol dosť dobrý.
„ Tak dobre. A odkiaľ viete že mal teraz chémiu?“ opýtala som sa.
„ No videli sme ho ako šiel do učebne chémie keď sme prichádzali. Takže o chvíľu by tu mal byť. My na teba počkáme pri skrinkách. Veľa šťastia.“ odpovedala Emily.
„ Tak dobre. Ale choďte až keď uvidíte že prichádza.“ povedala som ja. Tak sme tam stáli asi dve minúty, keď sme uvideli ako ide Alex aj s Kelly a smejú sa. Emily pozerala ako na zjavenie. Ja takisto. Prešli okolo nás a Alex sa na mňa pozrel tak, ako ráno. Kelly sa na mňa pozrela tak pomstychtivo, až sa mi dvihol žalúdok. A započula som trochu z ich rozhovoru.
„ Dobre Alex. Zastav sa po mňa okolo siedmej. Už sa na ten ples veľmi teším. Bude to super.“ povedala Kelly.
„ Áno aj ja sa už teším. Ale prečo to plánujeme tak skoro? Veď ples je o necelý týždeň. Budeme to mať kedy plánovať.“ povedal Alex a zachichotal sa. Potom sa zachichotala aj ona a išli preč. Emily a Lilly padla sánka.
„ No, tak ešte tu je Lucas. Pochybujem že ho niekto pozval. Tak môžeš ty. Poď pôjdeme za ním.“ povedala Lilly a už ma ťahali za ním.
„ Ja s ním na ples nepôjdem.!“ povedala som ja. Oni automaticky zastali.
„ Prečo nie? Veď je to fajn chalan. A navyše sa mu páčiš. Tak v čom je problém?“ opýtala sa Emily.
„ A odkiaľ vieš že sa mu páčim? Povedal ti to snáď alebo čo?“
„ Povedal to všetkým pri jeho a Kellyinom rozchode. Vlastne jej to vykričal do tváre. A bola pri tom celá škola.“
„ A povieš mi kedy to bolo?“
„ Pred troma rokmi.“ povedala Emily.
„ Tak vidíš. Bolo to pred troma rokmi a nie dnes. Určite na to už zabudol. Ja ho na ples nepozvem.“ namietala som. Nepozvem ho. Keď sa mu tak páčim tak prečo ma nepozve on?
„ Tak dobre Eve. Je to tvoje rozhodnutie. Emily nechaj ju už tak. Keď to nechce tak ju do toho predsa nemôžeme nútiť.“ obhajovala ma Lilly. To dievča má fakt rozum.
„ Tak dobre. Vlastne máš pravdu. Nie je to moja vec. Ja už na ples partnera mám.“ vyhlásila Emily.
„ Ú no tak hovor. Kto je tým šťastným?“ nedočkavo sa opýtala Lilly.
„ No čo myslíte? Kto by to mohol byť?“ opýtala sa celá nadšená.
„ Peter!“ povedali sme naraz ja a Lilly. Emily sa zasmiala a prikívla. Ona má koho chcela.
„ A ty Lilly? S kým ideš na ples?“ opýtala sa jej Emily.
„ No s kým asi?“
„ Patrick!“ pre zmenu so mnou vykríkla Emily. Tak ako Emily, aj Lilly sa po tichu zasmiala a prikívla. Takže aj ona má toho koho chcela.
„ No dobre. Idem ja do triedy lebo ma Maceonová zabije ak prídem neskoro.“ vyhlásila som.
„ Och môj bože. Ty máš na trigonometrii Maceonovú? Chuderka. Tak bež.“ kázala mi Lilly.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elsi
17. 3.marca 2011 18:43
milujem ten príbeh
Napíš svoj komentár