Krátky román v roku 1920 vydal známy francúzsky spisovateľ Romain Rolland. Niekdajší študent histórie okrem toho pôsobil ako profesor dejín umenia na prestížnej parížskej univerzite Sorbonne. Bol zástancom mieru, preto sa 1. svetovej vojny nezúčastnil. V roku 1915 dostal Nobelovu cenu za celoživotné dielo a prínos celosvetovej literatúre.
Pôvodným názvom kniha Pierre et Luce patrí do medzivojnovej literatúry. Rolland ju napísal ako odozvu na udalosti 1. svetovej vojny. Nepáči sa mu nezmyselnosť vojny, vymiznutie mravných pravidiel zo spoločnosti, beznádej, to, že ľudia stagnovali a radšej chceli zomrieť, lebo vo vojne nevideli ďalší život.
Dej sa odohráva v Paríži vo Francúzsku a je časovo ohraničený, trvá od 30. januára do 29. marca 1918. Romain sa možno inšpiroval dátumom svojho narodenia, 29. januárom.
Ako hlavné postavy tu vystupujú Peter a Lucia.
Peter: mladý 18-ročný chalan, pochádza z meštianskej rodiny, má slušných rodičov nevymykajúcich sa z normy, a to je možno chyba, mama je kresťanka, otec sa rád správa presne podľa spoločenských zákonov, rodičia majú svoje deti radi, ale kvôli tomu, že zabudli byť spontánni, im svoju lásku nevedia prejaviť, Peter mal oporu aspoň vo svojom staršom bratovi Filipovi, ktorý však bol povolaný na vojnu a tak v zápale vlastenectva odišiel na front. Zakaždým, keď sa Filip vracia domov, vyžaruje čoraz menej životaschopnosti a vášne, ktorú prejavoval na začiatku, neodpovedá na Petrove otázky, lebo ho nechce sklamať a povedať mu, že vojna nie je to, čo si myslel, preto Peter po čase prestane a komunikácia medzi 2 bratmi sa dostáva na bod mrazu. Filip raz zbadá Petra v meste s Luciou a zistí, prečo je Peter iný, veselší ako býval, chcel by mu nechať tento pocit, ale vie , že musí ísť na vojnu, čo mu raz pri rozlúčke aj spomenie.
Lucia: dievča z chudobnej rodiny, jej mama si zobrala chlapa z gazdovskej rodiny, čím sa vzpriečila svojim rodičom, bohatým meštiakom zatrpknutým v ich spoločenskom rozdelení ľudí, tí ju vydedili a prerušili s ňou kontakt. Do biednych podmienok, keďže otec bol chorý a nemohol pracovať, sa im narodilo dievčatko Lucia. Mama pracuje vo fabrike na výrobu zbraní a živí sama celú rodinu. Lucia je dievča veselé, spontánne, zaujíma ju to, čo sa deje teraz, v tomto okamihu, má talent na maľovanie, ale rodičia nemajú peniaze na jej ďalšie vzdelanie. Maľuje diela slávnych umelcov, používa iné farby ako v origináli, ale veľmi ju to netrápi.
Mama čaká s priateľom bábätko a Lucia sa cíti byť podrazená, je to dieťa plné lásky, a jediný, koho mala doteraz rada, sa jej odďaľuje.
Kniha sa začína scénou v metre. Počas bombardovania Peter zbadá v veľkom chaose Luciinu tvár. Je to pre neho niečo ako zjavenie anjela, dodá mu nádej, hovorí si, že aj keby to dievča už nikdy nevidel, jeden pohľad mu stačil na celý život. Neskôr sa však náhodne stretnú, zoznámia sa a zamilujú jeden do druhého. Večeriavajú spolu, hovoria o plánoch do budúcnosti, o Luciiných kresbách, postupne puto medzi nimi silnie. Po čase idú na návštevu k Lucii, zatiaľ čo jej mama je v práci. Lucia sa hanbí za to, odkiaľ pochádza, ale vie že Peter by to mal vedieť. Raz, keď sa vracali z reštaurácie, neďaleko od nich vybuchla bomba. Skryli sa do výklenku a Lucia Petrovi sľúbila, že si budú patriť na Vzkriesenie, čiže na Veľkonočnú nedeľu. Peter súhlasil, nechcel z tohto sveta odísť bez pamiatky. Blížili sa sviatky a vojna silnela, naberala na obrátkach. Peter a Lucia boli stále spolu. Na Veľký Piatok šli na prechádzku, prilákala ich anjelské tóny z kostola. Vošli dovnútra a obdivovali majestátnosť interiéru v spojení s hudbou.
Zrazu sa budova zatriasla, počuli praskot a videli padať obrovský pilier. Na kostol zhodili bombu. Peter a Lucia zomreli pod troskami piliera.
V diele Rolland stavia do kontrastu lásku a vojnu. Dva pojmy s úplne odlišným významom: láska ako niečo, pre čo človek žije a čo je zmyslom jeho bytia, prináša radosť a nádej v lepší zajtrajšok, a na druhej strane vojna, ničenie ľudských životov pre „vyššie ciele“, rozvracanie rodín, prach, bomby, strieľanie. Vo viacerých scénach sa zahĺbi do opisu vojny a zrazu do toho ničenia zasadí lásku 2 mladých ľudí.
Vojnu opisuje ako stratu slobody pre ľudí, stiesnenosť, nevidí cestu von.
„Paríž dýcha.“ (kapitola 11, 1. riadok od konca). Po bombardovaní nastane v meste pokoj, doslova hovorí, že Parížom znova pulzuje život, Paríž žije. Používa zaujímavé metafory a patetické epitetony. Často píše v úvahách, čo je netypické pre realistickú literatúru, využíva detailné opisy prostredia, hlavne dôsledkov vojny ako zranení ľudia. V deji sa ako predzvesť niečoho zlého objavuje ryšavé dievčatko. Keď vstúpi na scénu, ako postava, ktorá sa nezapája do deja, zaútočia nepriateľské vojská, spadne bomba. Na konci pred pádom piliera sa mu v očiach odráža smútok a smrť.
Autor opisuje vzťah Petra a Lucie bez detailov, cez symboly. Celú knihu postavil do tragiky, kde vojna zničí 2 začínajúce ľudské životy. Kniha je dosť krátka, má len malé dejové odbočenia a dokáže dosť povedať o rôznom postoji spoločnosti k vojne.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
glamoroussun
25. 11.novembra 2008 18:50
a páčila sa ti kniha? hmm..? mne aj áno.. ale tá ich smrť mi prišla dosť nezmyselná, ale to mal autor v úmysle že? ;o)
2
podla mna fajn kniha, hlavne kratka a nedocakli sme sa toho ze by si patrili
Napíš svoj komentár