Valentín, sviatok lásky, na tvári mi robí vrásky. Nemám ho s kým sláviť, zostáva mi len, samej ho stráviť. Závidím? Závidím tím ľuďom, čo spolu ho prežívajú? Nesužujem sa sľubom, že pomôžem tím, ktorým srdcia krvácajú. Sú ľudia opustení i inými ľuďmi obklopení. Sú tí čo sa v spoločnosti iných cítia prázdno, i tí ktorých samota ťahá na dno. Milujem? Milujem nejakú osobu s ktorou by som chcela byť? Ja vlastne ani neviem, či milovať znamená žiť. Veď tí čo milujú, len sa strachom a žiarlivosťou sužujú. Keď ich láska zradí, už si s nimi nik neporadí. Ich srdce je zranené, bolesťou celé zronené. A netúžia po ničom inom, len aby už prestalo biť. Potrebujem? Potrebujem svoje srdce závisťou, strachom a žiarlivosťou sužovať? Potrebujem niekoho nadovšetko milovať? Naozaj to potrebujem? Veď láska prináša len problémy. Láska človeku často kolená podlomí. Tá krásna, čistá láska ukrytá je niekde hlboko, v srdciach dvoch ľudí. Avšak keď miluje len jeden, jeho srdiečko v močiari blúdi. Nevie ani nechce nájsť cestu späť, akosi hnusí sa mu tento svet. Závidím? Milujem? Potrebujem? Načo závidieť niečo čo aj tak nie je také krásne ako sa zdá? Načo milovať, keď nám láska aj tak len ublíži? Kto by už len potreboval závisť a bolesť? Valentín, pre niektorých bežný deň, pre niekoho sladký sen. Užite si ešte zvyšok tohto dňa, tak ako sa Vám žiada.. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj