V autobuse sme si sadli úplne dozadu. Tam býva vždy najväčšia sranda. Andrea sa potom už prestala vypytovať a tešila na zábavu. Ved ak to je nejaké prekvapenie, tak si ho predsa nedáme pokaziť. Ničím. A vôbec nie našou ženskou zvedavosťou. Musíme sa s babami dohodnúť cez týždeň a skočiť kúpiť niečo pre tých našich chlapov na neskorého Valentína. A musím sa konečne spýtať Petra, kam to vlastne chodí do školy a odkiaľ je. Ja si myslím, že ak nie je odtiaľto, tak potom bude jedine z Trnavy. To je tak blízko.
,,Aj u nás dnes prespíš?" pýtam sa ho. Napadlo ma to až teraz. Ved prídeme až ráno a bus mi určite tak skoro nepôjde.
,,Nie, ja pôjdem domov. Teda ku kamarátovi. " povedal.
,,Ale ty nie si odtiaľto, že? Baby vraveli, že na ich gympel nechodíš. Tak potom kde bývaš ked cez víkend nechodíš domov?" spýtala som sa ho.
,,Odhalila si ma. Prespávam u Lukáša. Chodíme spolu do školy, do Trnavy. A poznáme sa dlho. Takže jeho rodiča ma berú ako vlastného. Tak som cez víkend u nich. Ale len vtedy, ked idem s tebou von. Inak som doma a učím sa. " usmial sa.
,,Takže si z Trnavy? Tak to tam budeš potom poznať nie?" žmurkla som naň ho.
,,No nie priamo z Trnavy. Bývam za Trnavou, v takej dedinke. Ale poznám trochu mesto, hlavne bary a viem asi aj kde je tá diskotéka kam ideme. Ešte nejaké otázky, pani policajtka?" zasmial sa Peter.
,,Nie, žiadne. Ste prepustený. " vrátila som mu to.
,,Hej, zaľúbenci už ste skončili s intímnym rozhovorom?" zasmiala sa Andrea.
,,Aký intímny? Normálny rozhovor sme viedli. " vravím jej.
,,To je jedno, hlavná vec že už ste s tým skončili. Neizolujte sa od nás. " zas vtipkovala Andrea.
,,A o čom ste kecali?" pýta sa Peťo.
,,O tom, že by sme sa mohli ísť ešte najesť pred tým, kým pôjdeme na disko. Bude sa nám aj lepšie piť. A už vieme aj kam. " prihlásil sa o slovo Braňo. Predbehol Andreu.
,,Dobre, aj tak som nejaká hladná. " povedala som.
,,A čo si nejedla?" podpichol ma Peťo.
,,Ale jedla, ale pred dvoma hodinami. " zasmiala som sa.
,,Inak už sme v Trnave ľudia. Kde vystúpime? Až na stanici alebo skôr?" pýtal sa Mário.
,,Najlepšie bude na tej druhej zastávke. Budeme to mať bližšie." povedala Annie a všetci sme prikývli.
,,Budeme to mať bližšie k jedlu. " zasmiali sa chalani.
A tak sme vystupovali na druhej zastávke, pri parku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár