V náručí diablovho syna 16. časť

Celý deň prešiel nejak tak. Každý predmet som bola najmenej pätnásť minút mimo, asi dva krát ma za celý deň vyvolali, občasné pohľady ostatných. No Ben sa k nám ani raz neotočil.
Po poslednej hodine som vyšla z triedy ako posledná. No, aspoň som si to myslela. Keď som prešla prah dverí, pozrela som sa na ľavú stranu chodby, no na druhú som už nestihla, pretože som do niekoho vrazila.

" Och, prepáč!" ospravedlnila som sa a až tak som sa pozrela, do koho som to vlastne narazila.
" Nie je to tvoja vina. To ja som do teba narazil." šibalsky sa usmieval. Srdce sa mi rozbúšilo ako o závod. Na tri dlhé sekundy som zabudla dýchať. No Ben sa na mňa usmieval stále oslnivým úsmevom. Och, aký je vysoký!
" Nie, mala som sa pozerať pred seba!" povedala som a po sekunde na to sme sa obaja začali smiať.
" Ehm... Ben? Nepôjdeš so mnou do jedálne? Nejako sa v tejto škole neviem zorientovať." priznala som a on sa znova tak šibalsky usmial. Srdce mi ešte stále rýchlo bilo.
" Jasné, len si vezmem z lavice kľúče. Počkáš ma tu?"
" Uhm." prikývla som a on vošiel do triedy. Jeho elegantnou chôdzou.
Znova je tak perfektne oblečený. Povzdychla som si, keď som si ho tak prezerala.
" Môžeme ísť." povedal a znova sa začal usmievať. Rýchlo som oči dvihla od jeho tela a pozrela som sa mu do tváre s nevinným úsmevom.
" Fajn." prikývla som a obaja sme sa pohli.
" Takže, ako sa ti tu páči?" opýtal sa a svojimi prenikavými očami si pre zmenu premeriaval on mňa. Presne tak hltavo, ako pred chvíľou ja jeho.

Usmiala som sa.

" No, celkom sa mi tu páči." Najmä. keď si tu ty! v duchu som dodala.
" Super." usmial sa.
Vtom mi zapípal mobil. SMS-ka. Od Tomáša.
Nelly, kde si??? napísal mi. Tak som mu odpísala.
Uz na ceste.
Neveriacky som pokrútila hlavou.
" Bojí sa o teba, však?" sklesol Ben. Ako zistil, že mi písal Tomy?
" Áno. Tak ako otec. A dnes som mala pocit, že nie len oni, ale aj každý, kto sa na mňa pozrel, mal v očiach niečo zvláštne." priznala som. On sa zahľadel do zeme a potom si smutne povzdychol.
Ďalej sme šli už mlčky a ja som nerozumela prečo. Až pri jedálni sa ku mne ozval.
" Takže tu je jedáleň. Myslím, že by sme asi nemali vojsť spolu." povedal skleslo. Bolo vidieť, že ho tie slová boleli tak, ako mňa.


BEN

Ani si nevieš predstaviť, ako rád by som tam s tebou vošiel ruka v ruke. No to nemôžeme. Ja ti to spraviť nemôžem.
" Ja si myslím, že by sme tam mohli vojsť spolu." ozvala sa po chvíľke a ja som sa zarazil. No musel som si dávať pozor, aby si to nevšimla, pretože jej krásne gaštanovo hnedé oči ma intenzívne pozorovali. Prečo mi toto jej pozorovanie vždy tak lichotí?
" Si si tým istá? Nechcem tu pred všetkými urobiť scénku s ním." povedal som a ona sa zamračila. Aj keď sa mračí, je strašne roztomilá.
" Som si tým istá." usmiala sa.
Ach bože! Je taká sebavedomá až mi to vyráža dych! A jej úsmev ma vždy takmer zloží na kolená. Raz sa určite neovládnem a pobozkám ju.
Tak som jej otvoril dvere. Vo vnútri som skákal od radosti, no zvonku som to nedal na sebe znať. Ona vošla dnu. Ja som sa zhlboka nadýchol a tiež som vošiel. Obaja sme však zastali krátko po tom, ako sme vošli.


NELLY

Tom sa na nás pozeral sklamane a nahnevane zároveň. Vlastne, všetci sa na nás pozerali. Ako náhle sa otvorili dvere, jedáleň sa pohltila do ticha a všetci na nás zazerali. Na mňa so strachom v očiach a na Bena ako na zločinca.
" Poďme!" povedala som, aby som to mala čím skôr za sebou. Všimla som si, že jediná Taylor sa usmievala od ucha k uchu. A sedela sama.
Ben sa pohol k okienkam, pri ktorých stáli kuchárky a podávali jedlo. Tak som šla za ním. Postavil sa do rady a otočil sa ku mne. Asi som musela vyzerať veľmi podráždene.
" Si v poriadku?" opýtal sa ma vystrašene.
" Áno, aj hej. Ale tie ich pohľady mi dosť vadia." stále som na svojom chrbte cítia oči ostatných. On prikývol.
" Ja si z toho už nič nerobím. Zvykol som si." hovoril a nahodil vážny výraz.
" Na teba takto stále pozerajú?" vyvalila som naňho oči, no už sme si brali obed.
" Nelka, mala by si už ísť k nemu. Sľubujem, že ti raz všetko vysvetlím. Ahoj." znova sklesol. Išiel ma objať, no potom tesne pri mne zastal, venoval mi utrápený pohľad a potom neochotne odišiel. Sledovala som, ako si prisadol k Taylor, ktorá mu venovala zamračený pohľad. Ja som tam ešte stála asi päť sekúnd s táckou v ruke a pozerala na nich.

Potom som sa zhlboka nadýchla a vykročila k Tomášovi. Našťastie, sedel sám. Asi čakal na mňa. Teda, nie asi, ale určite... Pozeral sa do taniera a znechutene sa hrabal vidličkou medzi špagetami. Tak som si sadla oproti nemu. Ani sa na mňa nepozrel.
A tak sme sedeli úplne mlčky a "jedli". Najprv odniesol tácku on a až potom ja.
Aj cestu domov sme prešli mlčky. Pred domom som to už viac nevydržala.
" Načo si sa unúval ma odprevadiť, keď si sa ku mne ani neozval? Už dosť! Nakrič na mňa, ako riskujem svoj život a aká som nezodpovedná! Len nebuď ticho!" zakričala som. Až poskočil a až vtedy sa na mňa poriadne pozrel. Pristúpil ku mne bližšie a chytil ma za ruky.
" A načo? Mám ti dávať ďalšie prednášky, aby si ich znova porušila?" opýtal sa, no nie krikom. Pustil mi ruky a vzal mi tvár do dlaní.
" Nelly, on a jeho rodina sú veľmi nebezpečný! Veľmi nebezpečný! A fakt by si sa s ním nemala stretávať! Chcela si prednášku, tak ju tu máš!" ozval sa. Ja som sa zamračila a som sa zo zovretia.
" Tomáš, mne je jedno čo robia jeho rodičia. On taký nie je! A..." nevedela som sa mu priznať. "ja k nemu niečo cítim!" rýchlo som dokončila. Tento krát sa zamračil on. Emócie sa mu rýchlo v tvári striedali. Hnev, sklamanie, žiarlivosť,... Čože????! Žiarlivosť?
Zrazu ma tuho objal.
" Ja už radšej pôjdem. Otec ma už asi čaká na policajnej stanici. Mám sa u teba ešte dnes zastaviť?" opýtal sa ma po chvíľke.
" Nie, nemusíš. Budem v poriadku. Len ,i sľúb, že na seba dáš pozor." povedala som a on ma k sebe ešte viac pritisol. Jemne ma pohladil po vlasoch. Čo to robí?
" Dám, ale sľúb mi, že na seba dáš pozor aj ty." prosil ma.
" Dám. O mňa sa neboj, Tomy. Tak ahoj." rozlúčila som sa s ním a on ma pustil.
" Ahoj." povedal a odišiel.
Hodila som ruksak do rohu izby. Zišla som si do kuchyne pre zmrzlinu a potom som šla na verandu, kde som si sadla na drevenú lavičku pred dom.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu