" Dobré ránko." pozdravil sa mi s úsmevom, keď som mu otvorila a on vošiel.
" Ahoj." odzdravila som sa a on ma jemne objal.
" Máme ešte desať minút. Či pôjdeme skôr?" opýtal sa a zobral do ruky môj kockovaný ruksak.
" Tak dobre." povedala som a obula som si žabky.
Ešte som zamkla a Tom ma čakal znova na príjazdovke.
" Tak, ako si sa vyspala?" opýtal sa, keď mi ruksak podával.
Snažila som sa rozpomenúť sa na sen. Snívalo sa mi o Benovi. Pochopiteľne. Čakal ma v tom starom dome spolu s Taylor. V tom tam niekto úplne neznámy skočil a... zastrelil mi.
" Dobre. A ty?" zaklamala som a on si nič nevšimol.
" Dobre."
Prechádzali sme okolo domu Borodáčovcov. V jednom okne som zahliadla Taylor. S úsmevom mi kývala. Pozrela som sa na Toma. Pozeral úplne iným smerom, tak som jej odkývala a ona sa na mňa zaškerila. Ja som sa slabo zasmiala.
" A tešíš sa na dnes?" z nášho "rozhovoru" (očného a gestikulatívneho) ma vyrušil Tomáš.
" Vlastne... ani neviem." priznala som a on sa nečudoval.
A tak sme sa celú cestu, až do školy rozprávali.
" Ahoj, ja som Samuel. Ale pre teba, Samko. Veľmi ma teší." prerušil nás Samko. Krátko som sa zasmiala a podala som mu ruku.
" Petronela. Ale pre teba a OSTATNÝCH Peťa alebo Nelly." zdôraznila som to ostatných a Tom sa zasmial.
" Si ho dala dole, teraz. Ja som Kika." zasmiala sa zlatovláska Kika.
" Teší ma." aj jej som podala ruku a ona ma doslova odtrhla od Tomáša.
" Pri nás je v dobrých rukách! Len choď k svojim." presviedčala ho. On najprv nesúhlasil, no potom povolil.
" Dobre. Nelly, stretneme sa v jedálni na obede." povedal, keď odchádzal.
" Dobre." usmiala som sa a kývla som mu.
" Takže, Nelly, ty si tu už žila?" opýtal sa zaujato Samko.
" Áno. Do svojich siedmich rokov."
" A ty sa poznáš s Tomášom už odvtedy?" znova Samko.
" Áno. Od narodenia." prikývla som.
" Čauko!" pricválal ďalší chalan.
"Á, ty si Nelly, že? Som rád, že ťa konečne spoznávam! Tomáš už mesiac pred tvojim príchodom o tebe básnil. Som Nikolas. Volaj ma Niko alebo Nik. Alebo normálne Nikolas." spustil a podal mi ruku. Ja som sa zasmiala.
" Neboj sa, nepoviem mu, že si ho bonzol." zašepkala som trochu nahlas. Ostatný sa zasmiali.
" Fajn." zopakoval môj "šepot".
" A aj mňa teší." milo som sa usmiala.
Vtedy dorazilo na parkovisko čierne BMW-čko. Zhlboka som sa nadýchla. Trošku ma prekvapilo, že si ich nikto nevšímal. To tu je bežné chodiť do školy čiernym BMW-čkom? Za to ja som z auta nespúšťala oči.
Najprv z auta vystúpil mu v obleku, usúdila som, že to je ich šofér. Za ním Taylor a potom On. Pozrel sa najprv na Tomáša a potom na mňa. Keď sa naše oči stretli, zacítila som z jeho očí veľkú dávku sebaovládania a bolesti. Nechcela som to vidieť a tak som sa otočila na Taylor. Tá sa na mňa usmievala ako slniečko. Pozerala sa raz na Tomáša, raz na Bena a raz na mňa. Celá táto situácia sa jej zdala komická a tak sa začala smiať. Ja som sa zas začala smiať z nej. Všimla som si, že aj Ben sa zasmial.
Pozrela som sa na Toma. Neustále zo mňa nespúšťal oči. A zas sa ma snaží ochrániť. Ako každý správny najlepší kamarát.
Otočila som sa k ostatným a nahodila som nevinný úsmev. Samozrejme, silený. Všetci na mňa pozerali nedočkavo a čakali, čo spravím. Úsmev mi z tváre zmizol.
" Ehm... ideme?" zachránila ma Kika a chytila ma pod pazuchu.
" Áno!" prikývla som a obe sme sa pohli.
Potom sme sa už rozprávali úplne normálne. Pár otázok na moje detstvo, na školu, na chalanov- také otázky dávala len Kika. A pred triedou si na mňa počkal môj budúci triedny.
" Slečna Kalissová? Zdravím. Som Peter Peštový. Váš nový triedny učiteľ." povedal s milým úsmevom a podával mi ruku.
" Dobrý." odzdravila som sa a on sa usmial.
Nevyzerá byť starý. Asi tak niečo po tridsať päťke. Čierne krátke vlasy na ježka a hladká pleť ho omladzujú. Má veľké hnedé oči.
" Takže, tu je vaša trieda. Miesto už máte vybraté. Keďže s vami nemám prvú hodinu, budete sa musieť predstaviť ostatným sama. Na katedre je zasadací poriadok a rozvrh je napísaný na magnetickej tabuli." hovoril a celú dobu sa usmieval.
" Ďakujem. Ale ohľadom toho predstavovania, nemusím sa predstaviť všetkým tak, že sa postavím pred tabuľu, však?" opýtala som sa a on sa zasmial.
" Nie. Takže, chcem vám popriať príjemný rok a veľa dobrých známok. A dúfam, že si tu budete s viacerými študentmi dobre rozumieť." znova sa srdečne usmial.
" Ďakujem." poďakovala som a on odišiel.
Sledovala som ako odchádza. Prešiel okolo Bena a Taylor. Obaja sa naňho ani len nepozreli, pretože nespúšťali oči zo mňa. Prišlo mi to po pár sekundách už trošku trápne a tak som sa nechcene začervenala.
" Nelly, poď! Neboj, mi nehryzieme." vtiahla ma do triedy Kika, keď zbadala, ako sa na mňa Ben a Taylor pozerajú.
Trieda vyzerala celkom útulne. Stoličky vyzerajú ako tak pohodlne a na tabuľu sa píše našťastie fixkami a nie kriedami.
Kika ma ťahala ku katedre, kde sedela polka triedy.
" Ľudia, toto je Nelly Kalissová. Bude s nami chodiť do triedy." predstavila ma a z každej strany bolo počuť: " Ahoj a vitaj u nás!"
Jedna blondínka sa na mňa pozerala s nenávisťou a hnevom v očiach. No nezaoberala som sa tým.
Nútene som sa usmievala a keď som sa každému odzdravila, všetci si ma prestali všímať a začali sa zaoberať témou, o ktorej sa bavili pred tým. Ja som tam len tak stála a čakala som na zázrak. A na moje prekvapenie, ten zázrak prišiel. Taylor ma schytila za lakeť a zobrala ma do poslednej lavice.
" Ahoj! Vieš o tom, že sedíš so mnou?" usmievala sa na mňa. Konečne som s niekým normálnym...
" Ahoj. Teraz už áno!" tiež som sa usmiala a zhodila som ruksak na zem. Sadla som si a ona tiež. Otočili sme sa smerom jedna k druhej.
" Tak, ako sa ti tu páči?" opýtala sa ma s neskrývaným nadšením.
" No, celkom to ujde."
" A čo hovoríš na ľudí?"
" No, Kika je sympatická, Niko je ukecaný a Samkovi som sa zrejme zapáčila." povedal som s miernym úškrnom a ona sa zasmiala.
" Je si vedomý toho, že má smolu, že?" tento krát sa uškrnula ona.
" No, myslím, že zatiaľ nie."
" Áha." znova sa zasmiala.
Vtom si pred nás sadol Ben. Taylor sa pousmiala. Asi päť minút bolo úplné ticho. Myslím v celej triede. Potom bolo počuť, ako si niekto niečo šušká. Všimla som si, že to Samko niečo šepkal Nikolasovi. Taylor to už nezvládla a rozosmiala sa. Najprv som na ňu pozerala prekvapene, no potom som sa začala smiať z nej. Všetci na nás vrhali čudné pohľady, no nám to bolo totálne jedno a smiali sme sa ďalej.
Prestala som, až keď som zacítila Benovu vôňu. Zatvorila som oči a slastne som si povzdychla. Taylor sa ani neozvala, no cítila som na sebe jej pohľad. No aj tak som sa nechala uniesť myšlienkami.
Je fakt možné, že by som sa doňho takto zamilovala? A koľký krát si už dávam túto otázku? Určite viac než stý krát. Veď ho poznám len od piatka a dnes je pondelok. No, možno je toto láska na prvý pohľad. Ale prečo sa potom ku mne ešte neozval? Predsa len ho otec presvedčil? Nie. On by sa nedal! A toto čo mi vravela včera Taylor je fakt pravda? Kiežby. Ale ona by určite neklamala.
Usmiala som sa.
" Už si sa prebrala?" opýtala sa ma Taylor šeptom.
" Uhm." zahmkala som a všimla som si, že učiteľka už je v triede. Pozrela som sa na nástenné hodiny. Pol deviatej. To som bola tak dlho mimo? Nevadí. Pozrela som sa na otvorený zošit pred sebou.
" Nudila som sa." nevinne sa na mňa usmiala, keď som si prezrela poznámky. Aj ja som sa usmiala.
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
katuska8808
22. 4.apríla 2011 21:47
tak! už viem ktorá je moja obľúbená postava
4
troška.. chcela som si precitat cely pribeh ale hned po pol strane ma to odradilo
8
šikulkáá teším tešim (tá Taylor mi hrozne pripomína malú Alice Callenovú)
10
kašli nato prosím ťa! už som ti vravela, že aj ľudia sú si niektorí až moc podobný tak prečo to tak nemôže byť v aj knižkách?
Napíš svoj komentár