Prichádzala som na ten trávnik a každý deň ťa tam vídala. Zo dňa na deň sme sa menili a ovplyvňovali. Naše cesty sa zdali byť spoločné, túžby rovnaké, sestra moja. Aj krásna si bola. Nečudo, že ťa ten smrteľník z mojej strany oblohy prišiel spoznávať. "Len choď" usmiala som sa tvojmu šťastiu. Cítila som s tebou. Keď ste spolu lietavali, sledovala som vás zo zeme. Nebol to tanec rovného s rovným. Kým ty si ho ťahala hore, on teba dole. Stalo sa.
Raz ste spadli, to si pamätám. Na chvíľu som ťa znova mala pri zemi. Znova sme boli spolu. Keď si mohla lietať, čakala som, že ma zoberieš, ale nestalo sa. Namiesto mňa zase nastúpil Smrteľník. Namiesto teba priletel ďalší tvojho druhu. S ním som však letieť nechcela. Nechcela som vidieť Anjela padnúť znova. Tak sme obaja sedeli pri zemi, sledovali sme váš kostrbatý let, občas zhrozene, občas s nenúteným úsmevom. Raz som vás stratila z dohľadu. Vzdialila si sa mi. A ten Anjel bol tak blízko!
Keď si sa vrátila, povedala si len:"Nenávidím!" a odletela si mi tam hore. Anjel mi bol ešte bližšie.
Stalo sa, že som sedela na trávniku a ty si tam nebola. Stalo sa, že ani Anjel nebol po ruke. Sedela som, plakala som, nenávidela som, milovala som.
Musela som mať niekoho pri sebe. Prišla si. Opatrne si si prešla rukou po šedých krídlach, urovnala si si špinavé šaty. Nedokázala som sa na teba hnevať. Objala som ťa a bolo. Nebolo... Anjel nemôže rozumieť smrteľníkovi a smrteľník Anjelovi. No nám to predtým tak klapalo! Čo sa stalo? Kde je vada? Kam si sa mi podela? Prečo sa skrývaš? V tvojich očiach nebolo nič, v srdci pusto. Tvoj oheň nehrial, ale pálil, no aj napriek tomu si bola mojou sestrou, mojím spojením s tými tam hore. Tvoj čas so mnou si však trávila smútkom, ktorému som ako rozumela, tak aj nerozumela. Bola som predsa len Smrteľník.
Až raz priletel ďalší Anjel. Spýtavo aj s obavou som hľadela na váš opatrný tanec v oblakoch, sama na našom trávniku. V duši som mala znova pokoj. Predsa len si šťastná, pomyslela som si.
Môj Anjel-sukničkár to bral hrou. Raz šantil s tým tam hore, raz so mnou. Vedela som to, preto som s ním nechcela letieť. Nechcela som padnúť z veľkej výšky na tvrdú zem. Aj tak sa mu podarilo vyniesť ma trochu vyššie. Bol to Anjel-mládenec, narozdiel od teba, Sestra. Ty si vedela čo a kde sú hranice. Vedela si aj ako radosť dať, no aj ako ju človeku odobrať.
Stal sa z teba Anjel-hazardér. Ani si si to nevšimla. S Anjelom, s ktorým ste sa ťahali hore, tam, kde bolo treba, ste padli. Srdce mi zomrelo a ožilo až vtedy, keď som videla, že ste zdraví. Ty si sa zdvihla, tvár pokrytá slzami, povedala si: "Milujem!" a odletela si tam hore.
Anjel-tanečník ostal pri mne. Počúvala som jeho nebeské problémy a radila mu ľudskými radami, čistila som mu krídla a snažila sa, aby vzlietol. Nechcel. Nechcel byť tam, kde si ty a nevnímaš ho.
Vtedy som vyvrátila hlavu do neba a volala tvoje meno. Priletel len môj Anjel-sukničkár. Pozrel sa na tvojho Anjela, venoval mi úsmev a vzal ho tam hore. Prestal sa vzpierať len vtedy, keď mu povedal, že tam už nie si. Zasiahlo ma to tak hlboko, že som na trávniku ostala celý týždeň.
Sedela som, plakala som, nenávidela som, milovala som.
No ty si neprišla. Tak som ti verila a neprišla si. Pamätám sa na deň, keď som videla našich Anjelov lietať. Hľadali ťa. Aj ja som hľadala, ale nič sme nenašli. Všade len tvoj odkaz, ale nikde ty. Anjeli pristáli, povedali: "Aj tak Milujeme" a ostali pri mne.
Sedela som, plakala som, nenávidela som, milovala som. Na Našom mieste, kvôli Tebe, Teba, vďaka Tebe. Preto, lebo si ma pristavila na kus reči. Tvoj Anjel so mnou. Ten milý tvor si dokonca odstrihol krídla a dal mi ich, aby som ťa hľadala! Neodmietla som, aj keď som mala.
Bolo to keď sme leteli prvýkrát. Letela som s mojím Anjelom. Našla som ťa, stála si vo fronte na Lásku a Pochopenie, no len čo si si nás všimla, stratila si sa vo fronte Zabudnutia. Nebyť môjho Anjela, padla by som mŕtva niekdy ku tebe. Takto moje vnútro dohasínalo v jeho náručí. Krídla som vrátila tvojmu Anjelovi takmer automaticky. Nenosí ich. Príliš mu pripomínajú vaše lety.
°°°
Dnes je obloha čistá, no ja ju nevidím, slnko hreje, ale ja to necítim, tráva krásne rozvoniava, no... Vidím Anjelov-pár ako sa zvŕtajú na nebi a snažia sa spolu vyletieť až tam hore, ku hviezdam. Po chodníčku kráčajú Ľudia, Anjelov nevidia, no napodobňujú ich po svojom. Pozerám sa na tieto dva svety a neviem, do ktorého patrím do ktorého chcem patriť. To ty si všetko zmenila, no nemám ti to za zlé. Vďaka tebe som okúsila, aké to je, byť pri Anjelovi, kvôli tebe som nenávidela a pre teba som bola schopná lietať. Aj keď iba raz. Vďaka tebe vidím viac...
Po jednom boku mám tvojho Anjela-Neanjela. Túži a dúfa. Po druhom mám svojho Anjela-priateľa, ktorý sa ma snaží utešiť. Za mnou sa schovávaš ty, no neviem ťa nájsť a predo mnou... Predo mnou je život, ktorým si budem musieť prejsť.
Sedím, plačem, nenávidím, milujem.
Nezabudnem, ďakujem.
Navždy,
------------------------------Sestra-Smrtelník
P.S: Dovidenia v pekle
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár