Ako dano nevedel písať volume.1

otvoril som oči a pokúšal som sa zaostriť čo ma zobudilo. No nič neobvyklé som nezbadaL. netrvalo dlho a odhalil som príčinu ktorá mohla za moje prebudenie uprostred noci. Bol to hlad, no na ten som si musel zvykať. vyhliadky do budúcnosti neveštili nijaké slnečné teplé rána s raňajkami servírovanými do postele. bol som na tom popravde dosť zle. v práci som sa pár dní neukázal. nemal som žiadnu motiváciu deň čo deň ráno ćo ráno vstupovať medzi tie vypatlané hlavy plné premenných, cyklov, podmienok a skrátka vecí ktoré nemali z obyčajným svetom nić spoločné a nemal som už síl balancovať medzi týmto a tamtým svetom.

bol som prázdny .. nebolo nič čo by mi dalo pocit že môj život má zmysel, a taktiež nič čo by mi aspoň z času na čas dalo indíciu že ružovučká budúcnosť ma čaká za ďalšími dvermi. skrátka, žiadna perspektíva . jediným čo ma drží pri živote je stereotyp ktorý som nemal zmeniť síl zmeniť. Ráno sladké prebudenie do šedivého rána, cestou do práce káva. v podniku ktorý som mal po ceste a cigaretu som zažínal hádam na každom prechode cez cesty plné prázdnych áut ,je smutné že ničíme planétu keď vlastne nemusíme, stačilo by ak by sme nešli v aute sami ale s priateľmi , spojili by sme tým príjemné s užitočným , no aby som sa vrátil k mojej životodarnej rutine. v práci som príjmal jednu úlohu za druhou . a pritom všetky boli o ničom . žiadna výzva žiadna prekážka .. žiadne napredovanie. Moja činnosť po práci sa už dá pripísať len bohapustej pasivite .. sedel som v byte popíjal pivo a fajčil až kým som sa necítil dostatočne unavený aby som zaspal aspoň počas hodinového ležania v posteli niekedy v noci ...

no pred pár dňami som v sebe našiel odvahu zahodiť tento stereotyp a vydať sa v ústrety šedivému dňu . od rána som sa pretĺkal ulicami a len tak sa kochal tým špinavým mestom. bolo to niekedy začiatkom jari ... zistil som to podľa toho otrasného počasia . kedy sa sneh roztápa a všade je mokro .. vraj sa príroda prebúdza ale mne to skôr pripadá ako keby sa príroda po svojej smrti v zime .. teraz na jak rozkladala ..

...a tak som sa kochal tou ohavnosťou a príjmal som ju všetkými svojimi zmyslami a každým pórom pokožky .. bolo tak smutné až mi to pripadalo ako z čiernej komédie kde sa ľudia smejú z trápenia iných a pritom blahodárne zabúdajú na trápenie vlastné .. ked sa moje celodenné pretĺkanie mestom, nasávanie jeho ohavnosti a premýšľanie oničom schýlilo ku koncu a ja som sa dotúlal domov a ľahol si spať .....................................................................................................

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu