Neroňte slzy priatelia moji, už teraz som mŕtvy. Však ako inak sa po stave úplného výslnia dá opísať stav úplného úpadku? Ako sa dá opísať stav, keď vaši kamaráti sú už len tieňom daždivého dňa a tváre vašich priateľov sú len rozmazané body v dialke? Môj čas už skončil, nastáva čas silnejších, krásnejších, múdrejších, no proste dokonalejších ľudí? Kam potom patria ľudia ako ja? Do vspomienok na horšie časy? Do úplného zabudnutia? Alebo máme byť vystavený ako odstrašujúci príklad dokonalých podľudí? A to len preto lebo nedokážeme klamať ako ľudia, byť bezcitní ako ľudia, ubližovať ako ľudia? To si vážne zaslúžime posmech za to že sme tým, čím vy tajne dúfate byť? Nie ďakujem, nebudem sa vám vtierať, nie som na to dosť ľudský. Ďakujem za pozornosť viem že vás to ani trochu netrápi a zabudnete na to hneď ako dočítate. Však my nie sme dosť hodný aby ste spomenuli.

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ohcysp  22. 12. 2008 13:11
Dokonalí ľudia neexistujú... Teda aspoň podľa mňa nie je nikto dokonalý..
Napíš svoj komentár