Avšak poznáme aj inú lásku. Väčšinou k opačnému pohlaviu. Keď vidíme na ulici dvoch zamilovaných ako sa objímajú, bozkávajú, idú ruka v ruke krutým svetom...Niekedy sa môže stať, že to nie je láska ale tak povedané „buchnutie,, je to taký krátky omyl vašich hormónov.
Krásna láska, ktorú poznám ja, je tá kamarátska. Svojich priateľov nadovšetko ľúbim, keď majú problém snažím sa im pomôcť lebo viem, že aj oni pomôžu mne.
Chcela by som sa však ešte viac vyjadriť k zamilovanosti. Určite každý z nás už pocítil náklonnosť k opačnému pohlaviu. Každý z nás sa na niekoho vo svojej blízkosti dokáže hodiny pozerať, vyžíva sa v pohľade na to, čo miluje. Túži sa porozprávať o hocičom, len aby počul hlas milovanej osoby, túži ju objať, túži sa jej dotknúť. Chce, aby táto osoba patrila práve jemu. Keď zistíme, že nie len my milujeme, môže sa stať malý zázrak, a my budeme prežívať krásne, jedinečné chvíle, to o čom sme snívali. No niekedy sa môžme aj trápiť. Veď láska nie je len krásna, ale aj zlá a krutá.
Jasne, áno na našej planéte žije približne 6,1 miliarda ľudí a my sa zaľúbime práve do toho, kto o nás nemá záujem. Pár z nás pozná tento pocit, je to ako by vo vás niečo umieralo, cítite sa ako v múzeu alebo galérií. Môžme skúmať diela umelcov, obdivovať ich a snívať o tom, že aj my raz niečo spravíme. Ale všade je napísané: „ Nedotýkať sa!“ a „Ticho prosím!“. Trápite sa, ste smutný, táto láska, sa nedá nazvať láskou, viac sa hodí pomenovanie peklo... utrpenie... bolesť... Kvôli láske si ľudia často siahajú na život, viem je to hlúpe, ale keď niekoho vážne milujete, cítite, že je práve on váš život a vy ho nemáte je to akoby ste boli mŕtvy, bez života...
Aj slová "ten čo ľúbil sklamal sa, ten čo sklamal ľúbi" sú pravdivé, pretože všetci vieme, že až keď človek stratí niečo, čo mohlo byť jeho, uvedomí si, že to vtedy nechcel ale teraz chce, že bol hlúpy, sebecký, nerozvážny... Vo väčšine prípadov je však neskoro.
A tak, čo dodať.... láska, môže byť krásna aj zlá.... môže byť ako večná svieca čo vám svieti na cestu životom ale aj ako krátka, lacná sviečka čo nestojí za nič. Chcela by som vám ešte povedať niečo čo ma pri písaní tejto úvahy napadlo. Zaľúbte sa vždy keď môžte! Ja viem, to utrpenie nie je až také fajn ale čo keď sa zaľúbite do niekoho, kto miluje vás. A aj ten pocit bolesti pominie, keď budete vedieť, že váš zmysel života žije. A vy si môžte každé ráno povedať: „ Čo ak dnes zistím, že ma miluje?: Oplatí sa mi žiť!“ Ja žijem vďaka nádeji a hlavne skvelým priateľom, ktorí ma dúfam ľúbia a pomáhajú mi v ťažkých situáciách a hlavne sú tu vždy pre mňa.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
loveistheanswer
2. 12.decembra 2010 19:55
pekné, milé, nežné a nevinné
5
neznasam,ked niekto nevie nominativ pluralu.. ale inak pekne a prepac za tu malu kritiku,ja vacsinou nekritizujem
Napíš svoj komentár