,,Tak sa mi tam maj a nie že si za ten mesiac niekoho nájdeš. " usmial sa Sam a pobozkal. Posledná pusa pred odletom.
,,Neboj sa, to sa ani nedá. " zasmiala som sa.
,,Nežartuj. Budeš mi chýbať. Budeme si písať správy, ok? " spýtal sa.
,,Aj ty mi budeš chýbať. Ale ten mesiac prejde rýchlo. A áno budeme si písať. A viem, že sa mám ozvať, keď pristanem v Bratislave. " povedala som.
,,Presne tak. Veľmi ťa ľúbim. " povedal.
,,Aj ja teba. Už musím ísť. Tak zatiaľ Sam. Ahoj. " povedala som.
,,Ahoj. " rozlúčil sa. Ja som si zobrala kufor a otočila sa mu chrbtom. Ani sa radšej neobzriem. Ale obzrela som sa. On tam stále bol, až kým som nenastúpila do lietadla.
Sadla som si. Chvalabohu som mala miesto pri okne. Mohla som sa aspoň pozerať z okna. Chvíľu mi to vydržalo. Ale potom som zaspala a zobudila som sa až pred pristávaním.
,,Za pár minút budeme pristávať. " vravela letuška. Na to som sa zobudila. Ani sa nedivím, že som zaspala. Už dlho som nespala bez toho, aby ma niekto nezobudil.
Tak som sa tešila, že za chvíľu uvidím otca, mamu, sestru a aj moju naj kamarátku Mary, že som stále pozerala von oknom, či už sme tu.
Konečne sme vystupovali. Tí ľudia predo mnou sa strašne vlečú. To sa za nikým neponáhľajú? Ja keby môžem nasadím turbo a predbehnem ich. Ale musím byť slušná. Ach, ešte aj tu ma to zastihne. Zatiaľ som poslala smsku Samovi.
,,Ahoj už som vystúpila z lietadla. Za chvíľu uvidím rodičov a neviem sa dočkať. Všetci sa tu tak vlečú. Ozvem sa. Miška. " napísala som mu. To som sa už pozerala všade okolo, ale nikde som ich nevidela. Začala som chodiť hore dolu a pozerala sa, či nešli len niekam do kaviarne alebo či nie som len slepá. Nechápala som.
,,Moji rodičia tu nie sú. Nerozumiem tomu. Kde sú? Zabudli, že mám prísť? Ach . " napísala som Samovi. Nevedela som čo mám robiť. Až po chvíli ma napadlo zavolať Mary.
,,Prosím? " zdvihla to.
,,Ahoj, kde ste? Nikde vás nevidím. " vravela som zúfalá.
,,Miška, to si ty? Za chvíľu sme tam. My sme trošku zle zabočili, teda ja, kedže šoférujem. Sme sa zarozprávali, že ako sa tešíme na teba a už sme minuli odbočku. Prepáč mi, hneď sme tam. Za dve minútky. Dobre?" povedala Mary.
,,Dobre. Ja len, že som sa bála, že ste zabudli. " povedala som smutne.
,,Nezabudli. Musím končiť. Pá. " a zložila to Mary. Tie dve minúty boli najdlhšie v mojom živote.
,,Už ich vidím. Prišli. Prepáč, ak som ťa vystrašila. Veľmi ťa ľúbim. " napísala som Samovi, nech sa nebojí o mňa.
,,Tak to som rád, že na teba nezabudli. To sa ani nedá, zabudnúť na teba. Daj si pozor a ozvi sa mi neskôr. Ak teda nezaspíš . A ja ťa ľúbim. " odpísal mi Sam. Usmiala som sa, zdvihla hlavu a videla štyroch ľudí ktorí mi kývali. Konečne niekto koho poznám.
,,Miška, dcérenka moja vrátila si sa! Tak sa teším. No ukáž sa mi ako ťa tam zmenili. " chytila ma mamina a začala si ma obzerať.
,,Mami nijak ma nezmenili. Skôr probléme so mnou mali. Ja sa tak teším, že vás vidím. " tešila som sa nahlas. Ešte že si nás nik nevšímal.
,,A aké problémy? Dúfam, že si nám neurobila hanbu. No ale vyzeráš inak. Taká spokojnejšia. " povedala mamina.
,,Skôr vyzerá byť zamilovaná. " usmiala sa Mary.
,,Sestrička ty si tam niekoho zbalila? A má aj brata? A je to herec? Možno budeš slávna a budeš v telke. " začala moja mladšia sestra.
,,A ty si si tam niekoho našla? A čo si ho nepriviedla so sebou? Ja dúfam, že to herec nebude. Tí sú taký namyslený. " povedala moja mama. Už viem po kom som taká úprimná.
,,Aj to bude mami. Ale teraz by ste mohli aj otca pustiť ku mne, nech si ma vyobjíma. " žmurkla som na mamu.
,,Jasné, jasné. Tak vidíš tatko, dcérka si ťa volá. " žartovala mama a ustúpila, nech sa aj on ku mne dostane.
,,Ahoj moja. Som rád, že si prišla a obetuješ prázdniny s nami za tie, čo si mohla byť tam. " povedal a usmial sa.
,,Tak stále som dobrá vychovaná a viem, čo sa patrí. A na druhej strane mi to aj dobre padne, odtiaľ vypadnúť. Veď Mary vie o čom hovorím, že?" usmiala so m sa na ňu.
,,Neboj, vravela som ako málo času si mala na mňa. A akého starostlivého agenta si mala pri sebe. " zasmiala sa.
,,Ha ha, že starostlivého. To len ty si ho takého videla. A čo ešte to medzi vami pokračuje?" vrátila som jej to.
,,O tom potom. Teraz rozprávaj ty. A preháňaj. Ale cestou k autu si vychutnaj ešte to ticho, lebo potom sa nezastavíš. Tak ideme, smer auto a potom k nám domov. " zavelila Mary a my sme poslušne išli. Ja v objatí mamy a otca, a sestra sa zhovárala s Mary. Bolo tak fajn byť doma.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár