Tak ako každú sobotňajšiu noc i teraz stojím zahalený cigaretovým oparom na ulici ponorenej do tmy. Aspoň tam mám absolútny kľud a môžem premýšľať a sumarizovať celý predchpadzajúci a plánovať nadchádzajúci týždeň. No dnes som urobil výnimku .. nech je to akokoľvek ťažké pokúsil som sa prestať aspoň na chvíľu premýšľať. nepodarilo sa. rozmýšľal som nad tým aký hráme my ľudia na tejto planéte a v tomto vesmíre rolu. došiel som na to že žiadnu. no aby to nebolo také kruté tak dobre no .. nejakú áno, ale asi takú ako kameň ktorý odkopnete počas chôdze. no nezúfal som .. stále eśte ostáva možnosť postaviť si vlastný svet na ľuďoch ktorých máme okolo seba .. tak ako to robia ostatný ľudia a možno si to ani neuvedomujú .

Šiel som spať stačilo premýšľania a čo od neho človeka uchráni lepšie ako spánok.

otvoril som oči ako keby to bolo to najťažšie na svete. no bohužiaľ uši zavrie´t nedokážem a tak som nemohol donekonečna ignorovať budenie a vyháňanie do kostola. takže som v starostlivo zvolenú chvíľu vstal a začal sa chystať na hodinové státie pred bránami kostola ako spodina spoločnosti .. ale inak sa môj odpor voći kostolu a vśeobecne viere s rodičovskou vieroučnou náukou skĺbyť nedal. čas som si krátil ako som vedel.. odháňaním hmyzu dymom a prešľapovaním na mieste.

Zbytok nedele bol nudný a vyplnený školskými povinnosťami ..

Pondelkajšie a vo všeobecnosti každé ranné vstávanie do školy som rád samozrejme nemal, nie som masochista, ale začínanie dňa kávičkou a cigaretkou v istom staničnom podniku som obľuboval ... veď troška kofeínu na ráno ma lepšie naladilo do celého dňa, a tak som mal dosť energie a chuti zápasiť so vśetkým čo sa mi v škole postavilo do cesty ..

Po príchode domov som nerobil v podstate nič čo by stálo za zmienku. Takto to iślo deň po dni, mesiac po mesiaci , rok po roku.

Pointu alebo zmysel to nemá žiadnu no tak to už raz býva.. a čím skôr sa s tým človek zmieri tým je to pre neho lepšie.

A ak niekedy nájde zmysel, bude to príjemné prekvapanie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár