Zastali sme pred reštauráciou v Stropkove. Keď sme vošli dnu, všetko mi to pripadalo akési cudzie...
Stôl sme mali, našťastie, úplne v rohu.
" Takže... čo si dáte?" opýtal sa otec a podal nám jedálne lístky.
" No, ja si najprv musím odskočiť. Ospravedlňte ma." povedala som, keď som vstávala.
" V poriadku." povedali obaja naraz a aj oni, ako správny gentlemani vstali.
Tak som šla smerom k nápisom WC. Bolo to vedľa vchodu. Keď som už mala ruku na kľučke, otvorili sa vchodové dvere. Okamžite som zastala a pozerala sa na štyroch ľudí, ktorý vošli dnu.
" Ach." povzdychla som si. Srdce mi začalo silno biť.
Aj oni zastali. Ben sa na mňa pozeral prekvapene a potom si ma ohromene prezeral. Taylor bola hotová z mojich šiat, tak ako ja z jej. Ich otec sa na mňa pozeral znechutene a nahnevane zároveň. Znova som si povzdychla. A ten štvrtý muž, som práve zistila, že je ich šofér.
Rýchlo som sa otočila, potriasla som hlavou a vošla na Dámy. Oprela som sa o umývadlo a zhlboka som dýchala.
Prečo sa vždy takto náhodne stretávame? A je to vôbec náhodné?
Všetko som predýchavala a zvažovala som všetky možné možnosti.
Môžem tam prísť, rovno k nim a pozdraviť ich s milým úsmevom. Nie, to neprichádza do úvahy! Otec s Tomášom by tam prišli a zobrali ma od nich či už po dobrom, alebo po zlom. Takže túto možnosť vylučujem.
Môžem utiecť! Alebo nie... To je detinské. Pomysleli by si, že som sa ich zľakla. Takže, aj z tohto nič...
Tak pôjdem späť k otcovi a Tomovi, nebudem si Borodáčovcov všímať, navečeriame sa a pôjdeme domov. Táto možnosť sa mi páči.
Ešte raz som sa zhlboka nadýchla. Otvorila som dvere a nevnímavo som do niekoho vrazila.
"Ach! Ospravedlňujem sa! Ale tie dvere by sa mali otvárať radšej dovnútra!" povedala som a až tak som sa pozrela na človeka, do ktorého som vrazila. Zasmiala som sa, keď som počula známy smiech Taylor Borodáčovej, ktorá sa od smiechu váľala po zemi v hodvábnych šatách.
"Nič sa nestalo, Nelluš." horko-ťažko zo seba dostala, kvôli záchvatom.
" Ja mám asi nejaký zvláštny dar vrážať do Borodáčovcov." znova som sa zasmiala. Vtedy sa Taylor rozrehotala na plné hrdlo.
" No, počula som o tom náraze s Benom. Pôsobivé!" žmurkla na mňa.
" Nič si nemysli, Amor! Bola to čistá náhoda!" zasmiala som sa spolu s ňou.
" Jasnééé!" zatiahla, čím ma rozosmiala ešte viac.
Nerozumiem, ako je možné, že o nich rozširujú tie zlé veci... Veď oni určite nevraždia a ani nič podobné! Budem sa musieť o tom porozprávať s Taylor... Ale nie tu a teraz.
" Ehm, asi by si mala ísť!" podotkla a stiahla pery to úzkej čiarky. Dosť zvláštne sa pozrela na môjho otca a Tomáša. Tak som sa zo zeme pozviechala a pomohla som vstať aj jej.
" Asi mala." pripustila som, keď som uvidela Tomov výraz tváre.
" Tak teda zatiaľ ahoj!" usmiala sa a jemne ma objala.
" Ahoj." povedala som, keď sme sa od seba odtiahli.
A šla som smerom k ockovi a Tomášovi.
" Objednal som ti kura na hubách." povedal otec čudným tónom, keď som si sadla. No ani raz sa mi nepozrel do očí. A ani Tom nie...
" Hmm... dobre." pokúsila som sa o pokojný úsmev.
Tak sme sa najedli a išli sme potom domov. Otec sa s Tomášom rozprával, ale na mňa sa poriadne ani nepozrel.
Jednoznačne je urazený. Ach bože!
"Takže, Tom, prinesiem ti tu vankúš a deku, alebo pôjdeš spať do hosťovskej izby?" opýtal sa otec, keď intenzívne, až hypnotizujúce, sledoval futbalový zápas. Ja som sa v kuchyni učila biológiu a Tomáš robil otcovi spoločnosť.
" Vlastne mi to je jedno. Ak sa vyspím, tak aj na zemi, pán Kaliss." povedal a ja som počula chrúmanie pop-cornu.
" Tak sa rozhodni, Tom! A na zemi určite spať nebudeš!" zamrmlal otec a Tomáš sa krátko zasmial. Viac som ich už potom nepočúvala, pretože som sa snažila, niečo si z tej bioly vtrepať do hlavy.
Geologické procesy, súvisia s pohybom litosferických platní. - stále som si opakovala.
Poznáme vnútorné geologické procesy a vonkajšie. K vnútorným patrí príťažlivosť Zeme a Zemské teplo. K vonkajším patrí Slnečné žiarenie a príťažlivosť Mesiaca.
" Och!" povzdychla som si a radšej som učebnicu položila na druhú stranu stola.
" GÓÓÓÓÓÓÓÓL!" zakričali obaja naraz a ja som sa tak zľakla, že som až poskočila.
" 1:0!" zahlásil Tom.
Čo na tom futbale vidia? Veď hokej je omnoho lepší!
" Áno!" prikývol otec.
" Už to na bomby nevyrovnajú! Je skoro koniec!" zahlásil Tomáš. Vyznelo to, akoby to hovoril mne, alebo sa mi tým snažil niečo naznačiť.
Nechápavo som pokrútila hlavou, čím mi oči spadli na nástenné hodiny, hneď oproti mne. 21:36. Čo? To už toľko? Ale toto sa mi určite nesnaží naznačiť.
Tak som svoje myšlienky nechala tak, zobrala som učebnicu biológie do ruky a odpochodovala do izby. Obaja boli taký zahryznutý do zápasu, že si ani nevšimli, kedy som okolo nich prešla.
Učebnicu som hodila do taška a odbehla som do kúpeľne. Osobná hygiena mi trvala kratšie, než zvyčajne- pretože som si nohy oholila ráno- a vošla som späť do izby. Hodila som sa na posteľ a zobrala som si do ruky denník.
Asi päť minút som si doňho zapisovala zážitky z dnešného a včerajšieho dňa, keď ma vyrušilo vŕzganie dverí.
" Nespíš? Ja som si len chcel povedať, že tvojho otca to za krátko prejde." povedal Tom jemným hlasom a vošiel dnu.
" Ja viem, Tomy!" povedala som a keď si sadol na posteľ oproti mne, denník som vopchala do zásuvky na mojom nočnom stolíku.
" Vyrušil som ťa?" opýtal sa, keď pohľadom skĺzol na moju ruku, kde som zvierala ešte stále pero.
" Nie, nie!" pokrútila som hlavou. On jemne prikývol.
Chvíľu bolo ticho, no potom som to už nevydržala a vyšla zo mňa tá veta, ktorú poslednú dobu používam až priveľmi často.
" Tom, ale oni nie sú vôbec taký, akých ste mi opisovali vy! Tých zločincov a vrahov!" zamračila som sa pri predstave, že by to mohli byť oni. Rýchlo som tú predstavu však vyhodila z hlavy.
Jeho tvár sa zháčila do výrazu, ktorý už v takejto situácii dobre poznám.
" Ale sú! Vieš, oni majú známych aj v zahraničí a aj oni sú taký mafiáni. Nelly, mala si tu byť, keď sa to všetko začalo." povedal a tvár mu pochvátilo zamyslenie.
Zaujato som sa posadila a rozhodla som sa, že túto situáciu treba využiť.
" Porozprávaj mi o tom." navrhla som a posadila som sa do tureckého sedu.
na žiadosť @jajusqa123 ach švagrinká
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
catherinne
24. 5.mája 2011 19:15
dalsi dalsi
3
@catherinne dnes možno pridám Ako ma pobláznil upír, ďalšiu časť
@jajusqa123 budem sa snažiť, najdrahšia švagrinká
@jajusqa123 budem sa snažiť, najdrahšia švagrinká
Napíš svoj komentár