Príbehy cudzie. Obchádzajú ma, pokukujú po mne, ľahko sa ma dotýkajú, náhodne sa obtrú i surovo do mňa sotia. Iné narušujem ja, ich kruhy, potom mi je ľúto, inokedy jasám. Z niektorých sa púšťam žilou, z iných Ariadninou niťou. Prepletám ich, zauzľujem, trhám a znova spájam. Ráno sa budím a som v ich epicentre, večer si líham a ledva sa držím na periférii.
Možno ma už nebaví byť v tomto Lunaparku Svetov. Kde každý kút je niečí, len nikdy nie môj. Asi ma len unavilo chodiť všade na návštevy a odchádzať s tým, že ja ich nemám kam pozvať. Pretože na vytvorenie takého Sveta je nutné mať toho druhého. Ako keď jedna ponožka je na figu bez svojho páru.
Príbehy a rozprávky. Otvorte mi už moju vlastnú diaľnicu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
18. 8.augusta 2022 16:29
ved to musi byt super byt obklopena tolkymi pribehmi!
Napíš svoj komentár