Prekrížila som si ruky na prsiach a postavila sa k písaciemu stolu, ktorý je presne oproti mojej posteli.
Otvorili sa dvere. Tomáš urobil krok do mojej izby a pustil kufor na zem vedľa seba. Pozrel na mňa utrápeným pohľadom.
" Prepáč!" zašepkal, keď si všimol, že mám tik v nohe a netrpezlivo si ňou dupkám na mieste. O krok ku mne pristúpil a ja som zo znechutením o krok ustúpila.
" Mrzí ma to!" znova sa ozval. Je na ňom vidieť, že chce, aby som naňho radšej kričala ako by som mala byť ticho. Moje mlčanie ho ubíja.
Natiahol svoju ruku k môjmu lícu, no ja som hlavu otočila na druhú stranu a jemu ruka klesla späť k telu.
" Ja... už asi pôjdem." zajachtal, ale ja som sa k nemu späť už neotočila a ani sa neozvala.
Zatvoril dvere do mojej izby a ja som zo slzami v očiach počúvala, ako sa zabuchli aj vchodové. Pomaly som pristúpila k oknu a sledovala, ako odchádza. V tom som zacítila na lícach niečo mokré. Slzy mi prúdom stekali až ku krku a ja som sa neunúvala si ich aspoň utierať.
Otočila som sa, oprela o stenu a spustila som sa dole. Rukami som si objala kolená a pritom sa zadúšala vo vlastných vzlykoch.
Práve som sa pohádala s mojím najlepším kamarátom z detstva. Mám Tomyho veľmi rada, no toto prehnal. Mohli sa aj zabiť. Mal ma nechať, aby som Benovi ten kufor odniesla sama. Veď čo by mi spravili?
Začínam mať čoraz silnejší pocit, že som sem nemala chodiť.
V tom sa otvorili dvere do mojej izby. Zdvihla som hlavu. Vo dverách stál otec a súcitne sa na mňa usmial.
" Nelly, všetko som počul. A tú hádku medzi nimi aj videl. Všetko bude dobré! S Tomášom sa určite ešte dnes udobríte!" ubezpečoval ma. Sadol si vedľa mňa a objal ma.
Prečo, keď to všetko sledoval, nezakročil? Ale to je teraz už jedno.
Silno som sa k nemu pritúlila a on mi vtisol bozk do vlasov.
" Oci, ja viem, že sa s Tomášom udobrím, ale oni si takmer ublížili! Kvôli mne! A pohádala sa kvôli mne!" potiahla som nosom a on vybral z vrecka na pukových nohaviciach, vreckovku a vtisol mi ju do dlane.
" Nelka, dcérka! Oni si nesadli už od začiatku. A sú to chalani a obaja ťa majú radi. Teda Tomáš určite, ale Borodáč... no to netuším. Ale pravdepodobne aj on, zlatko. Už to nezmeníš. Musíš im obom proste čeliť." poúčal ma. Prudko som k nemu otočila hlavu a snažila sa potlačiť ďalší vzlyk, ktorý sa mi chcel vydrať z úst.
" Asi som sem nemala chodiť!" povedala som cez slzy a on sa zamračil.
" Dcérka, tak nehovor! Prosím ťa! Všetko sa na dobré obráti, uvidíš! Ale teraz sa dovybaľuj a pôjdem nám niečo uvariť na obed. Čo ty na to?" snažil sa o otcovský úsmev, no ešte stále bol trošku rozladený.
Tak som vstala a poutierala som si slzy z tváre.
" Fajn." pokúsila som sa o nenútený úsmev. Ocko vstal a zamieril do kuchyne.
Tak som sa celá zababraná do svojich myšlienok, vybalila a pomaly zišla do kuchyne.
" Tak čo si dáme na obed?" opýtal sa ma celý natešený.
" Hmm... myslím, že ty by si si mal sadnúť do obývačky a ja niečo uvarím." spomenula som si na kurz varenia, ktorý som pred nedávnom absolvovala. Takto mu ukážem, že som už dosť dospelá na to, aby som si rozhodovala o živote.
" Si si tým istá? Naposledy keď si chcela niečo uvariť, tak som takmer celý deň musel zo stropu zoškrabávať prihoretú palacinku." spomenul si a začal sa smiať.
" Oci! Vtedy som mala desať! Dnes mám sedemnásť! Ale keď už je o tom reč, pamätám sa na to." zasmiala som sa.
Toto je jedna z vecí, na ktoré si spomínam. Mala som vtedy desať a otec šiel na nejakú poradu a keďže ma nemal s kým nechať doma, tak som musela ostať sama. No a bola som hladná, pretože sa otec zdržal a tak som sa rozhodla, že si niečo urobím aj sama. Prvé čo mi napadlo, boli palacinky. Tak som vybrala panvicu, urobila nejaké cesto- dosť riedke- a dala ho na panvicu. Vždy ma fascinovalo, ako otec obracia palacinky, ako nimi hádže a tak. A ja som to chcela vyskúšať, tak som zobrala panvicu a hodila palacinkou. Stalo sa však niečo, čo sa otcovi nestávalo. Hodila som trošku silno a palacinka sa prilepila na strop. Keď som to neskôr rozprávala mame, najprv sa jej nepáčilo, že ma otec nechal tak dlho samú, no potom si uvedomila čo sa fakt stalo a začala sa tak smiať, že ju rozbolelo brucho a vypadla jej žuvačka z úst.
" No tak dobre, ale nepodpáľ dom." zachichotal sa a odišiel do obývačky. Počula som, ako obracal nejaké papiere, čiže už je vo svojom "kútiku".
Kuchyňa vyzerá úplne inak, než ako som ju videla naposledy. Takmer všetko je tu nové. Chladnička, sporák, umývačka riadu- ktorá tu ani vtedy nebola-, mikrovlnka... Dúfam, že nič nepokazím.
Tak som sa rozhodla, že uvarím špagety. Niečo celkom obyčajné a jednoduché, ale aj chutné.
Naliala som do hrnca vodu a dala na sporák. Zapla som ho- fakt sa čudujem, že sa mi to podarilo- a čakala som, kým voda zovrie, aby som tam mohla hodiť makaróny. Medzi tým mi zapípal mobil. Prišla mi SMS-ka. Neznáme číslo.
Ahoj, Nelly! Tu je Ben. Velmi ma mrzi, co sa pred chvilkou odohralo a chcel by som ti to nejako vynahradit. Prosím odpis. Ben
P.S.: Dufam, ze ti nevadi, ze som ti napisal! Tvoje cislo bolo napisane na stitku na tvojom kufri
Usmiala som sa. Odpísať? Neodpísať? Tak odpíšem.
Ben, myslim, ze nie je dovod na vynahradzovanie.
P.S.: To je v poho Len lutujem, ze to nenapadlo mna. Nella.
Odoslala som. Pozrela som sa na hrniec. Voda už vrela, tak som tam nasypala makaróny a plyn som dala na menšie. Urobila som Morca-dellu a medzi tým sa makaróny uvarili, takže som zmiešala, dala som ešte kečup, nabrala, dala syr a zavolala otca.
" Oci, poď jesť!" zakričala som a on po piatich sekundách prišiel.
" Hmm.... Vyzerá to dobre." pochválil ma a ja som sa hrdo vystrela.
" Ja viem. Tak dobrú chuť." povedala som a on poďakoval.
Keď sme dojedli, umyla som riad a sadla som si vedľa neho na gauč.
"Takže je čas na nejaké pravidlá." zasmial sa ale ja som sa zamračila.
" Tak hovor svoje požiadavky." povedala som.
" Takže. Von môžeš byť do pól jedenástej, večierku ti, pochopiteľne, nedávam," zasmial sa a pokračoval " zo školy môžeš ísť kam chceš, ale musím vedieť kde si. To je asi všetko." otcovsky sa usmial.
" Fajn s tým súhlasím." povedala som a on sa znova usmial.
A vtedy mi zapípal mobil. SMS-ka. Znova neznáme číslo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
26. 3.marca 2011 19:41
joooj toto mám tak rada
Napíš svoj komentár