kompas horlivo ukazoval na Ypsilon, pretoze mu velmi chIbal, ako sa tak dival do chlpatej pici niekde daleko s holubmi v penovej hmote a slnko v ten den hladilo mesiac po jeho ohnivej hrive plnej chladu a beznadeje ,
padal dolu k zemi a zrazu bol tak velmi slobodny ,lahky a tesil sa na kravatu ktora sa plazila tam dolu podnim v trave. Hlas huciaci v hlave plnej nicoho ,prazdnota za dverami a uz ziadne krasne kvety visiace z konarov dnesneho sveta , mozme za to sami ze nam nevychadzaju riadky ani strany sice zacne prsat a vo vode je zivot no nikdy sa nevratis rano.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár