,,Nemali by sme už ísť?" spýtal sa ma po chvíli.
,,A chce sa ti?" spýtala som sa ho.
,,Hej, chce. " odpovedal. Ale nebola som presvedčená, že vraví pravdu. Ale ja som sa aj celkom tešila. Vidieť starú partiu, starých kamarátov. Kedy sa mi to zas podarí? vravela som si v duchu.
,,Idem sa obliecť a môžeme ísť. Ok?" pozrela som naň ho. Potrebovala som si len prezliecť tričko. Bola to minútka.
Zrazu sa len spýtal či som hotová a otočil sa. Hľadel na mňa. V jeho očiach som videla vášeň. Lásku. Obdiv. Hľadel na mňa ako zhypnotizovaný.
,,Hej Matúš ideme?" vyrušila som ho. Pozrel na mňa a zrazu si ma len tak pritiahol k sebe. Jeho ruky skončili na mojich bokoch a tie moje som si položila na jeho ramená. Dal mi pusu a potom sme sa začali bozkávať. Bolo to nádherne a nechcela som v tom prestať. Na chvíľu som zabudla, že sme sa niekam chystali. Prechádzala som mu po chrbte a uvažovala, či mu mám zájsť aj pod tričko. Viem, o takých veciach sa neuvažuje, také sa robia, ale ak by som to spravila, už by som nezastavila to, čo by nasledovalo potom. A tak som svoje ruky nakoniec nechala tam kde boli.
On ale zašiel pod tričko a hladkal ma po chrbte. Páčilo sa mi to a čakala som, čo bude nasledovať dalej. Kde to až skončí. Potom som ale zacítila jeho ruky ako mi rozopínajú zips. To som už musela zakročiť. Nie že by som to nechcela, ale nie teraz. Musela som ho zastaviť skôr, ako by som ho úplne rozdráždila.
,,Myslím, že to by už stačilo. Trošku sme to pretiahli nemyslíš?" pozrela som naňho.
V jeho očiach nebol žiaden hnev. Nič. Ale ja som bola nahnevaná sama na seba. Viem, že toto sa nerobí, ale nemohla som inak.
Porozprávali sme sa o tom čo sa stalo a on potom rýchlo vstal z postele.
,,Podme už. Už dosť meškáme. " povedal. A tak som vstala. Obuli sme, zobrali bundy a ja som ešte zišla dolu do kuchyne rodičom povedať, že odchádzame von. Musela som presne mame povedať, kde budeme a kto tam asi bude. Stará sa ako keby som mala 15 rokov.
,,Rodičia nám prajú príjemný večer. " odovzdala som mamin odkaz.
,,Pekne. Ale už podme. Dosť meškáme. " povedal.
,,Ty sa tam nejako veľmi tešíš nie?" pozrela som naňho. Až som sa na chvíľu zamyslela. Prečo tam chce ísť viac ako ja? Sprostosti, ved ja sa tiež teším.
,, A tak vieš, chcem spoznať tvojich kamarátov a hlavne kamarátky. Dúfam, že všetky budú také milé ako Naty. " usmial sa. Vedela som, že žartoval, ale nedalo mi to. Pokarhala som ho.
,,Hééj!" zvolala som.
,,Len som žartoval. Mám len teba. " povedal a pobozkal ma.
Chytili sme sa za ruky a spolu kráčali dole ulicou. Ten bar bol asi tak 10 minút chôdze od nášho domu. V polovičke cesty mi zavibroval mobil. Matúš si to asi nevšimol. Volala mi Naty. Asi len chcela vedieť, kde sme. Nedvihla som. Ved načo ked som asi pár minút od nich. Strčila som mobil naspäť do vrecka.
,,Vieš, že už sa nemôžeme vrátiť. Videli by nás. " povedala som, ked sme zastali pred barom.
,,Ja viem. A prečo by sme sa mali vracať?" opýtal sa.
,,Ja len tak. Ak si si to náhodou rozmyslel. Tak podme. Už na nás čakajú. " povedala som a vykročili sme po schodoch. Potom sme už len otvorili dvere a už som ich videla. Sedeli hned oproti. Asi aby mali prehľad, kto prišiel a odišiel. Dobré miesto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár