Ze nie ? Potom je mozno tento pribeh urceny prave pre vas.
Bojite sa svojej buducnosti ?
Ja ano. Nikdy neviem ci bude dalsi den horsi ako dnesok. Vravi sa, ze niektori ludia vedia ako sa narodit. Ja som to zrejme nevedel. Dlho som sa vzpieral predstave prijat realitu takou aka je.
Zbabelost.
Dnes to uz chapem. Len ked naplujete realite v celej jej odpornosti do tvare, len vtedy si mozete povedat ze zijete. Volam sa Jack Thomson a toto je moj pribeh.
Narodil som sa pastierovi oviec a vysrastal v dome vzdialenom daleko od spolocnosti. Moje dectvo bolo obycajne nicim vynimocne a neskutocne nudne. Myslel som ze budem kracat v otcovych slapajach no na moje sestnaste narodeniny sa vsetko zmenilo. Spominam si na tu oslavu, akoby bola vcera. Pozval som si za hrst priatelov zo skoly a kedze sme oslavovali velmi dlho rozhodli sa ze u nas prenocuju. Ako to uz pri mladych ludoch tuziacich po dobrodruzstve byva zacali sme vyvolavat duchov. S tymto napadom prisiel John. Bol to velky spekulant a betar ale tiez verny priatel ktory daval celemu veceru zvlastne caro. Take ake dokazal vytvorit len a len on.
Bolo nas 5 ci 6. Posadili sme sa do kruhu a zacali odriekavat:
Duchovia tohoto miesta zjavte sa nam. Duchovia tohoto miesta zjavte sa nam. Ducho...
Odrazu nastala priserna burka. Okna sa pootvarali a miestnost zaplavil studeny vietor. John okamzite pribehol k trieskajucim oknam aby ich zavrel ale nedalo sa. Zavladla hromadna panika no k prekvapeniu vsetkych cele sialenstvo skoncilo tak rychlo ako zacalo. Nikto nevedel co si ma mysliet. Kazdy pozeral na kazdeho. Napatie v miestnosti tak velke, ze by ste si ho mohli dat na veceru.
Po celom incidente sa vacsina spoluziakov rozhodla is nakoniec domov. Pre vacsinu prisli autom ich rodicia no pre mna a pre Johna sa vecierok z daleka neskoncil. Povedali sme si, ze to bola len zhoda okolnosti a rozhodli sme sa ze pojdeme spat.
Zrazu vosiel do mojej izby otec. Vyzeral ako namesacny. Stale dookola opakoval ako mal moju mamu rad. Nechapal som preco to vytahuje nikdy sme sa o mame nerozpravali on odmietal. A zrazu....
John nebol o nic menej sokovany. Po niekolko minutovom opakovani tej istej vety otec odisiel. Po chrbe mi presiel doslova arkticky mraz.
Pozrel som sa na Johna ked.... zrazu tam nestal. Krical som plakal som nevedel som co mam urobit. Moj najlepsi priatel odrazu niekam zmizol a pritom z miestnosti nevysiel to som vedel urcite !
Dufal som ze to je len nocna mora z ktorej sa kazdu chvilu prebudim stipal som sa udieral som si hlavu o stenu ale nic. Nie toto niebol sen. Toto bola najhorsia noc mojho zivota !
Uvedomil som si ze musim zachovat pricetnost. Otec bol mozno v tranze ale John zmizol nevedno kam a preto mal prednost. Narychlo som sa niako normalnejsie obliekol a isiel som ho hladat von. Ovce sa chovali ako zmyslov zbavene. Snazili sa prerazit ohradu ale to mi bolo prave teraz ukradnute. Krical som na plne pluca meno svojho priatela co mi sily stacili. Kde si....
Odrazu sa objavil za mnou a bol v rovnakom tranze ako predtym moj otec.
Tichym kludnym hlasom stale opakoval aby som ho nasledoval. Isli sme naspat do domu a jeho kroky smerovali rovno do pivnice.Rozhodol som sa neist za nim az dovnutra ale jemu to ocividne neprekazalo. O chvilu vysiel s dvoma lopatami.
Pozrel sa na mna vyrazom ako keby som mu zabil psa. V jeho ociach bola zretelna nenavist. Jednu lopatu hodil po mne a ja som sa len tak tak stacil uhnut.
Ides si vykopat svoj hrob ! Prikazal mi.
Koniec prvej casti
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
periskop59
3. 8.augusta 2009 11:03
som sa posral
Napíš svoj komentár