Ja... On... Tak to vždy zostane... žiadne my... (Môj naj-deprimujúci blog)

Normálny deň... ako každý iný. Znovu som robila to čo aj včera... a potom som mala chuť tancovať...

Tancovala som... z celého srdca... a ono bilo... tak rýchlo... splašene... a potom som si sadla na zem aby som si oddýchla, zasa som to prehnala.... pozrela som sa von oknom a tam....

Tam som uvidela tie oči... neboli tam skutočne, bola to len moja predstava... iba moja myseľ sa so mnou začala pohrávať...

Hnedé oči.... horúca čokoláda, povedala som si keď som ich videla prvý krát... prvý krát?? Nie... keď som sa do nich prvý krát pozrela boli čierne... chladné... alebo sa mi čierne iba zdali???

Otázku: Prečo som sa do nich vtedy musela zaľúbiť? som už dávno hodila za hlavu... je mi na nič... nepoznám na ňu odpoveď a jediná ktorú by som mohla nájsť je aj tak len... Bol to osud...

Osud... osud... chcel osud aj to, aby som sa s ním zoznámila... s úplne neznámym a naviazala sa naňho ešte viac?? Chcel aby sme sa skamarátili?? Chcel aby som nabrala odvahu sa priznať??

Priznanie... vyznanie... odhalila som mu svoje srdce a on... aj on odhalil to svoje... nič... žiadna láska... len priateľstvo.. stále malé... ja hlúpa... prečo som to vtedy nevzdala? Nepochovala tie city? Prečo som tak veľmi túžila...

Tak veľmi túžila po ňom... po jeho láske? Veď som vedela, že je to márne... on mi nedokáže dať lásku... Ale tú moju by mohol zneužiť...

To som si uvedomila až neskôr... dôverovala som mu... verila... a on si zo mňa spravil zábavku... predtým sme si písali každý deň, niekoľko hodín... a potom prestal... neodpisoval.... nepísal..

A ja som bola čím ďalej tým viac zdeprimovaná... potom napísal a môj deň sa rozjasnil a potom... to šlo dolu vodou... aj keď niekedy som mala pocit, že ma má rád... viac než rád... hlúpy pocit!!!

Áno... má ma rád, sám mi to povedal... Mám ťa rád, ale nemilujem ťa... A ja som strašne tvrdohlavá a sprostá... nie nie som sprostá, len zaľúbená...

Zaľúbená do môjho "Sasukeho"... musím sa pousmiať... Iba kvôli nemu som počúvala svoju kamarátku ako hovorí o Narutovi... a keď mi povedala že ON vyzerá ako Sasuke... google pracoval...

Pracoval a ja som kvôli nemu začala milovať Sasukeho... a na druhej strane, JEHO tajomný výzor... bol to môj tajomný upír... a toto mi viac menej zostalo... až na jednu maličkosť...

Jednu jedinú... milujem Sasukeho.. aj celého Naruta mám rada... milujem upírov a tie tajomné príbehy o zakázanej láske... ale tá jedna vec... už nie som tak naivná... a moja nádej zmizla.. ja..

Ja netúžim po Sasukem ani po nejakom tajomnom nádhernom upírovi... ale nemôžem povedať že túžim po normálnom chalanovi.. ja totiž milujem JEHO... iba jeho chcem... ale bolí to...

Bolí to... stále dúfať že tie slová povie, a bude ich myslieť úprimne... pôjde mu to zo srdca... dobre, stále som naivná..

Ale... aj napriek bolesti som mu vďačná... jemu, láske, bolesti... napísala som krásne básne... pre mňa sú časťou života... sú to poznatky... je to denník môjho srdca...

...ktoré trpelo.. trpí... ale trpieť nechce... musím sa dostať z tejto pavučiny... musím rozprestrieť krídla a uletieť pavúkovi skôr ako ma...

....Skôr ako ma pohltí prázdnota a už nebude cesty späť!

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu