Mali ste aj vy ako malí svoje nedobytne miesto, v ktorom ste sa citili úolne bezpečne? Viem že vám to bude pripadať smiešne ale mojím miestom bola "pevnosť" z dáždnikov. Však aký mohol byť pre malé dieťa lepší úkryt? V domienke že o vás nikto nevie ste sledovali dianie okolo seba a ak ste boli dosť šikovný tak ste ho aj pošťuchovali smerom akým ste chceli. Dnes už som veľký na rôzne pevnosti z dáždnikov a za pár rokov som na ne úplne zabudol ale dnes som jednu našiel. Stála ukrytá v úsmeve mojich priateľov, v ich zdánlivo nepodstatných gestách a hlase. Áno, síce som už veľký, no kým budú na svete takýto ľudia tak sa budem mocť hocikedy schovať do pevnosti z dáždnikov.

 Blog
Komentuj
 fotka
depechemode  14. 1. 2009 18:17
skryvanie sa za dazdnikmi juj x) krasne x)
 fotka
lojla  14. 1. 2009 19:00
Ake jednoduche.
AJ ja som unesena.
 fotka
titusik  14. 1. 2009 19:26
my sme mali taku rohovu sedacku a kde sa stretavali dve ramena sedacky- bol to taky malicky trojuholnikovy priestor- som si casto sadla (rozumej "poskladala") a skryvala
 fotka
barry88  4. 5. 2009 13:27
Aj ja som jednu takú "pevnosť" mala... no doslova som si okolo seba rozprestrela dáždniky dokruhu a schovala sa za ne.. x) ách jááj... to boli čase.. sladké detské xD
 fotka
godot  24. 6. 2010 23:53
tiez mam pevnost z dazdnikov. je to dobre slovo= pevnost.

ako prve som si predstavila dav ludi s dazdnikmi, taka velka spolocna farebna pevnost na celej ulici.
Napíš svoj komentár