no medzi nami diaľka, je to márne.
Túha mi v srdci kričí,
chcem byť tvoja,
zaspať ti v náručí.
Odovzdať sa jeden druhému,
slastne vzlykať k uchu tvojmu.
Zrýchlil sa mi dych,
zvýšil sa mi tep,
už to skoro príde,
sladké ako med.
Červeň na tvári,
nechty zaryté v kože,
chcem si to pamätať bolo to božé.
Snívať o tom budem,
keď bez teba ostanem.
Črty tvojej tváre pred očami vidím,
keď ich zavriem tvoje pohladenie cítim.
Mužná tvár, ramená, pevné kosti,
dni nádherné plné radosti.
Rozkoš pochopiteľne nechýbala,
vo veľkých množstvách som ju dostávala.
Len teraz na tvári vrásku smútku cítim,
vráska strachu, že cudzie šťastie rútim.
Do tmy pozerám,
na krajíčku skaly stojím,
so slzami v očiach rozmýšľam,
zostanem či skočím?
V hlave mám zmätok !
Ale stále počujem tvojho srdca tlkot.
Nie som žiadny poet vopred sa ospravedlňujem . Ani neviem či to sem patrí no je to písané od srdca a z môjho života . Moje myšlienky a pocity.. Chcela som skúsiť to dať prečítať iným očiam než mne .. možno počuť názor iných ..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
ďakujem pekne za názor no a na druhej strane ma asi aj mrzí to, že sa s tým dokážeš aj stotožniť..
Napíš svoj komentár
A az na par detailov to bolo fajn. dalsia vec, ze sa dokazem s tym asi aj stotoznit