Uz ked som prisiel do skoly, s takym usmevom ze majte ma vsetci radii a netrapi ma mi spoluziaci pripomenuli ze sme mali vediet prerozpraavat nejaku rozpravku (zrovna na nemcinu) moja reakcia? este sirsi usmev na tvari (ktovie preco ) zaase raz som sa na nemcinu nepripravil... to by nikoho netrapilo lenze ja som hrdina precital som si text dvakrat a dobrovolne som sa prihlasil s tym ze idem odpovedat, pricom som mal cas este dobre dva-tri dni nikomu nevadilo zacal som celkom dobre.. ale potom nastal skrat a zacalaa sa maximalna improvizacia ucitelka nemala daleko od toho aby sa od smiechu nerozplakala.. vsetckyych spoluziakov som pochopitelne pobavil ocenili najmä mimikuu a kestiku profesorka ma ohodnotila slovami: "Robert, vy mate nadanie, vys te nadany najme na taketo veci. Keby ste sa viac ucili bolo by to urcite uzasne. Ale aj napriek tomu ako ste boli text nauceny a napriek tomu ake zle konstrukcie ste pouzivali, aj napriek tomu ze ste pouzivali uplne nehodiacu sa slovnu zasobu a ze ste pouzivali slovesa uplne ineho vyznamu ako ste mali urcite vsetci pochopili o com ste rozpravali" alebo nieco v tom slovazmysle
Dalsia skvela nemcina bola za nami a v ociach spoluziakov som sa zas vytiahol takym sposobom ze zase raz som nechal vsetko na nahodu a aj v tom ze mam jednoducho stastie ked treba
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
pawliee
1. 2.febuára 2009 23:00
bodaj by sme aj my mali taku neminu
Napíš svoj komentár