Upíria láska: Spoznanie (9. kapitola)

Eveline

Prečo Lucas nebol v škole? Je to kvôli tomu čo sa stalo včera? Asi nie. Veď on o mňa aj tak nestojí. No ja som zistila že mi tam chýbal. A že k nemu niečo cítim. Niečo viac než len kamarátstvo. Čo som ešte k nikomu necítila. Lenže on to isté jednoznačne necíti. Veď keby cítil, tak by na mňa nepozeral akoby som mu urobila niečo zlé. Je pravda že tak na mňa občas pozrie, ale zase sa na mňa pozrie aj tak trochu zamilovanými očami. Ale to len keď na neho nepozerám. To mi povedala Emily. Takže predsa len ma má rád? Možné to je. Ale nie isté. Asi som mala pozvať na ples jeho a nie exota Ericka. Ale čo keď by moje pozvanie neprijal? Dobre som urobila. Pozvala som Ericka možno len ako náhradu za Lucasa alebo Alexa. Keď už som pri Alexovi. Aj dnes ma opantával očami a pritom mal pri sebe takmer vždy Kelly. On ma vyzliekal pohľadom a ona ma ním vraždila. Prechádzal okolo mňa a jeho pohľad vravel: Budeš moja! Keď je v mojej blízkosti, zabúdam na Lucasa a len ťažko sa ovládam aby som mu nepodľahla. Akoby ma svojimi prekrásnymi očami ovládal. Toto na ňom neznášam. Myslím, že už dostal každú babu ktorá sa mu zapáčila. A medzi ne patrí aj Kelly. Keďže nemá Lucasa, musela si zobrať Alexa. Videla ako na mňa pozerá a tým že si ho ukradne si myslí že ma naštve alebo niečo v tom zmysle. Lenže jej pokus nestojí za nič. Mne je jedno či si vezme Alexa alebo hocikoho iného. Nech si ho nechá, ja chcem len Lucasa. Lenže ak sa mu nepáčim, tak ho nechám na pokoji. Len čo mu je? V škole je hrozne sám. Vyzerá akoby prešiel dosť ťažkým obdobím. Alebo ním ešte stále prechádza. V škôlke sme boli veľmi dobrý kamaráti. Ešte aj pred piatimi rokmi. No vrátim sa a takmer všetci sa zmenili k horšiemu. Samozrejme okrem Emily a Lilly. Oni sú pravé kamarátky. Znova som sama doma a na posteli premýšľam nad všetkými vecami, keď započujem dole v kuchyni buchot. Veľmi som sa zľakla. No šla som sa pozrieť čo to buchlo. Zišla som dole po schodoch a čakalo ma prekvapenie. V kuchyni na linke bola položená kytica ruží s lístkom na ktorom bolo napísané: Pre najkrajšie dievča na škole! P.S.: Uvidíme sa na plese. No, ja mám tajného ctiteľa. Woow! Kto to len môže byť? Niekto kto pôjde na ples. Takže by to mohol byť ktokoľvek. Mohol by to byť Erick, Alex, Lucas a vlastne hocikto. Zajtra sa o tom porozprávam s Emily a uvidím čo si o tom bude myslieť.

Ráno po mňa prišla autom a ja som rýchlo nasadla.
„ Ahoj Emm.“
„Ahoj Eve. Tak ako?“ opýtala sa ma.
„Celkom dobre. Inak som včera dostala kyticu ruží. A ani neviem od koho. Je to zvláštne. Ale tá kytica je prekrásna.“ povedala som a zasmiala sa.
„Páni! No musí byť veľmi romantický a vyzerá to tak, že vie čo sa páči ženám. No teda. Ty máš fakt šťastie. Vieš čo? Dnes budeme po tvojom tajnom ctiteľovi pátrať. Čo ty na to?“
„ No ja neviem Emm. Nebude to zvláštne keď budeme chodiť za každým chalanom na škole a pýtať sa ho či mi neposlal kyticu ruží? Ja si myslím že bude.“
„ Haha. Ty si to zle pochopila. Nechaj to na mňa. Ja mám svoje metódy. Takže, najprv mi povedz, čo všetko si o ňom zistila.“ hrala sa na detektívku Emily. Ja som sa zasmiala a povedala som.
„ No na papieriku bolo napísané, citujem: Pre najkrajšie dievča na škole. P.S.: Uvidíme sa na plese.“ povedala som jej.
„Takže, to znamená že vie že ideš na ples. Takže ťa musí poznať. A pripadáš mu najkrajšia na škole. No má pravdu.“ pochválila ma Emm.
„ Emily! To tu teraz neriešime.“ zvýšila som tón hlasu.
„Áno, prepáč. Ale pravdu má.“ povedala. Ja som sa na ňu pozrela pohľadom aký už dobre pozná a ona dodala.
„ No dobre. Späť k ctiteľovi. Musí byť veľmi romantický, dobre ťa pozná, vie že ideš na ples, ide naň aj on a vie že sa ti páčia ruže. Ideálny chalan, po ktorom túži každá. Máš veľké šťastie. Dobre, zvážme možnosti. Dobre ťa pozná Lucas, Erick, Peter a ešte veľa chalanov. Na ples idú všetci traja. No, romantický je asi len Lucas a Peter. Ale Peter ide na ples so mnou. Takže ostal len jeden. Lucas.“ povedala Emily.
„ No jasné. Na to zabudni. Lucas o mňa nestojí. Vieš čo? Nechaj to tak. Aha už sme pred školou.“ zmenila som tému. Emily zastavila na parkovisku, no nevystúpila.
„ Eve. Možné to je. Možno nevie že ideš na ples s Erickom a snaží sa ti tak naznačiť že chce ísť s tebou.“ stála na svojom. No ja si aj tak nemyslím že mi ich poslal on.
„ Emily. On mi ich neposlal. Tým som si istá. A už k nám idú tvoji kamaráti.“ povedala som a otvárala dvere. Ich reakcie boli ako vždy.
„ Wow Eve! Dnes si prekrásna!“ šlo z každej strany. Už ma to nebaví. Myslel niekto tie pochvaly vážne? Alebo sa len všetci snažia byť s Emily a s jej super autíčkom? Tak som sa zobrala a odišla. Na obvyklom mieste som zbadala stáť Alexa. A na druhom konci parkoviska Lucasa. Obaja ma vyzliekali pohľadmi. Tieto ich pohľady ma privádzajú k šialenstvu. Nezastavila som sa, šla som ďalej. Vstúpila som do dverí a pozrela som sa, či na chodbe niekto je. Nikto tam nebol. Tak som urobila krok dopredu. No na moje prekvapenie bol za mnou Alex. Stále na mňa tak pozeral.
„ Ahoj, kráska!“ pozdravil sa mi. Takže som preňho kráska, hej? Ja som sa naňho pozrela, no neodzdravila som sa a pokračovala v chôdzi.
„ Hej! Ty sa na mňa hneváš že som ťa nepozval na ples, však?“ opýtal sa ma. Je pravda že sa ma to trošku dotklo ale ja som vlastne chcela ísť na ples s Lucasom.
„ A prečo by som mala chcieť ísť s tebou na ples?“ opýtala som sa ho pre zmenu ja. Aj keď som s ním na začiatku chcela ísť na ples. No, teraz už nechcem.
„ Vidno to na tebe. Žiarliš.“ poznamenal.
„ Haha! A na koho mám žiarliť?“ zasmiala som sa ja.
„ No na Kelly predsa. Že ide so mnou na ples a ty ideš len s Erickom. A na to že je takmer stále pri mne a ty nie.“ aký si je istý. Lenže sa veľmi mýli. Mne je jedno či je s Kelly alebo nie je. Mne by bolo jedno aj keby chodil s Emily.
„ Haha haha haha!“ zasmiala som sa znova.
„ Priznaj si to! Páčim sa ti!“
„ Nie, nepáčiš! A rada by som šla do triedy.“ zvýšila som tón hlasu. On ma chytil za ruku, pritiahol k sebe a povedal.
„ Eve. Teraz ma pobozkáš!“ povedal a pozrel na mňa očami aké som ešte u nikoho nevidela. Ja som sa trochu odtiahla a dala som mu facku. Teda tá sadla.
„ Páni! Si vážne výnimočná!“ dodal. Otočila som sa a behala do triedy. Stále nikto nebol ani na chodbe ani v triede. Lenže som si nevšimla, že Alex šiel za mnou.
„ Môžeš mi dať pokoj?“ opýtala som sa ho. On sa ku mne približoval. Nadzvukovou rýchlosťou bol pri mne. Schytil ma obomi rukami a jemne ma presunul do kúta.
„ Alex! Nechaj ma na pokoji!!!“ skríkla som na celú triedu. Znova bol pri mne za menej ako sekundu. Ani sa neozval, no ja som cítila jeho jemné ruky na svojich bokoch. Pozerala som naňho ako na zjavenie a odsúvala som sa od neho. No, nemala som ani náznak šance. Jeho ruky sa pomaly posúvali vyššie a vyššie. Bránila som sa najviac ako som mohla. Pozeral mi rovno do očí. A jeho oči mi vraveli: Budeš moja! Približoval sa mi k tvári, no tentokrát nezastavoval. Cítila som jeho pravidelný tep na svojom bruchu, kde mal položené ruky. A na svojej tvári som cítila jeho teplý dych. Bol asi pol centimetra odo mňa, keď sa zastavil a čakal. Ja som sa to snažila využiť a vyslobodiť sa.
„ Nie! Nechaj ma! Prosím!“ znova som kričala. Stisol ma k sebe ešte viac, takže som sa nedokázala ani pohnúť. V tom som počula ako niekto vylomil dvere.
„ Nechaj ju! Počuješ? Pusť ju!“ skríkol chalan ktorý vylomil dvere. Alex sa otočil do polovice a povedal.
„ Ahoj, kamarát môj!“ trochu povolil to jeho „objatie“. Ja som sa cez Alexa snažila pozrieť kto to je, no zo začiatku mi to nedovolil. Asi až po pol sekunde. Keď som uvidela kto to je, srdce sa mi rozbúšilo ako o závod.
„ Povedal som ti pusť ju!!!“ znova vykríkol Lucas. Alex vycítil môj zrýchlený tep a povedal.
„ Lucas, nemiešaj sa do toho! Aj tak je už moja!“ takže teraz ma berie ako predmet, s ktorým sa môže kedykoľvek hrať. Stisol ma ešte silnejšie.
„ Nie! Nechaj ma Alex!“ skríkla som ja. Lucasa to už asi poriadne vytočilo, pretože sa rozbehol, schytil ho a odstrčil odo mňa preč. Mňa jemne zobral do druhého kúta.
„ Skrč sa a zatvor oči!“ prikázal mi. Ja som sa skrčila, no oči som nezatvorila. Videla som čo sa dialo. Ešte šťastie, že v škole nikto nebol. Alex sa zodvihol a odhodil Lucasa na druhú stranu miestnosti. Skočil k nemu a chytil ho pod krk.
„ Ešte raz sa mi do niečoho pripletieš, tak za seba neručím!“ vyhrážal sa mu a odhodil ho naspäť.
„ Ja sa ťa nebojím!“ povedal Lucas a skočil k nemu späť. Tentokrát ho odhodil on.
„ To by si mal!“ povedal Alex a hodil Lucasa do okna, ktoré sa rozbilo na maličké kúsky. Do toho najväčšieho okna. Takmer všetky kúsky spadli na mňa. Bola som celá od krvi. Krvácala som hádam od všadiaľ. Alex sa zhlboka nadýchol a pozrel sa na mňa. V tom okamihu som si všimla niečo, načo nikdy nezabudnem. Alexove oči úplne sčervenali a aj koža okolo nich. A po sekunde sa mu okolo očí objavili drobné, výrazné žilky. Pozrel na mňa pohľadom lovca a zavrčal. Vtedy som si všimla ako sa mu zmenili očné zuby. Mal ich úplne špicaté a stále viac viac sa mu zaostrovali. Od strachu som vykríkla. V tom som si uvedomila dôležitý fakt. S ktorého som mala vždy strach. Alex sa rozbehol a odrazil sa nohami. Už som čakala kedy na mňa skočí, no medzi nás skočil Lucas a odstrčil ho.
„ Lucas! Nie!“ vykríkla som. On sa na mňa pozrel a v tom okamihu sa mi zrútil celý svet. Lucasovi sa stalo to isté čo Alexovi. Oči mu úplne sčervenali, aj pokožka okolo nich a objavili sa mu malé žilky pri očiach. A spoza pier mu trčali tesáky.
„ Haha! A už to vie.“ povedal Alex ironicky. Mne vyhŕkla jedna slza z oka. Lucas sa na mňa pozrel znova, lenže tentokrát už bez tesákov a malých žiliek. Odhodil Alexa na druhú stranu miestnosti, schytil ma oboma rukami okolo pása a vyskočil so mnou von rozbitým oknom. Ja som sa v jeho náručí hádzala ako keby ma držal v nejakej sieti.
„ No tak! Eve! Nehádž sa toľko! Chceš spadnúť?“ opýtal sa ma úplne v pohode.
„ Áno, chcem! Čokoľvek len nie toto.“ rozplakala som sa. On zastavil niekde v lese. Položil ma na zem k nejakému stromu a ja som sa schúlila do klbka.
„ Prečo?“ opýtala som sa a ešte viac som sa rozplakala.
„ Na to ti nedokážem dať odpoveď.“ odpovedal a priblížil sa ku mne.
„ Nie! Nepribližuj sa ku mne, ty monštrum!“ vykríkla som. Pozrel sa na mňa smutným pohľadom.
„ Eve! Prosím ťa, dovoľ mi ti to vysvetliť.“ prosil ma. Nedokážem pochopiť, ako sa mi mohol z minúty na minútu zrútiť život. Ale jedno viem na isto. Nemôžem byť v jeho blízkosti. A ani v Alexovej. Najmä potom čo ma dnes skoro zabil. Lenže, ja to nedokážem. Nedokážem sa od neho držať ďalej.
„ Všetko som už videla.“ povedala som.
„ Videla si to zlé. To čo som nechcel aby si videla. Ver mi, všetko si nevidela.“ presviedčal ma Lucas. Ja som vstala a rozbehla som sa. Čakala som že pôjde za mnou. Lenže nešiel. Ak by šiel za mnou tak nemám šancu. Bežala som tým hustým lesom a čakala, kedy na mňa vyskočí nejaký krvilačný upír. No nestalo sa to. Len na konci lesa čakal Alex. Veľmi som sa zľakla a pozrela som sa či ešte krvácam. Na šťastie už nie.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu