Už dva týždne na teba myslím a hľadám. Hľadám tvoje číslo, pýtam sa všetkých, ale nik ťa nepozná. Ako keby...ako keby si nebola z tohto sveta. Možno tu ani nebývaš a nenechala si na seba kontakt. Preto...preto ťa nik nepozná.
Si ako mimozemšťanka. Taká krásna a nedobytná.
Idem do mesta a hľadám najvyššiu budovu. Odkiaľ budem pozerať na celé mesto a nájdem ťa. Uvidím ťa v dave ľudí. Myslíš, že sa to nedá? Ale áno. Ak máš intuíciu a schopnosti k tomu.
Stojím tu. Na najvyššej budove. Vidíme tisíc blondínok podobných tebe, ale žiadna nie si ty. Moje srdce nebije ani pri jednej z nich.
Už som to chcel vzdať. Odísť do mesta a len tak sa potulovať. Ale moje srdce niečo zachytilo. Tep iného človeka. Vidí ťa. Cíti ťa. Utekám tým smerom. Kým nebude zelená. Musím ťa stihnúť. Neutečieš mi...môjmu srdcu neutečieš.
Dievča:
Nevideli sme sa už dlho. Osud asi nechcel aby sme boli spolu. Nezavolala som ti, ale mohla som. Moji priatelia vravia, že ma hľadáš. Ale nikto na mňa nemá kontakt. A keby aj mali, nedajú ti ho. Vedia v čo verím.
Vyšla som si do mesta. Ako každý iný deň. Možno ma dnes nájdeš. A možno nie. Stojím na priechode a zrazu cítim niečo. Vietor sa zdvíhol prudšie. Začalo fúkať, ale nik iný to nevníma...len ja. Len mne je zima. Ako keby sa čas zastavil. Spomeniem si na teba.
Vidím ťa. Vidím ako sa ponáhľaš. Uvidel si ma? Mám sa schovať alebo počkať? Ešte stále je červená.
Ponáhľaj sa. Mám na tvár úsmev. Až kým...ach nie...už je zelená. A ty...
(či ju stihol alebo nie, to bude nabudúce)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár