,,Nemali by sme už ísť?" spýtal som sa Zuzky.
,,A chce sa ti?" pozrela sa na mňa.
,,Hej, chce. " povedal. Ved ti predsa nebudem brániť stretnúť sa s tvojimi kamarátmi, chcel som dodať. Ale vyznelo by to provokatívne. A ja som to už riešiť nechcel. A už vôbec kaziť pekný začínajúci večer.
,,Dobre, tak ja sa prezlečiem a môžeme ísť. Ok?" žmurkla na mňa a ja som prikývol.
,,Už aj tak budeme meškať, tak máme čas. " podotkol som.
,,Nevadí, stavím sa že skoro všetci budú meškať. Okrem Naty a Martina. " dodala ale potichu. Asi sa bojí jeho meno aj vyslovovať.
,,V pohode to povedz aj nahlas. Ja preto nebudem kričať, ked povieš jeho meno. Už si oblečená?" spýtal som sa a otočil som sa.
Bola krásna. Krásne zladená. Prirodzená. Nemusela sa ani maľovať. Nepotrebovala to. To sa mi na nej páčilo, že bola sama sebou. Síce tvrdohlavá, ale aj to bolo pekné.
,,Haló Matúš ideme?" mávala predo mnou rukami. Nemohol som z nej spustiť zrak. Chytil som ju za boky a pritiahol k sebe. Zatúžil som po nej. Aj ked som vedel že už teraz nestíhame, musel som ju aspoň ochutnať. Pobozkal som ju.A z jedného bozku to zrazu bol francúzsky bozk. Začal som ju hladiť po chrbte. A potom som zašiel pod tričko. Nebránila sa. Hladil som ju a škrabkal. Dostal som na ňu chuť. Chcel som sa s ňou nežne a krásne pomilovať. Presne taká ako je ona. Nežná a krásna. Vedel som, že na to nie je vhodná doba, ale nedalo sa to zastaviť. Mal som pocit, že aj ona to chce. Jednou rukou som ju objímal a druhou jej začal rozopínať gombík a potom som prešiel na zips. Ked som jej tam chcel dať ruku, odtiahla mi ju.
,,Myslím, že to už zašlo daleko. Trošku sa nám to pretiahlo,nemyslíš?"pozrela na mňa.
,,Myslel som si, že to chceš. Viem, teraz na to nie je vhodná doba, kedže sa ponáhľame. " vstal som z postele.
,,Chcem to a veľmi. Rozpálil si ma. Ale nie tak rýchlo. Nehnevaj sa na mňa. Nabudúce si dám pozor, aby som ťa až takto nedráždila. " povedala smutne.
,,Nie, nie to nerob. Ved dráždiť sa môžme nie? Mne nejde o sex, ale o teba. Ale ked som ťa videl, takú krásnu, nemohol som odolať. A nemaj pocit viny. ja to chápem. Tak podme už radšej. " chytil som ju za ruku a spolu sme vyšli z izby. Obuli sa, zobrali si bundy a Zuzka ešte rýchlo zbehla dolu povedať rodičom, že odchádzame von.
,,Rodičia nám prajú príjemnú zábavu. " povedala, ked sa vrátila.
,,Pekne teda. Len už podme. Dosť meškáme. " povedal som.
,,Ty sa tam nejako veľmi tešíš, nie? " usmiala sa.
,,A tak vieš, chcem spoznať tvojich kamarátov a samozrejme kamarátky. Dúfam, že všetky sú také milé ako Naty. " zažartoval som.
,,Hééj!" pozrela na mňa škaredo.
,,Ved som žartoval. Mám len teba. " usmial som sa a pobozkal ju. Spolu sme kráčali dolu ulicou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár