Tento blog si prečítajú možno tak dvaja ludia, ale chcem vám povedať že táto vec má trápy niekolko rokov a je to tá najhoršia bolesť ktorú nevylieči žiaden liek ani čas...
Buď sa mi to len zdá, alebo bojujem sama s tým pocitom že som ťa nikdy ani nemala.
Nikdy som ti nepovedala ako ťa ľúbim a neriešili sme to, zamerali sme sa asi na tie banálne veci každodenného života.
Vypršal moj čas? A ty už odchádzaš? Strácaš sa mi niekde?
na tieto otázky nezodpovieš.
Nemám sa ťa kedy spýtať ako sa máš a ty že čo má trápy, možno preto som taká, aká som aj keď to sama neviem popísať.
Niečo sa pokazilo medzi nami a čas zariadil že to nejde dať spraviť.
"Ja si stále myslím že mám 6, že som ťa sklamala neskorým príchodom a oškretou rukou.. že prídeš za mnou a zaželáš mi dobrú noc.
Ráno tu budeš, a upletieš mi cop ktorý som tak velmi nenávidela, dáš mi do vlasov margarétku, letmú pusu na čelo a ja budem taká zlatá pre teba"
No dnes mám už 16, nevídam ťa skoro nikdy a neviem čím som ťa sklamala, čo ma trápy ti neprezradím lebo sa nespýtaš.
Ráno už len buchnú dvere a ty odchádzaš a vidíme sa neviem kedy,
dáš mi pár Eur ktoré mi ťa nikdy nevrátia, ja ich vlastne vždy nenávidím, medzi dverami sa pozdravíme a niekedy už aj nie.
Rýchlo som vyrástla a naučila sa života ale tvoju oporu mi nikto nikdy nevráti.
Keď ja ťa už ani nepoznám Mama.
Týmto chcem povedať hlavne babám čo majú doma mamky, vážte si ich ako oko v hlave.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
barky
1. 4.apríla 2013 01:07
pekne napisane
Napíš svoj komentár