Uz nedokazem nikomu doverovat...preco je to tak? Laska je plna klamstiev a podvodov...casom pride pekna chvila, ale potom opat len klame a sklame. Za ten rok co ho poznam som myslela, ze uz sme zosuladeni, snazila som sa prisposobit jeho chaotickemu zivotu, jeho naladam, zalubam a kamaratom. Islo to, aj ked sem tam som v sebe dusila smutok z toho co robi, on na to vzdy prisiel, videl to na mne, dostal to zo mna, ja som cakala nejaku reakciu, odpoved, ktora neprichadzala uz zase asi po stikrat, ale jemu to tak vyhovovalo, tvaril sa , ze je vsetko ok, ze tym, ze som mu povedala, co ma trapi a naivne cakala na odpoved, sa to vyjasnilo a mozme pokracovat dalej. A ja hlupa som si myslela, ze to takto moze byt, ze je to v podstate celkom fajn. Lenze clovek ako ja nedokaze zit v neistote a nedovere voci cloveku, ktoreho miluje. A preto dost casto, ked je toho vo mne vela, vybuchnem a dokazem ho par slovami aj prekvapit. No a co, aj ja mozem robit co chcem,povedat co chcem, aj ked z toho vyjdem ako najvacsia svina, ktora si mysli, ze len ta jej pravda je naj. No on po tych vsetkych slovach o jeho chybach a nedostatkoch, ktore mi vadia v nasom vztahu, je opat ticho, len smutne pozera a nechape. Vtedy sa neznasam za to, ze ho chcem zmenit, nemam na to pravo. Kazdy je taky, aky je. Ale ja to robim, ja sa kvoli nemu menim, prisposobujem sa stale znovu a znovu. Asi ho az prilis milujem, prilis som sa nanho naviazala...on to neciti ako ja. Viem to, to sa da spoznat. Lubi ma...to ano, ale nemiluje. Mozno to povie, ale ako mu mam verit? Tolko sklamani, co som uz pri nom prezila a opakovane som odpustala, mi nedovolia verit mu na sto percent...stale to tam je, neistota a obavi, ci je to naozaj laska. Ano mam len 16, pred sebou mozno plno dalsich chalanov a ja sa tu trapim s jednym. Lenze ja nepozeram dopredu, ja zijem teraz prenho, pre tento vztat, tuto lasku a netrapi ma ci budu nejaki dalsi.Chcem len jeho...chcem chcem a to velmi, ale bojim sa...co ak ma na intraku inu, co ak ma podviedol, co ak su mu kamarati prednejsi, co ak....? Niekedy ho mam chut udriet, vazne. Tak velmi aby ho to poriadne bolelo. Nech vie ake to je. Vravi mi: ,,Ja sa na teba nedokazem hnevat." Ale ja chcem aby sa hneval, a aby mi povedal, preco sa hneva,ako ja jemu. Sme neskutocne odlisni. Vsetko chceme kazdy inak. On ide dolava, ja doprava. Robi veci, ktore nedokazem pochopit, nejde mi to, aj ked velmi chcem. Ma ine priority ako ja, iny rebricek hodnot. A preto som zase raz z nas dvoch nervozna. Z toho, co sa s nami deje, tento tyzden sme si boli taki daleki ako asi este nikdy a ja sa bojim, ze jeho city vyprchali, aj ked trvdil opak. Tvrdil...aj ja mozem tvrdit to, co si nemyslim. Chcem pauzu, lenze prenho znamena pauza koniec a po tom zas netuzim. Alebo to mam ukoncit uplne? Ani to nechcem, aj ked v kutiku duse mi nieco vravi, ze to tak bude najlepsie. No to by pre mna bolo neskutocne utrpenie byt bez neho.
Raz mi jedna osoba, ktoru si velmi vazim povedala: ,,Nerob veci tak, ako ich necitis."
Asi na tom nieco bude.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antarktis
1. 9.sept. 2007 18:19
nerob veci tak ako ich necitis ... ... no viem je tazke to sprevit ... ... uplne stebou suhlasim ... ... ja tiez hovorim co ma trapy a moja polovicka je ticho ... ma ine problemy ... ... ona ma 16 ako ty no uz bude mat 17 ... ... ja mam 21 no uz o par dni to bude22 ... ... dost velky rozdiel ja viem ... no ja ju milujem a ona tvrdi ze aj ona mna ... no tiez to tak moc z jej srany necitim ... je to setko strasne komplikovane ... ... niekedy by som bol radsej sam ... no ale co je lepsie trapit sa sam alebo sam s niekim ... ... a ajtak sa citim stale sam ... jedina zmena je ze mi vravy ze ma miluje ... ... ... a ta pauza ? ... neviem ... skus dat koniec a ak to tak necha tak ti zato nestoji aby si sa trapila pre nho ... ... ja by som sa urcite len tak rozist nevedel ... pytal by som sa preco ak niekoho milujem a nechcem ho stratit ... urcite by som dal pychu bokom ... ..a este raz : NEROB VECI TAK AKO ICH NECITIS
Napíš svoj komentár