Když se mysl zraněná zřítí do hlubin,
zřítí do hlubin, z barev je stín.
Když je hlava skloněná a zapůsobil blín,
zapůsobil blín, klín vyráží klín.
Nie som schopná byť. Keď padám, nehľadám nič, čoho by som sa mohla zachytiť. Nejde to, pre mňa už to viac nemá žiadnu cenu. Prečo mám vstávať, keď ma znova niekto pritlačí k zemi a povie; Ostaň tam!...? Nikdy si sa ma nezastal, hoci som v to dúfala, hoci som ťa volala. Radšej si sa zastal silnejšej strany, ako mňa. A tak si to robil vždy... A robíš to znova. To už naše priateľstvo pre teba nič neznamená?! Snažím sa dúfať, že som pre teba výnimočná, ale... nejde to.
Tiše se bojíme zachránit vadnoucí růže,
marný je čekání, že někdo nezištně pomůže.
Ztrácíš právo něco si přát, když se vzdáváš,
ze strany na stranu vláčet sebou necháváš.
Vždycky som sa riadila podľa teba, lebo som vedela, že ma pochopíš. Ale teraz, keď sa pýtam ja a chcem aspoň jednu mizernú radu od svojho najlepšieho priateľa... mlčíš, akoby moje slová boli len šepot vo vetre. Znamenajú pre teba niečo?
Aspoň jednu radu ako žiť a prežiť v tomto svete, ktorý sa rúti s nami. Chcem len to a nechcem veľa. Povedz mi ako žiješ ty, ako to dokážeš, byť voči všetkému tak odolný a ignorovať to. Ignorovať našu dohodu. Je to zvláštne, ale nútiš ma premýšľať o tom, čo bolo je.. ale budúcnosť to nemá. Naše priateľstvo.
Když co přijde dál, je nejasné,
a ty nemáš už co říct, nemáš už co říct, nečekej víc.
V mysli sa mi vynárajú milióny otázok, ale uvedomujem si a premýšľam len nad tými najbolestivejšími. Teraz, keď sa na to pozerám, pripadá mi to ako jedna veľká pretvárka. To bol každý tvoj úsmev venovaný mne premáhanie a sebazaprenie? Akú námahu ti dá sa so mnou rozprávať bez toho, aby som niečo spoznala? Koľko už ti na mne nezáleží? Vrav a buď konečne úprimný! Pravda bolí, ale je potrebná. Vieš ako sa mi uľaví, keď mi povieš, že ma máš rád? A ak nie, aspoň budem zmierená s tým, čo som a kto som. Zbytočný náhradný diel stavebnice tvojho života. A života viacerých ľudí. Ďalších "priateľov", ktorých sa pýtam to isté. A rovnako ako ty, mlčia.
Když tvá víra pohasne, a pobledlá je líc,
pobledlá je líc, jdeš konci vstříc.
Pozeráš na mňa ako na prízrak, ako keby si ma videl prvý raz vo svojom živote. Pred sebou iste vidíš usmrkanú šialenú osobu. Ale tak sa cítim a nič s tým nechcem urobiť. Tvoj pohľad je zlé znamenie a mňa bodá pri mieste, kde kedysi bolo srdce patriace za celý život jedinej osobe. Tak niečo povedz, nech tu nerobím divadlo celý deň! Nech viem, že to nebolo zbytočné.
Chcem len úprimnú odpoveď. Odpoveď priateľa.
Kedy si sa na mňa začal pozerať pomedzi prsty?
Možno vtedy, keď som ti začala veriť a ukázala som svoju pravú tvár.
Ale som aká som, na vzhľade nezáleží, chcem len priateľa, ktorý by ma pochopil takú aká som! Nesúdil, kým by nevedel celú pravdu.
Stojíš ako stĺp.
Když tvá vlastní vůle má zlomený vaz,
nemůžeš se hnout, nemůžeš se hnout a uvolnit z pout.
Prečo tu vlastne strácam čas? Nebudeš tým, koho hľadám, tak mi aspoň daj to, čo by ma prinútilo fungovať. Vráť mi moju nádej v to, že na svete je aj niekto normálny. Vráť mi moje srdce, aby som ho mohla dať inému! Potom odídem a ty môžeš zabudnúť.
Dej ti Bože sílu zas na koně nasednout,
na koně nasednout a opustit kout.
Len mne to bude ľúto. Budem smútiť za naším priateľstvom, aj keď vyhaslo už dávno predtým. Pripadá ti to trápne, ale ver tomu, že mne nie. Mnohé mi vzalo, ale mnohé prinieslo. A možno keď mi znova narastú krídla, venujem ti jedno pierko. Chceš? Len tak...na znak toho, že niečo bolo. Som šialená. Ale spravodlivá, to musíš uznať. Som pripravená. Tak poď.
Hovoríš tie kruté slová nenávisti. A mne stále nedá premýšľať nad tým, kvôli čomu? Mala som byť na ne pripravená a ...
Už to neriešim. Nerozumiem ľuďom ako ty. Je márne hľadať pre mňa logický dôvod, ktorý neexistuje. Ale ty ho, ako vidím, máš.
Bojuj a pak možná zachráníš vadnoucí růže,
nečekej marně, ze někdo nezištně pomůže.
Ľutujem ťa. Mne krídla narastú, nezobrali mi ich natrvalo. Ale ty sa už nebudeš môcť brániť.
Ľúbim ťa aj napriek tomu, čo si mi v živote urobil. Tu máš, moja sloboda sa vracia, keď budeš chcieť, som tu pre teba. Lebo nenávisť nie je pre mňa.
Pamätaj...
Nenech se ke zdi otočit a nenech se oslepit,
nenech se oslepit, dej růžím pít.
Neboj se na cestu vykročit, pak zas můžeš snít,
pak zas můžeš snít a pro ty sny žít.
Arigatou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár