V náručí diablovho syna 13. časť

" Hmm... máš pravdu." prikývla som a obaja sme vstali.
Keď odlepoval plagát Michaela Jacksona, poznamenal:
" Tento máš odo mňa."
Usmiala som sa.
" A asi aj tento." povedala som a ukázala som na Madonnu. Zasmial sa.

Tak sme všetky odlepili a odložili do šuplíka.
" A čo teraz? Je presne šesť." opýtal sa, keď sme sa hodili na posteľ.
" Neviem." priznala som a v tom som sa sprudka posadila.
" Vlastne už viem. Poď sa so mnou prejsť po okolí." navrhla som
" Ták poď." prikývol a zišli sme dolu.
" Oci, ideme sa prejsť po okolí, dobre?" opýtala som sa ho, keď som prechádzala okolo gauč, kde sedel a pozeral hokej.
" Dobre." usmieval sa, keď postrehol Tomáša za mojimi pätami.
Dala som si mikinu, keďže nebolo až tak teplo na to, aby som šla len v tričku, čo sa viaže okolo krku, a obula som sa. Tom mi už držal otvorené vchodové dvere.
" Ďakujem." poďakovala som a on sa usmial.
" Takže, kam chceš ísť?" opýtal sa, keď sme prešli po príjazdovej ceste.
" No, práve ma napadlo, že by sme sa mohli pozrieť do toho starého domu, čo je neďaleko, čo ty na to?"
" No... ja neviem." zaváhal. Ja som sa zasmiala a päsťou som ho drgla do ramena.
" Bojíš sa, bojíš?" rozrehotala som sa na plné hrdlo.
" Samozrejme, že nie. Len nechcem, aby si sa bála ty." zaškeril sa na mňa a ja som sa začala smiať ešte viac. Tentokrát sa ku mne pridal aj on.

Prechádzali sme okolo domu, kde býva Ben.
" Nebudeš sa s ňou stretávať, rozumieš?" niekto tam kričal. Reflexne som zastala a Tomáš tiež.
" Nemyslíš si, že som už trpel dosť? Prečo mi nedovolíš mať trochu svetla v tom svojom temnom živote?" začula som druhý hlas a podľa toho som usúdila, že patrí Benovi.
" Pretože ona si nezaslúži trpieť a to dobre vieš! Proste sa na ňu snaž zabudnúť! Nechaj ju na pokoji! Nestaraj sa do nej, Ben!" ten prvý hlas hovoril už o čosi pokojnejšie, no aj o čosi viac vážnejšie.
" Na toto nemáš právo! Už nie som malé decko, takže si svoj život budem riadiť sám!" odpovedal mu krikom Ben. V tom sa niečo rozbilo.
" Tak toto si vyprosím! So mnou sa takto rozprávať nebudeš! A povedal som, že sa k nej nepriblížiš a to znamená, že ani v škole! Necháš ju na pokoji, rozumieš?!" kričal prvý hlas. Vtedy mi došlo, že sa bavia o mne.
Automaticky- ani neviem ako som sa dokázala pohnúť- som sa pohla k domu. Vtedy sa otvorili dvere a z nich vybehol celý rozčúlený Ben. Ako náhle prekročil prah domu, naše pohľady sa stretli a on okamžite zastal.
" Ben, vráť sa!" kričal muž, ktorý sa objavil vo dverách. Bol to ten istý hlas, ktorý naňho kričal vo vnútri. Ben sa k nemu ani neotočil, len vbehol do BMW- čka a naskočil dozadu. Auto sa veľmi rýchlo pohlo a prešlo okolo nás. Muž vo dverách sa na mňa nenávistne pozeral až kým sa mu Tomáš nepostavil do výhľadu . Ich vchodové dvere sa hlasito zabuchli.

Tomáš sa ku mne otočil a objal ma. Ja som jemne zavzlykala. Hlavu som si opierala o jeho rameno.
" To bol jeho otec." zašepkal mi do ucha. Úplne som sa zarazila.
" Ja som ich rozhádala?" pomaly som sa tiež šeptom opýtala skôr sama seba. Tom neodpovedal, len sa odo mňa trochu odtiahol.
" Chceš ísť domov, alebo pokračujeme?" opýtal sa.
" No, myslím, že ty by si už mal ísť domov. Tvoji rodičia sa o teba budú strachovať. Ja sa ešte trochu poprechádzam a vyvetrám si hlavu." odpovedala som a on sa naspäť pritiahol. Stisol ma k sebe ešte viac a potom pomaly prikývol.
" Tak dobre, ale nebuď dlho! Ráno som tu." povedal a dal mi pusu na líce. Ja som prikývla a on ešte dodal:
" Pri som starom dome, vlastne za ním, je jazero. Určite to tam nájdeš. Ak chceš, choď si tam oddýchnuť a premýšľať." pohladil ma s malým úsmevom na perách po líci.
" Dobre. Ahoj." prikývla som, keď odchádzal. Ešte sa otočil, zakýval mi a potom odišiel.
Pohla som sa vpred, smerom, ktorý som si pamätala, keď niekto zakričal moje meno. A šlo to z Benovho domu.
" Nelly! Počkaj!" reflexne som zastala a otočila som sa. Z domu vybehla Taylor a zastavila ma.
" Môžem sa s tebou porozprávať?" opýtala sa ma a pohla sa smerom, ktorým som najprv šla aj ja. Ešte asi dve sekundy som stála na mieste prekvapená, no potom som sa spamätala a piatimi krokmi som ju dobehla.
" No, áno." povedala som ostražito a ona sa na mňa zo starosťami v očiach zahľadela.

" No, chcela som len toto. Môj brat si ťa veľmi obľúbil, aj keď sa poznáte len deň. Nikdy som ho takého ešte nevidela. A nikdy som neverila na lásku na prvý pohľad, no od včera som si na to vytvorila úplne iný názor. A ako si mohla pred chvíľou vidieť, otec s vašou láskou nesúhlasí. Neskôr ti vysvetlím prečo. A myslím, že ani tvoj otec. A už vôbec nie tan škriatok Tomáš." slová sa z nej valili. Zamračila som sa nad tým, ako Tomáša nazvala.
" Prepáč." nevinne sa na mňa usmiala.
" Máš zatiaľ nejaké otázky?" opýtala sa, keď uvidela môj zmätený výraz.
" Vlastne, áno! Ben je tvoj brat?" potešila som sa, no zároveň aj prekvapila.
" Áno, už od mala." zasmiala sa a jej smiech mi hral v ušiach ako jemné tóny symfónie. Tiež som sa zasmiala. Len sa čudujem, že som si doteraz nevšimla tú podobnosť medzi nimi.
" Ou a ešte niečo... Prečo si si taká istá, že sme zamilovaný?" sucho som sa zasmiala. Nevedela som si to ani predstaviť....
" No, mali by ste sa niekedy vidieť! Tie vaše žiadostivé pohľady, plné iskričiek hovoria za všetko." zasmiala sa a ja s ňou.

Rozhodla som sa, že nad týmto nebudem teraz premýšľať.
" Vieš, poznám Bena a on je veľmi cieľavedomí. Ak si niečo zaumieni, bude o to bojovať. A takéhoto, ako je teraz som ho ešte nevidela. Je z teba totálne hotový. Keby si ho počula." zasmiala sa.
" Keď sme išli z letiska domov, celú cestu nám o tebe rozprával. Hovoril nám, to s tvojimi rodičmi alebo to s palacinkami alebo to, ako si hovorila zo sna jeho meno. Kvôli tomu nespal ani v lietadle. Celú dobu sa na teba pozeral a vychutnával si to. A v aute nespal preto, aby nám o tebe porozprával. A dokonca som mala pocit, že ťa dobre pozná už celý život." usmiala sa a ja som sa zastavila.
" Ach bože." pousmiala som sa.
Tak toto rozhodlo. Musím ho lepšie spoznať. A je mi jedno, čo na to povie otec alebo Tom.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu