len tak sa túlaŤ
prázdnym priestorom
len tak poskočiŤ
k belasím oblakom
len tak sa pozeraŤ
ďalekým priestorom

je to tak ťažké cítiŤ ten svet
ten v ktorom žijeme ten svoj každodenný svet
je to tak ťažké hľadieŤ na hviezdy .
a nevidieŤ nič okrem nich a čiernej tmi

cítiŤ sa voľný ako nik .

tie naše vymyslené trápenia
ktoré nás ťahajú do prázdna
ktoré si mi sami vymýšľame
bez ktorých to už nevieme

ten nአsvet bez útechy
je zlý a plný nenávisti
tak vráťme sa na stromy
zalezme do jaskýň
k našej prirodzenosti
a do našej prírody

vráťme sa tam, kde ľúbiť je jednoduché
kde nie su problémi s prepadaním v škole
kde hlavné je uloviť svojho mamuta
a nie ojebaŤ blížneho druha

človek sa zmenil celý
stratil hodnoty
život je prázdny
a tak jednoduchý

ráno vstať do práce, večer ísŤ spaŤ
a je to celé, nič netreba viac
stereotyp nád drží v svojej moci
tak poďme sa vytrhnúť a utekať do noci







Text neprešiel pravopisnou úpravou.

 Báseň
Komentuj
 fotka
neyhlias  24. 5. 2009 08:35
ejha...poučné....
 fotka
gothicpoethic  24. 5. 2009 10:17
Nie všetci majú život typu: ráno práca, večer z práce...
 fotka
breathless  24. 5. 2009 10:51
pacia sa mi prve dve slohy+riadok+sloha... ale prva je asi uplne ze naj... potom to slo tam az prilis na rovinu bezobalu..pre mna... ale v celku fain...ale ako vravim, prva ma dostala...
Napíš svoj komentár