Týždne som k tebe chodila prespávať. Neviem prečo, asi som len potrebovala cítiť teplo muža a potvrdenie toho, že si ma niekto váži. Viem, že ma miluješ. Viem aj, že si sa dávno zmieril s faktom, že nemáme budúcnosť. Na začiatku každého dňa sme sa stretli ako cudzinci. Na jeho konci si si ma vždy pritúlil ako najkrehkejší poklad. Dlho si sa usmieval a túžil po bozku. Nikdy som ti ho nechcela dať až do chvíle, kedy som si nevedela pomôcť a opätovala ho. Fascinovalo ma, že som videla v tvojom konaní rešpekt. Nezašli sme ďalej ako som dovolila.

Ako hovorím, boli to až mesiace. V jednu noc som sa však neovládla. Nahí sme ležali pritisnutí na seba, opantaní vlastnou vôňou. Telá osvetľoval iba mesiac. Žasol si aká som nádherná... Slastné vzdychanie pretínalo ticho. Medzitým si sa mi zahľadel do očí, s úsmevom a úľavou v hlase si povedal: "Už som skoro aj zabudol, aké to s tebou je." Netrvalo dlho a premohli ma slzy. Na chvíľu si prestal. Položil si si ma jemne sa druhú stranu postele a objal. Objímal si ma tak dlho, až kým som sa neupokojila. Urobil by si pre mňa čokoľvek. Pre mňa si sa vzdal aj mňa samej a nechal ma kráčať svojim životom.

Neviem, prečo si sa tak odrazu dal do vzťahu s inou, ktorá ťa vraj zbalila. Zasiahlo ma to viac, než som si to predtým vedela uvedomiť. Neviem ani to, prečo mi stále chodí v hlave tvoja veta.

Asi je to pravda. Neustále sa strácame. Nechávame svoje kúsky v druhých ľuďoch a potom sme neúplní. 

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár