Sedeli sme vedľa seba a mlčala som.
Ty tiež, iba si ma držal za ruku.
Pocítila som to a zatriasla sa.
Možno to bolo tým vánkom, možno tebou.
Mala som to skončiť ešte predtým ako to začalo.
Mali sme byť rozvážni a prestať.
Neboli sme, a to nám bolo trestom.
Tie vášnivé bozky si pamätám dodnes,
áno, fráza ako z učebnice slovenčiny.
Ale čo mám urobiť keď to tak je?
Keď každý jeden bozk si predstavujem.
Ale prišiel deň, keď si ma opustil.
Vraj vidina lepšieho života niekde ďaleko.
Už ma nemáš rád a tak odchádzaš.
Zabudol si spomenúť s kým.
Dlhé hodiny sedenia v tichu na lavičke,
bozky, objatia a všetky fóry na našu adresu.
Všetko to skončilo a odišlo spolu s tebou.
Čo nás rozdelilo? Bolo to to dievča?
Prehnane egoisticky špinavé hry osudu?
Keď raz budem ponúkať svoj životopis v práci,
neviem či bude zaujímavý a či ma vezmú,
ale jedno viem isto.
Nebude to prázdny list papiera a ja ti ďakujem.
Vďaka tebe som našla samú seba...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár