List pre Leu

Áno. Presne tak. Začalo sa to veľmi dávno a bude to trvať navždy. Deň keď som ťa prvý krát videl a dokázala si to čo len veľmi málo ľudí pred tebou. Dokázala si zaujať moju apatickú stránku, tú, ktorú som tak dlho schovával pred okolím. Zaujala si ma svojou slobodou. A začala si ma nevedomky učiť..... Že nevieš čo? To nevadí lebo ani mne to ešte nedáva veľmi zmysel. No učila si ma. Byť sám sebou, neváhať, užiť si každý deň. A ja som zaujal teba. Neviem čím. Stále to nechápem....Nikdy som nemal čo ponúknuť. A stále nemám. Môj život je iba plávanie pomedzi apatiu, hnev a lahký úsmev nad radosťou iných. No predsa som zaujal. Aj keď sú naše svety tak neskutočne daleko od seba. Ty si človek so stovkami známych a ja som len dieťa, ktoré bolo vyhodené do príliš veľkého sveta. Kedysi som možno túžil len tak sa ťa dotknúť a sledovať svetlo tvojích očí.....
No dnes už nie. Mám strach že keď sa pozriem znovu tak v nich už neuvidím teba. A preto sa nečuduj, že sa tak snažím. Nechcem prísť o toho, kto ma zase naučil cítiť aj iné emócie ako radosť a smútok, a tak pridal farby do môjho čierno-bieleho sveta. Preto ťa nikdy nepustím.

 Pseudoblog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu