Nebolo tam nič, iba prázdnota sa tiahla kam až oko dovidelo. A zrazu tam bol on. Ležal vo vani plnej vriacej vody a plakal. Plakal no naokolo nebol nikto kto by ho počul. No zrazu sa tam objavil tieň. Bol obrovský a strašidelný no čím bol bližšie tým na neho dopadalo viac svetla a zdal sa malý a zranitelný. Bola to ona. Prišla s úsmevom a prezerala si ho. Po čase jej úsmev vymyzol a pokúsila sa dostať k nemu. Chvílu to vydržalo že vydrží, no potom vykríkla od bolesti a celá mokrá vyskočila von z vane. Voda na ňu bola príliš horúca. A tak len ďalej chodila okolo a nekonečné minúty si ho prezerala......
Zrazu zhodila oblečenie a vrhla sa za ním. Lahla si chrbtom na jeho hruď a on ju objal rukami okolo brucha. Zaryla mu nechty do predlaktí a on sa ju zo strachu pokúsil pustiť. Až potom si uvedomil že mu to robí nie preto aby ju pustil, ale prave naopak, aby to urobiť nemohol. Objal ju čo najtuhšie a lícom sa oprel o jej líce. Spolu tak ležali neskutočné hodiny a navzájom si zmierňovali svoju bolesť. Jediné na čo sa sústredili bol tlkot ich sŕdc tak blízko pri sebe. Voda okolo začala chladnúť až bola nakoniec úplne ľadová, no oni sa aj tak nepúšťali. Nakoniec sa obaja zodvihli a ostali stáť v studenej vode a triasť sa. On vyšiel von aby jej pomohol vyjsť, no všimol si tetovanie na jej stehne, ktoré pred tým nevidel. Dlho to sledoval až nakoniec konečne pochopil. Pozrel sa jej do tváre. Iskierky v jej očiach zažiarili keď sa k nemu zohla a zotrela mu slzy. V tej chvíli si porozumeli. Zliezla k nemu a obliekla sa. Túžil jej v tom zabrániť no vedel že teraz ju bude potrebovať zase niekto iný aby usušila jeho slzy. Iba si sadol a oprel sa o vaňu, pričom stále sledoval ako sa jej chrbát stráca v dialke. Sedel tam zase sám, no jeho rany už boli zahojené a keď sa k nej myšlienkami vrátil tak ešte stále cítil tlkot jej srdca na hrudi. Sedel sám, no už sa nebál lebo vedel že v tom veľkom a prázdnom svete lietajú dve svetielka, ktoré ho stále chrania.
A za to bol vďačný. A ešte stále je, hoci je z neho už starý muž a vlasy má celé šedivé. Stále keď mu je ťažko, spomenie si na anjela z jeho snu a na tie svetielka, ktoré stále letia svetom a nikto nemá dosť sily na to, aby ich chytil a pripravil tak ostatných o lásku, ktorú roznášajú.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
midnightlady
28. 4.apríla 2009 20:33
zvláštne a..pekné. kričí to pocitmi.
Napíš svoj komentár