"Je koniec, že?" Usmiala sa a začala zbierať rozhádzané šatstvo z podlahy. Čierne gaťky, bielu podprsenku, hnedé menčestráky a zelený sveter. Žlté ponožky si musela štvornožky vyťahovať spod postele. A on sa na ňu len díval sediac na starom rozheganom radiátore, z ktorého sa odlupovala biela farba. Ivan by ho zabil, keby vedel, že sa s ňou znova vyspal. Zakázal mu na ňu sa čo i len pozrieť. Argumentoval, že je starší. Keď sa pri tomto detskom odôvodnení Igor podvedome usmial, Ivan sa rozkričal, že ju videl prvý a zaťal päste. Nemohol vedieť, že Igorov úsmev patril len spomienke.

Bolo leto, horúci večer a mama im práve povedala, že otec sa vráti až zajtra. Obaja zosmutneli, Ivan dokonca zašiel za štôlňu. Igor sa zhováral so starým otcom, ktorý hneď ako matka vyšla na poschodie, začal rozprávať príbeh o tom, ako čakal on na svojho otca, ktorý sa mal vrátiť z Ameriky. Ako ho jeho mamička od skorého rána nemohla odlepiť od brány a ako vynaliezavo mu dala natrieť tú bráničku, aby tam nestál len tak "naverímboha". A ako ju potom čerstvo namaľovanú preliezal, keď ho zazrel za zákrutou.
Zrazu však Igor začul hlasné vrčanie motora a zo skúsenosti už vedel, že je to otcov kamión. Rozbehol sa k bráne, silným ťahom ju otvoril a hodil sa otcovi do náručia. Ako vždy, keď došiel domov po dlhšom čase, ťapol chlapca po zadku a ten automaticky vyliezol do kabíny a začal otáčať volantom, stláčať gombíky a poťahovať páčky. Keď sa však pozrel von oknom, uvidel scénku, ako otec objíma Ivana, hladká ho a potichu mu niečo hovorí. Ivan sa mu však vyslobodil z objatia a s uplakanou tvárou vykríkol: "Ale ja som starší!" a rozbehol sa domov. Igor ešte stihol zazrieť otcov ľútostivý výraz, ale keďže bol už zvyknutý na bratovu precitlivenosť, znova sa vrátil k "chlapským záležitostiam".



Klaudia už odišla. Nezostala po nej ani vôňa jej parfému či pohlavného styku. Akosi upodozrieval dokonca aj svoju perinu, že odmieta vsať vôňu cudzej ženy. Stále ten istý pach.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár