Upíria láska: Spoznanie ( 7.kapitola)

Ráno po mňa prišla Emily aj s jej super novým autom. Dnes ním chce machrovať pred celou školou. Podľa jej auta som sa musela obliecť aby som pri rannom vystupovaní z neho zažiarila. Aj ona sa podľa neho obliekla. Čo pre ňu neurobím? Má červené, lesklé auto značky BMW. Obliekla na seba lesklé červené šaty a topánky mala s troj centimetrovým opätkom. Bola nádherná.

„ Woow Emily. Si krásna.“ pozdravila som ju.
„ A prišla si na svojom aute. Super.“ pochválila som ju.
„ Áno. A keď sme pri tom. Čo to máš na sebe? Ak ideš mojím super autom tak sa bež prezliecť. Prvý dojem musí byť presne taký, ako ten tvoj, keď si prišla do školy. Pohni! Poď ideme do tvojej izby nech ti niečo vyberiem.“
„ Och... No tak dobre. Poďme.“ povedala som jej ostražito. Vošla do mojej izby a zamierila rovno do skrine.
„ Hmm..... Toto nie, ani toto, toto tiež nie. Ááá toto je super. Toto na seba rýchlo hoď a ideme. Musíme prísť medzi prvými. Alebo teda nie. Neponáhľaj sa. Musíme prísť keď už bude takmer celá škola na parkovisku aby videli náš príchod.“ ach. Tá jej nedočkavosť je asi nevyhnutná.
„ Och! Toto si mám dať na seba? Však si robíš srandu? Prečo?“ vybrala mi červený top a mini riflovú sukňu. Fakt mini. Ona sa snáď zbláznila.
„ No predsa aby sme boli zladené a aby sme ladili s mojím autíčkom. Tak sa obleč. Ja ťa počkám dole.“ dopovedala a zmizla dolu schodmi.
„ Och. Tak dobre.“ povzdychla som si. Obliekla som sa a musela som sa aj prešminkovať pretože sa moje namaľované oči nehodili k oblečeniu. Ach Emily. Tak som sa namaľovala a obliekla a zišla som dolu. Čakali na mňa znova tie isté pohľady ako včera.
„ Eve, poď už idem.“ najprv na mňa zakričala Emily. Ja som zišla dolu.
„ No páni.“ povedala Sophie. Teta jej na to.
„ Si nádherná. Poslednou dobou si stále nádherná.“
„ Áno, to máte pravdu teta Elizabeth. Si očarujúca. Myslím že pozornosť budeš skôr pútať ty než moje auto.“ s radosťou si povzdychla Emily.
„ Ó prepáč. Ja sa rýchlo prezlečiem. Počkaj tu.“ naliehavo som jej odpovedala.
„ Nie, nie. Neopováž sa. Si úchvatná. Poď ideme do auta. Už je čas.“ povedala celá natešená.
„ Tak dobre.“ odpovedala som. Otvorila mi dvere ako nejakej princeznej alebo niečo také. Ja som nastúpila a slušne poďakovala. Ona sa zachichotala a sadla si na miesto šoféra.
„ A kedy dostaneš auto ty?“ opýtala sa ma.
„ No pravdu povediac ani neviem. Ale tata mi sľúbila že keď mi kúpy tak poriadne.“ s menšou radosťou som jej odpovedala. Už sa neviem dočkať toho dňa. Teta Elizabeth keď už tak poriadne utráca. To vidno aj na tom ako sa oblieka. Je to mladá, elegantná dáma. Veľmi inteligentná.
„ Ó. No tak sa teda máš načo tešiť. To bude fáro.“ celá natešená na mňa pozrela.
„ No. Asi bude.“ povedala som jej a ten pohľad som jej opätovala. Až do konca cesty mi rozprávala o tom čo sa jej snívalo. Snívalo sa jej s Alexom. Tak mi ten sen rozprávala a rozprávala až kým si neuvedomila že už sme pred školou a do tváre jej prišiel úsmev od ucha k uchu. Aby nebola sama, tak aj ja som sa pousmievávala. Každý na nás pozeral ako na kráľovné školy. Vystúpila som najprv ja. Všimla som si, ako každý pozeral na moje odhalené nohy a na to čo mám na sebe. Potom vystúpila Emily. Aj na ňu sa každý pozeral tak, ako na mňa. Asi sekundu sme stáli pri aute, no potom k nám prišli takmer všetky skupinky. Až na jednu. Tú Kellyinu. Stála tam ona, jej kamarátka Lissa a ešte pár ľudí. Pre mňa celkom neznámi. Kelly na nás pozerala tak ako včera v kine. Lenže tento krát nie sama. Tak ako ona, tak aj celá jej skupinka. Aj keď na nás pozerali toľko pári očí, ja som si všímala len dve. Jedny boli svetlo, úplne svetlo zlaté a tie druhé prenikavo hnedé. Tie zlaté som si všimla ako prvé. A keď som sa pozrela nižšie aby som zistila čie sú, tak som zistila že sú Lucasove. Jeho prekrásne oči sa do mojich znova vpíjali. V tomto je fakt dobrý. Tie druhé oči som niekde už videla, no nie tu v škole. Tieto oči akoby ma pohľadom vyzliekali. Samozrejme, aj v tomto prípade som sa musela pozrieť nižšie, aby som videla kto sa tak na mňa pozerá. No keď som to urobila, doľahol na mňa šok. Tie oči som už videla včera. V kine. Alexove oči. Pozeral na mňa ako na dokonalú sochu ktorú práve dokončil a kochal sa jej krivkami, jej tvárou, jej očami. Trochu som sa zľakla. Lenže takýto pohľad trval len dve sekundy. No mne to pripadalo ako dve hodiny. Chvála bohu, som kontakt prerušila ja, keď som sa pozrela na ľudí čo k nám prichádzali. Všetci čo stáli pri Kelly, záhadne prišli k nám. Všimla som si, ako to Kelly naštvalo a so svojou malou skupinkou sa otočila a šla do budovy. Ešte niečo som si všimla. Peter včera pred kinom vravel, že Alex je Lucasov dávny kamarát. Tak prečo Lucas stál na druhej strane parkoviska a Alex sa ku nám približoval? Bože! On sem ide! Pomyslela som si. Prečo? Určite kvôli Emilynmu autu. Veď obidvaja majú rovnaký koníček. Emily stála na druhej strane auta a ja – sama podotýkam- tam kde som vystúpila. Každý sa okolo nej nahromadil ako včely na med. Mňa si, samozrejme ako je zvyk, takmer nikto nevšímal. Až na dve výnimky. Na presne tie ktoré tak uprene na mňa hľadeli. Jedna z nich sa približovala. Ku mne a nie k Emily ako som si myslela.
„ Ahoj Eve. Pôjdeme dnu? Je tu dosť chladno. Počkaj dám ti moju bundu.“ povedal a stále zo mňa nespúšťal oči. Ja som sa striasla a on mi ju obliekol.
„ Ehm ahoj Alex. Ďakujem.“ s veľkým prekvapením som mu poďakovala. A ešte z väčším prekvapením som pozerala ako na nás pozerá Lucas. Takýto pohľad som uňho ešte nikdy nespozorovala. Bol plný nenávisti. A žiarlivosti. Je možné žeby naňho žiarlil? Páčim sa mu? On sa mi jednoznačne páči. No myslím že sa páči každej. A najme Kelly. Pozerá naňho akoby bol pre ňu nedostupný. No on si ju nevšíma. A podľa toho čo mi povedala Emily a Lilly, ich vzťah nikdy nebral vážne.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu