Uvedomila som si, že sem veľmi málo píšem. No a aby som aspoň trošku napravila túto krivdu, tak dnes napíšem pár riadkov. Začnem dosť prozaicky, keď poviem, že som sa dnes ráno zobudila s hroznou bolesťou v krku. Trpko som zistila, že ma seklo, a teraz tu sedím ako polo ochrnutá a otáčam sa celým telom. Našťastie robím v nemocnici. By ste sa čudovali, akú robí doktorom radosť ak môžu hneď predpisovať kvantá s kvantá liekov. Našinec by si povedal, veď čo je to len seknutie teraz ma to bolí, o chvíľu to je preč, ale doktor, ten hneď nájde sto liekov, ktoré zaberajú na daný problém. Ktovie, či poznajú nejaké lieky aj na roztrhané srdce, ubelenú dušu a pošliapané sebavedomie...
No o tom silne pochybujem. Alebo by nám predpísali silné antidepresíva a udržovali by nás v celoživotnej letargii. Aj to je spôsob ako sa zbaviť zlého pocitu a dolámaného ega.
Iste sa poniektorí pýtajú prečo vediem takéto reči. Možno preto, lebo aj ja sama potrebujem čo to vo svojom živote pomeniť, no nenachádzam odvahu urobiť to. Som asi príliš obmedzená vo svojom svete, v ktorom sa mi na jednej strane páči, no na druhej strane ho nenávidím. Hrozivo sa bojím zmeny a všeobecne zmien. Aj keď si to kompenzujem častým menením svohjo výzoru, alebo prestavbami v mojej izbe.
Bojím sa toho, čo sa stane po tom. Čo budem robiť po tom. Neostanem ešte viac sama ako som teraz, hoci je okolo mňa toľko ľudí...
Zistila som, že to či je človek sám nezávisí vždy od toho koľko ľudí je v jeho blízkosti. Sám môžeš byť aj uprostred New Yorku. Samota je podľa všetkého stav našej mysle a rozpoloženie nálad.
A tak sa znova môžem dostať k téme, čo mi teraz predpíše pán doktor... "no milá moja, večer si choj trochu zabehať, potom si pocvič a keď budeš dostatočne zmordovaná, nezostane ti čas uvažovať nad kravinami ako sú tieto. A ako iste vieš, športom sa uvolňujú aj hormóny šťastia endorfíny a budeš sa cítiť... ajjajaj ani lieky nepotrebuješ"
Je to pravda. Teda aspom si myslím. Zamestnávaním mysle hodnotnými vecami sa zbavíme zlých pocitov. No a keď to raz nejde po dobrom, potom musíme zvoliť trochu agresívnnejšiu metódu na porazenie depresie. Rob to, čo máš rád. Športuj, maľuj, spievaj, skáč, krič... len nebuď doma zavretý so svojimi myšlienkami...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár