O 10 minút som konečne nastúpil aj ja a mohli sme vyraziť, keď mama vraví "Bože, Bože, ja som zabudla šampón!" "Kašli na šampón, kúpime ho v Chorvátsku." odvetí jej otec. "Čo? V akom Chorvátsku pre Boha?" spýtal som sa dosť sklamaný. "Prepáč, museli sme Ti klamať, aby sme Ťa dostali z postele." odpovedajú mi rodičia. "Ale v chorvátsku sme boli už asi 10 krát! Ja tam odmietam ísť!" stále som namietal. "Nemáš žiadnu šancu prehovoriť nás. Už sme dojednali aj bývanie. Nebuď nadurdený a teš sa, že vôbec na nejakú dovolenku ideme, keďže je to s našou finančnou situáciou dosť ťažké." vysvetľuje mama a počúvam ju 1 uchom. Toto čo povedala ma dosť zarazilo, pretože minulý týžden vyhral otec v lote.
"Mami, neklam mi! Otec má niekoľko miliárd! Ja viem, že vyhral v lote!"
"Čože?!" čuduje sa zase mama.
"Ale synček, to nebola hlavná výhra, bola to iba malá suma."
"Áno? Tak ako to že som Ťa počul s niekým volať o tom, kam si uložíš 3 miliardy?"
"Dobre, neriešme to teraz. Vyhral som, ale to sa môže stať každému."
"Ale zlatko! 3 miliardy!"
"Nie 3, Jack klame."
"A koľko potom?"
"Myslím, že 5"
"Čože?? Ešte lepšie! A ja sa to ako vždy dozviem ako posledná!"
"Ale miláčik!" chvíľu je ticho keď zrazu otec zahučí:
"Do prdele! Máme defekt! No zbohom!"
"Vidíš oci, kebyže teraz letíme do Tunisu, nestalo by sa to."
"Mám toho dosť! Jack ty volaj taxi, zlato ty mi pomôž s kuframi. Alebo naopak."
Samozrejme, že ja som pomáhal s kuframi. A tak volala jeho mama taxi. Keď prišlo taxi spýtal som sa oca:
"Kam vlastne chceme ísť taxíkom? Až do Chorvátska?"
"Nie, ideme na letisko, kúpime letenku do Tunisu a na všetko zabudneme."
"Oci! To fakt? Ďakujem Ti! Si ten najlepší otec na svete!" nasledovali dlhé objatia, keď otec dodá:
"A ty, synček, ty zostaneš doma so starkou." Chvíľka ticha. Znovu sa ozvem:
"Nie oci!! Nikdy! To mi nemôžeš urobiť, keď idete do Tunisu! Prosím!"
"Povedal som. Ty zostaneš so starkou. My ideme do Tunisu."
"Nenávidím Ťa!"
"Je smutné, že to hovoríš práve mne. Človeku, ktorý sa o teba celý život stará. Celý život ta sprevádzam, celý život máš moju oporu. Bol by si snáď šťastnejší bez otca? Tak, ako niektoré deti?" otec je dosť smutný a sadá do taxíku. Ja trochu váham a nastupujem s plačom tiež.
"Čo sa stalo?" pýta sa mama.
"Ale nič.." vzlykám.
"Prepáč mi, oci. Ja som to tak nemyslel." hovorím otcovi svojmu, ktorý ma vychováva už 14 rokov. Chytím ho za plece a poviem mu: "Ľúbim Ťa. Nikdy by som nechcel žiť bez otca. Ja som to tak nemyslel, že Ťa neznášam. Bolo to iba v zmätku, lebo som sa tešil do Tunisu. Otec sa otočil a usmial sa na mňa "Aj ja Ťa ľúbim. Chápem tvoju reakciu. Nič sa nestalo, len ma to v tej chvíli zranilo. Si môj jediný syn. Neviem si predstaviť život bez teba."
Nasledovala hodina cesty domov, kde ma vysadili a potom ďalšie 3 hodiny cesty na letisko, kam šiel už len otec a mama. Keď dorazili na letisko, zavolal mi otec. Hovoril: "O 10 minút letíme. Vyzerá to tak, že má lietadlo poruchy. S mamou uvažujeme, či vôbec poletíme. Ide sa spýtať vedúceho, akú poruchu má." 5 minút sa rozprávaju, keď otec začne: "Dobre synček. Porucha nie je závažná a let sa posunul, čiže ideme do lietadla. Z Tunisu ti zavolám. Zatiaľ ahoj."
Čítam si knižku už dve hodiny, keď ma zrazu zavolá babka: "Jack, rýchlo poď dole!" Tak odkladám knihu a idem dole. Ešte som netušil, čo ma čaká. Netušil som, že mi to zmení celý život. V telke išli televízne noviny, kde hovorili: "Dnešný let do Tunisu sa stal osudným pre 50 pasažierov a ich rodiny. Na letisku sa pred štartom riešila porucha lietadla. Všetci cestujúci boli upozornení na príliš závažnú poruchu, ktorá sa nedala odstrániť. Bolo im oznámené, že lietadlo nie je práve v najlepšej forme a že je to na ich zodpovednosť pokiaľ lietadlo skrachuje. Ich to veľmi nezaujímalo, pretože všetci, ktorí mali letieť aj leteli. Pre televíziu ****, **** ****."
"Je mi to ľúto." hovorí mi babka. Ja nič nepočúvam, len plačem.
Koniec.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lenuska175
23. 2.febuára 2010 10:23
Smutné Aspoň že sa mu stihol ospravedlniť...
Napíš svoj komentár