Na slovenčine berieme výklad a preto sme mali pár vecí napísať týmto štýlom (čiže bez nejakých vlastných názorov a objektívne). Nejaké veci sem zverejním, môžu tam byť chyby. A má to kultúrno-vzdelávací charakter
Olympiáda je športové podujatie konajúce sa každé 2 roky ako Zimné olympijské hry a Letné olympijské hry. Športovci z krajín celého sveta sa stretnú vo vybranom štáte a pod vlajkou svojej vlasti (čo nie je pravidlom) medzi sebou súperia v rôznych disciplínách.
Olympijské hry pochádzajú zo starovekého Grécka, kde ich usporadúvali ako poctu Diovi.
Športovci, ale aj básnici, hudobníci, maliari a sochári, filozofi a politici sa raz za štyri alebo päť rokov zišli v Olympii na Peloponéze, mnohí po dlhej ceste, len aby sa mohli zúčastniť hier súťažením alebo aspoň ako diváci. Prvé olympijské hry sa konali roku 776 pred n.l., zároveň zakotvili začiatok gréckeho kalendára. Hry boli myslené ako pauza vo vojnách, oddych od bojovania, preto sa zaviedol pojem ekecheiria, všeobecný posvätný mier medzi všetkými gréckymi štátmi v dobe konania olympiády. V súčasnosti sa organizátori k tejto tradícií nevrátili, vyzerá to skôr naopak, pred začiatkom a počas hier sa rozoberá, s kým má krajina konflikt, režim, ako sa stavia k ochrane ľudských práv, a končí to nezúčastnením sa niektorých krajín, po prípade športovcov. Na rozdiel od Olympie sa však na hrách môže pokochať každý. Keďže v staroveku ešte nebola rovnoprávnosť medzi pohlaviami, súťažiť mohli iba slobodní občania gréckeho pôvodu, vylúčení boli cudzinci, otroci a ženy. Pozerať sa mohol ktokoľvek, samozrejme okrem Grékyň. Ženy sa mohli zúčastniť na vlastných závodoch nazývaných Héraia zložených z 3 bežeckých pretekoch.
Závodníci sa museli dostaviť na miesto konania mesiac pred začiatkom hier, kde sa pripravovali intenzívnym cvičením a diétou. Hry sa začínali sprievodom športovcov a ich prísahou Diovi. Úlohu rozhodcov mali zvolení funkcionári, helladonikovia, najskôr dvaja, potom desiati alebo dvanásti.
Do štrnástej olympiády, teda 64 rokov, sa súťažilo v jednoduchom behu po dĺžke štadión. Na pätnástej olympiáde Gréci pridali dvojitý beh, teda pretek na dve štádiá. O štyri roky sa mohli prejaviť aj vytrvalci, začalo sa pretekať v dlhom behu na 12 dĺžok štadióna, neskôr predĺžených na dvojnásobok, teda 4,6 kilometra. Od osemnástej olympiády bol zavedený päťboj, aby mohli muži prejaviť okrem svojej rýchlosti aj silu a šikovnosť. Ten začínal behom, nasledoval skok s pomocou činiek, hod 1,5 až 6 kilovým diskom, oštepom merajúcim 120 až 150 centimetrov, kde sa prihliadalo na diaľku ale aj na presnosť. A nakoniec zápas, ktorého cieľom bolo dostať súpera trikrát na zem. Neskôr Gréci pridávali boxovanie, preteky s dvojkolesovými vozmi so štvorzáprahom, dorastenecký beh, päťboj a box, branné zdatnosti s mečom, štítom a prilbou, päť disciplín v pretekoch na vozoch v hipodróme, preteky trubačov a hlásateľov, nie však o prednes, ale o silu hlasu a právo vyhlasovať víťaza, a pankration, čiže zápas vo voľnom štýl, kde bolo dovolené takmer všetko.
Popri olympijských hrách sa uplatňovala kalokagatia, teda harmónia v duševnom a fyzickom rozvoji. Víťazom sa dostávala česť a sláva, mohli si nechať vyrobiť sochu, tí, ktorí vyhrali trikrát, ju mohli dokonca vystaviť v posvätnom okrsku miesta konania hier. Cenou pre víťaza nie je a nikdy nebol vavrínový veniec, ale veniec z olivových listov. Jeho držanie znamenalo pre Gréka najväčšiu poctu, bolo asi jediným titulom, ktorý mal celo grécku platnosť. Víťaz hier sa stal po zbytok života stredom pozornosti a úcty spoluobčanov.
Vo 4. storočí začali olympijské hry upadať. Nepáčili sa totižto kresťanom, ktorí prehlasovali, že sú to pohanské hry. Roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.
Znovu obnovené bol až v roku 1894 prijatím návrhu baróna Pierra de Coubertina v Paríži, otvorené v roku 1896 v Grécku. Na prvej modernej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. Bol vytvorený Medzinárodný olympijský výbor, v ktorom sú zástupcovia štátov a starajú sa o organizáciu hier doteraz. Pre vojnové konflikty sa hry nekonali v rokoch 1916, 1940 a 1944. Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924.
Olympiáda je filozofia života, kombinovanie vyrovnaných kvalít tela, vôle a mysle. Prepájanie kultúry a vzdelania. Olympiáda hľadá spôsob života založený na radosti nájdenej v úsilí, vzdelávacej hodnote dobrého príkladu a rešpekte základných a univerzálnych etických princípov.
Olympijské stanovy, základné princípy, paragraf 1
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.